Je to koniec?
S mužom sme spolu 11r, z toho 9r manželia,ja mám 33r muž o rok viac, máme dve deti. Posledný polrok mám pocit že už ma to s ním proste nebaví 😔 Neteším sa na neho, nebaví ma s ním sex, proste to už asi zhaslo z mojej strany. Mám ho rada, je to dobrý muž aj otec, ale ako partnera ho už nevnímam. Ja neviem ako ďalej, skúšala som to nejako oživiť. Tráviť viac času vo dvojici, rozprávať sa atď.... Ale nič z toho nepomohlo, proste z mojej strany tam už láska nie je 😐 no neviem teraz ako ďalej, bojím sa mu to rovinu povedať,aj keď niečo tuší, lebo sa ma často pýtam čo mi je. Deti tiež nechcem aby vyrastali bez otca, ale mňa už nebaví žiť akoby s kamarátom 🙈 tak nejako ho vnímam momentálne. Ako to riešiť 🙄 Čo by ste urobili na mojom mieste?
Nemusi to byt koniec . Problem je v tebe aj jeho riesenie.
skus si spomenut reco si sa donho zamilovala,co ta na nom pritahovalo a najst to zasa v nom .. spolocna dovolenka bez deti romantika aspon raz do tyzdna kde nebudete rozpravat o rodine a problemoch ... mozno manzelska poradna .. alebo nachvilu byt sama ..zbalit sa a ist sama niekm popremyslat
Ešte by som dala tomu šancu.
Asi kazdy vztah si tym prejde,kedy zapochybujes o laske. Pri dlhorocnom manzelstve je to uz taka kamaratska laska,ste viac ako kamarati. A dolezite je,ci chces s tym nieco urobit. Mozno by ti prospelo ist niekam sama bez neho,nech zistis,ci ti chyba. Spomen si,co vas dalo dokopy. Ci ste nespadli do rutiny rodinnych povinnosti a nezabudli ste sa venovat sebe.
Raz som čítala článok, že každý pár si prejde obdobiami, keď majú proste pocit, že láska je fuč, že keď sa vyslovene nenenávidia, tak sú si ukradnutí, bolo tam doslova napísané, že si treba každé ráno pri vstávaní spomenúť prečo som toho človeka vedľa seba milovala, každý deň si povedať, prečo stojí ešte za lásku, vymieňať si nežnosti a milé slová, nájsť si čas pre seba navzájom, bez detí a znovu a znovu sa do seba zamilovávať..my sme si tiež s mužom prešli obdobia, keď ja som v našom vzťahu nevidela budúcnosť, aj keď on v ňom nevidel budúcnosť a ver, že to nebolo jednoduché obdobie, ale vždy sme sa snažili niečo s tým urobiť, kým sa to nezlepšilo a môžem povedať, že aj teraz po 17 rokoch sa stále snažíme náš vzťah živiť malými pozornosťami, nežnosťami, vyznaniami, každý mesiac dáme malého k babke a ideme na rande, do kina, divadla, na večeru... podstatné je, aby to tvoj muž vedel a mal možnosť s tým niečo robiť.
Ale ved to je normálne. Iskra zhasla? Veď áno, vzťah sa vyvíja. Skús si spomenúť co sa ti na nom niekedy páčilo. Nájdi v ňom toho chlapa do ktorého si sa zaľúbila.... Chcela by si iného? Chceš iskru? Ale ta znova zhasne a to určite. Máš muža ktorý Vás má rád, mate deti, zaujíma sa o teba a ty ho chceš vymeniť za iskru???? Z kauže do blata sa tomu hovorí ...
Bežná manželská kríza.. po 10+ rokoch každa a jedna žena zapochybuje . Hlavne po detoch.. mysliš si, že ti chybaju motyliky, tie by aj prišli s novym, ktoreho by si nepoznala, no po par mesiacoch, rokoch by to bolo rovnake.. snaz sa na nom vidiet to dobré, čo všetko pre teba spravil. Hlavne si neotváraj cesty k novým chlapom, tam je už tažko mysliet na svojho.. sprav všetko preto aby si vrátila iskru, všetko mu na rovinu povec ako to cítiš. Chodte do poradne a napravte to. S novym prideš o minulost, a nikdy nevieš čo to bude za cloveka.. hlavne rokmi na teba pridu presne tie iste pochyby ako teraz a budeš lutovat.
Kedze ste ani jeden nic zleho nevyviedli, len sa proste odcudzili, treba sa spytat, ze preco... vacsinu dlhorocnych parov zhltne - rutina, vychova, upratovanie, praca a postupne si uvedomia, ze unava je silnejsia ako chut byt spolu. Robia to, co musia, tie nevyhnutne kroky, zabudaju sami na seba, jeden na druheho, nerobia kompromisy, nevenuju sa jeden druhemu. Aj zo sexu sa stane rychlovecka, kym sa deti nezobudia na ukojenie aspon trochu potrieb a ideme spat. .
Za mna toto nie je nezachranitelny stav... vies, ze je dobry muz, otec, partner, chyba iskra...tak hladaj iskru... 75% partnerstva je v poriadku... srdce, srdce si vie spomenut. Kolko casu travite spolu ako dvojica? Mate rutiny, hobby, vylety, vecere mimo len vy dvaja? Ked nemate, zacni tam... raz v tyzdni len vy dvaja, zabookovat babysitterku alebo zaukolovat babku a ist - kino, restika, pekne sa obliect, namalovat, on jasne tiez nech sa upravi, proste rande, ine prostredie, dospely ludia, normalne rozhovory... sex mimo domu, kludne prenajat hotel na jednu noc, v aute, hocikde, zazit znova vasen a tuzbu jeden po druhom, vyskusat nove veci...
Myslim, ze takyto stav ma raz za cas kazdy vztah, ze vlastne nevies, co chces... casto pomoze hore napisane, obcas sa ale aj zena sama seba potrebuje "zrenovovat" - teda ist od podlahy - nova praca, nove byvanie, nove kamaratky, nove zaluby - vnutorna pohoda.
Lebo fakt si uvedom, odmysliac od neho - si stastna? Budes bez neho stastna? Bude to bez neho jednoduchsie? Myslie, ze iny partner bude lepsi? Alebo premietas celkovu nespokojnost z rutiny,urcitu formu burn outu, depresie - prave do toho, co ovplyvnit vies - vztah?
Ja by som sla silno do seba... a skusila par veci, ved ked to nepojde, nezmeni sa to, od seba mozete ist aj tak. Len jednoduche to nie je tie rozchody.