Len taky výkrik do tmy.Mam dobrý vzťah s mamou, voláme si denne, ale velmi ma na nej irituju poznámky.
Dnes som jej hovorila, že som bola u gynekológa a, že sme sa rozprávali o PMS, menopauze ATK a hneď mi povedala, že keď ona bola v tomto veku nikto takéto problémy nemal, aké nálady, aké návaly?Ona mala veľmi pohodovú menopauzu brala náplaste a prešla tým celým ani nevie ako.Detto po pôrode, kojenie vtedy deti spali celú noc, neboli toľko choré, teraz všetci hneď na antidepresívach zo všetkého zrutene.Ako ja viem, že má pravdu, ale vždy ma to nahnevá, že všetko zľahčuje, za ich generácie nič také nebolo.Su také aj vaše maminy?
Keď v práci počúvam staršie kolegyne chodili do práce na 6 hod.deti do jaslí, muž vojak v inom meste, druhá cestovala zo Sale do Bratislavy naozaj mám pocit, že sme oveľa rozmaznanejsie nezdá sa vám?
Doba sa meni a je to normalne. Inak sa zilo cez vojnu, po nej alebo teraz, kazda doba ma svoje. Teraz mame internet a ovela viac info. Vychova sa tiez urcite zmenila. Treba to brat s rezervou... nenazvala by som to rozmaznanostou, teraz su zase ine problemy ako kedysi.
Som asi vo veku tvojej mamy. Veru nebolo to oveľa lepšie ako teraz, naozaj nie. Bolo to iné.
Aj jej mama a ženy z jej generácie vyčítali všeličo, napr. že prali na potoku, mama už mala práčku na elektriku, svietili petrolejom, mama žiarovky, okopavali na poli,tam aj porodili a kopali ďalej. Tvoja mama a jej rovesníčky si rite do pôrodnice vyvážali 😂🤷
Mama ma spomienkový optimizmus. Tak ako každá generácia pred nami aj po nás.
Mám jednu známu a jej mama kvôli menopauze skončila na psychiatrii, hormóny vedia byť svine. A táto moja známa sa už od štyridsiatky bála, že aj ona tak skončí. Tak isto aj vtedy boli maminy, ktorým ,,mlieko udrelo do hlavy", alebo ženy s rôznymi problémami kvôli cyklu. Lenže vtedy sa problémy zametali pod koberec, ľudia sa za ne hanbili, veľa vecí sa neriešilo a ženy len potichu trpeli. Dnes sa veľa takýchto tém ,,odtabuizovalo" a staršia generácia sa tvári, že doteraz také nebolo. Bolo, len niektorí stále odmietajú vytiahnuť hlavu z piesku.
ako vies, ze je to pravda? za mna teda vobec nie je.. ze mala tvoja mama pohodovu menopauzu, neznamena predsa, ze ju mali taku vsetky zeny.. moja mama napr. nie.. a ze deti spali celu noc a neboli tolko chore? hahaha 😀
ano, zeny mozno neboli take citlive a boli zvyknute viac zvladat - z dnesneho pohladu.. ale presne ako pise cacianka, aj im by zas ich mamy mohli vycitat, co vsetko uz maju lahsie, ako mali ony..
@cacianka mama ma 65 r
@zuzitko74 áno, povedala, že z ich mesta mala jedna laktacnu psychozu a to vedelo celé mesto.
@viestta podľa mňa nie, veď sme mali veľa detí v rodine nikto nebol toľko chori ako moje deti aj, keď už majú 10 r.
@reanda ja som naozaj spávala s mamou do 11 otec pracoval blízko a povedal, že koľkokrát prišiel domov na obed a my sme práve vstávali🙂)môže byť, že mama mala dobré deti a myslí si, že všetci ich mali také.Od 2 m som prespala noc na umelom mlieku, ale prespala.Moje deti na umelom vstávali do roku
Jeeej toto aj moja mama. Že ona v mojom veku... Hlavne keď sa sťažujem že má niečo bolí,alebo že som unavená.... Ja si už z nej srandu robím keď sa ona sťažuje,že babka v jej veku nevedela čo je to doktor a rylovala do 80tky 😂
Uz aj ty mas spomienkovy optimizmus. Nepamatas si co si pamatat nechces...
Moja svokra je taka, jej deti vedeli sedeli uz v 3 mesiacoch, chodili v 6 mesiacoch, rozpravali plynule uz v roku a bez plienok boli este pred prvymi narodeninami, troch rokoch plynule citali... Ona vobec nevie, co su to starosti o deti, lebo jej deti od narodenia spali celu noc a nikdy ani nebyvali chore. To len my sme citlivky. Toto vsetko uz beriem jednym uchom dnu, druhym von, pousmejem sa a pridam sem-tam nejaku ustipacnu poznamku.
ja som sa naučila riešiť takéto problémy s maminou a rodičmi cez knihy.. keď im chcem niečo vysvetliť, nájdem si k tomu knihu, prečítam si ju a potom ju dám prečítať aj mamine a následne sa o tom rozprávame... tak sme si vysvetlili veľa tráum a problémov, ktoré som ja napríklad vnímala od detstva z výchovy a ona vôbec (veľmi odporúčam knihu Toto mali čítať naši rodičia od psychoterapeutky Perryovej), je totiž iné, keď rodič zistí, že to nie je iba váš dojem, ale faktami podložená vec... k téme menopauzy o tom presne píše autorka Davina McCallová v knihe Menopauza, o tom, ako sa samé ženy navzájom dokážu prinútiť trpieť a znášať bolesti, nepríjemné pocity iba pre to, že iné ženy to mali inak alebo si to pre spomienkový optimizmus už nepamätajú... pokojne dajte mamke prečítať túto knihu a možno si uvedomí, že to až také iné v dnešnej dobe nie je 🙂
Tak ta moja dokaze s kludom anglicana vyvratit aj dr diagnozu, pokial jej je proti srsti 😵💫 Ked som jej raz povedala, ze pocas menopauzy bola priserna na nevydrzanie - nechapala. Ze o com to preboha hovorim, ved to vobec nie je pravda.
No a vsetko a vsetkych posudzuje podla seba - rozumej - prosim ta aj ja som to zvladla operaciu tak coze je to cisarsky ... Ja, ja, ja - takze rovnako uzasni mozu byt predsa aj vsetci ostatni.
No a samozrejme, ze my sme tiez boli genialne babatka. Od roku bez plienok, chodili este pred prvymi narodeninami - sa cudujem, ze nie som prezidentkou podla tych opisov 😁.
sebavedomy, skromny a hlavne empaticky clovek sa nikdy nepovysuje takto.
Nie sme rozmaznane, v tom lepsom pripade si seba len viac vazime.
Aká by bola moja mama už 20r neviem, lebo zomrela.. ale vždy mi prišla úprimná, resp.vravela aj nepríjemne spomienky, bohužiaľ mala ich veľa.. narodila sa v 50tych rokoch a nikdy nemala ľahky život.. okrem toho mám aj denníky mojich rodičov z mladých liet a tam vidno ako trpeli mnohymi okolnosťami..
Moja svokra má rada spomienkový optimizmus, ona často vravieva ako bolo kedysi všetko ružové a dnes je všetko na prd.. že síce nemali, ale ľúbili sa.. (aby to suviselo s temou - najviac ma rozosmialo keď prišla do pôrodnkce keď som porodila svoje tretie dieťa a vravela mi, že za jej mladosti ženy nemali po pôrode také brucha, to oni išli hned ako modelky domov) akoby sme sa my už nelubili.. lenže potom začne konkrétne spomínať (ja mám totižto záľubu počúvať spomienky starších ľudí, od mala som to mala veľmi rada) a tam sa už spomienkový optimizmus vytráca tak, že si to ani neuvedomuje.. ako ju mama vždy odmietala, ako vždy uprednostňovala brata, ako ju otec hrozne zmlátil ale to z lásky, lebo nezjedli desiatu.. mnohé z tych konkrétnych criepkov dáva vedieť že ich životy boli náročné a majú z toho traumy ktoré sa pretavuju do neskoršieho života a ovplyvňujú výchovu vlastných detí a tak to pokračuje do nekonečna..
aha.. prespala si ako babo celu noc a tahali ste to s mamou az do jedenastej.. 😀 nepride ti na tom nieco divne? 😀
@jana_eyre_2 nieeee, donekonecna nie 🙂
Podla mna to lepsie nikdy nebolo. Deti spali celu noc? Staci si pozriet slova uspavaniek - "spi dietatko, spize, aspon jeden snicek", "buvajze mi buvaj, len ma neunuvaj" 🙂 Choroby to ani nebudem hovorit, este pred 100 rokmi boli rodicia radi, ked dieta prezilo. Hoci je pravda, ze teraz sa cestovanim zglobalnili choroby, ktore sa vyskytovali skor lokalne. Rotavirus sa napriklad objavil.v Australii koncom 70. rokov, cize za mojho detstva tu realne nebol. To sa asi tyka aj inych virusov.
No mozno je to ozaj aj o tom, ze kedysi sa ludia s problemami tolko nepriznavali. Tak clovek jednak o problemoch tolko nepocul a jednak sam prikrasloval svoju realitu pred druhymi a zapamatal si aj sam pre seba si tu prikraslenu verziu.
A dalsia vec je, co poznaju mnohe mamicky, za pamat po dietati uz nie je to, co byvala. V tom kolotoci je clovek rad, ked si zapamata, po co isiel do chladnicky 🙂 Uz aj my s muzom sme kopec veci ohladom maleho zabudli a to ma len 4 roky. Vidime to na tom, ze obcas jeden z nas nieco spomenie a ten druhy to uz musi lovit niekde v hlbinach, ak to vobec vylovi 🙂
@diewcatqoo presne! 🙈 Už mám väčšie deti,ale tie "babatkovske míľniky" som si presne takto musela vypočuť (a vnútri sa zasmiať), že čo som to za matku,keď vychovavam také nemožné deti,ktoré ešte nevedia a nerobia to alebo tamto. Och úsmevné!
Iba pár rokov menej...
Ja som dcere povedala, ze ked ma raz budu chytat tieto "spomienkovy optimizmus" bludy, ma ma niecim ovalit po hlave. Obcas to chyti aj moju mamu, ale viem to dako odfiltrovat, pripadne to rozdebatujeme a ukoncime to tym, ze kazda doba ma to svoje.
Je to spomienkovy optimizmus a mohla by si sa nad to preniest.