Zaujimal by ma nazor matiek, co si myslite, ze ci na tom, aky clovek vyrastie z dietata ma vacsi podiel genetika, alebo vychova. Nezaujimaju ma nazory psychologov na zaklade studii, pretoze aj tak sa to zvykne menit. Zaujimaju ma Vase skusenosti.
Ja totiz doma niekedy cumim, ako sa spravaju moje deti, ich reakcie ... vidim tam niekedy moju mamu, niekedy svokru, pritom s nimi travia cas iba ojednele, tak raz mesacne na par hodin, ked je nejaka oslava, lebo obe babky su zaneprazdnene. Neverim, ze z toho by to mohli tak pochytit, aby to preniesli do svojho spravania. Na druhej strane, ide o take spravanie, ktore sa u mna a u manzela neobjavuje, cize od nas to nemaju.
Zasadna je genetika. Ta výchova aj prostredie vie prirodzene prejavy skorigovat, skusenosti formuju časom aj názory, ale pre povahu aj charakter je genetika základ.
Ja stále tvrdím že moju dcéru museli v pôrodnici vymeniť, pretože neviem čomu komu pripísať jej správanie..
Neviem po kom ma takú povahu akú má, ale s výchovou to nemá nič spoločné 🤦
Nie som matka, ale myslím si že výchova a genetika je len určité percento ktoré nás ovplyvňuje.Ovplyvňujú nás životné skúsenosti predovšetkým a naša osobnosť ktorú nemáš po mame, otcovi to sú také hlúposti, že po kom si taký/taká.
To si fakt niekto myslí, že sme niekoho kópiou? Kopírovať správanie môže človek od kohokoľvek.
môj osobný názor s pozorovania okolia a príslušníkov rodiny, genetika... Ako hovorili starí ľudia, krv nie je voda a gény nevyčúraš.
Máme v rodine mladú ženu, ktorá je celá tetka (povaha, výzor, ešte aj ten hnusný pohľad....) nikdy ju nevidela, nepoznala. Moja krstná mama je celá sestra prastarej matky (tá podoba, zádrapčivá povaha, závisť...), bratrancova dcéra celý otec nevesty - od kolísky ten jeho hnusný pohľad 🤨 Ja som celý otec- štýl života, povaha, naturel, chôdza, úsmev, napriek tomu, že zomrel, keď som mala 2 roky.
Poznám aj pár rodín, ktoré si adoptovali dieťa, napriek tomu, že bolo o ne príkladne postarané, boli vedené= bohužiaľ, keď tie zlé gény prepukli... 😵💫
@sante81 kľudne to môže byť povaha po dedovom bratrancovi, ktorého ste ani nepoznali a nikto so staršej generácie na neho nespomína. U nás v rodine sa vždy hovorilo, to je celý starý otec, strýco, tetka z Nitry... Napríklad má to aj svoje výhody. Nikdy by si neverila, že ako tak sprostá žena ako moja svokra mohla vychovať tak úžasného chlapa ako je ten môj 🤔 Nie, nevychovala, on je celý starý otec povaha, charakter, životný elán, ešte aj to obočie mu tak rastie ako dedovi 😄 Ten už dávno nežije a chlap ako dieťa bol s ním minimálne. Keby môjho chlapa postihla výchova a svokrin gén, ani bicykel o neho neopriem, to tvrdí aj on sám 😉 Takže ja som za genetiku.
Áno, harmonické prostredie a možnosti v rodine vie byť prospešné pre vývoj dieťaťa, no ale ak sa zobudí nesprávny gén, tak nepomôže nič. 🤷♀️
Neviem aky pomer je genetika-vychova urcite aj genetika hra velku rolu.
Ja mam dve dcery, vychovavam ich rovnako a vidim, ze ten vysledok speje u kazdej inde. Jedna je cestna, poctiva, cielavedoma, musi byt najlepsia vo vsetkom, ked to tak neni tak maka aby to tak bolo. Druha lajdak, triedny saso, vtipalek, oklame ta bez mihnutia oka. 🤷🏼♀️
Hovori sa, ze je to cca napoly, ale ta genetika sa vychovou neda potlacit. Prikladom su adoptovane deti, proste ani prostredie a vychova nemusia stacit. To riziko tu je a treba s tym ratat.
Genetika vedie. Vidno to na deťoch, ktoré boli osvojené (CDR, anonymné pôrody, atď.).
@zuzanockamt tiež som toho názoru, len je veľmi nepopulárne povedať to nahlas. 🤔
@jamimo Na svojich biologických deťoch to podľa mňa človek tak nerozlíši. Ale keď máš skúsenosť s deťmi osvojenými, vieš v akom prostredí vyrastajú, aká výchova sa im dostáva a čo robia, tak je to jasné - genetika vedie. Väčšinou sa to krásne prejaví v období puberty (aspoň moja skúsenosť je taká).
@zuzanockamt poznám osobne 4 deti z adopcie a veruže... rodičia majú hlavu v smútku. Pracovala som v sociálnej oblasti a vo väčšine sociálno-patologických prípadov (klientov a ich anamnézy) boli to potomkovia sociálno-patologických rodičov. Dieťa z adopcie nie je len zromantizovaná predstava o voňavom uzlíčku lásky a ochranných krídlach rodičov 🤷♀️ Tento názor a pohľad však nie je spoločenský žiadaný...
Tu o tom píše ako prvá a nahlas Tereza Boučková, Rok kohouta
https://www.databazeknih.cz/knihy/rok-kohouta-576
https://hnonline.sk/tema/1862720-samu-ma-zaskoc...
PS: myslím, že aj na biologických deťoch to človek rozlíši, napr. Ten syn, to je celý dedo- sklon k pitiu, voľnomyšlienkár, pohoďák, umelecké sklony, výbušnosť, vzťah k horám, zvieratám...
Moje deti maju + - 40 rokov, takze to viem celkom dobre zhodnotit. Podla mna genetika a znamenie zverokruhu. Vychova az na tretom mieste.
Genetika. Vidno to hlavne na adoptovanych detoch. U nas v dedine ma niekolko ludi adoptovane deti aj syn ma spoluziacku adoptovanu, aj jej brat je adoptovany. A tie deti to je extrem. Velmi zle deti. Dvaja su uz dospeli a velke problemy boli s nimi. A to su v slusnych, dobrych rodinach. Ich adoptivni rodicia su dobraci. Moj bratranec ma 2 svoje deti a jedno adoptovane. S tym adoptovanym maju problemy. Je velmi zivy(poloróm).
Ja sa tiez priklanam ku genetike, vlastne aj u mna sa objavuju crty po dedovi, ktoreho som videla tak 2x do roka do svojich 12r. Je to az zvlastne, ked nieco teraz ako dospela urobim a zrazu mi vybehne pred ocami ten moj dedo, ako sa mi zafixoval do pamäte.
Myslím, že genetika. V rodine je super to, že vieš ľahšie zistit a spoznať, keďže je to z rodiny… a správna výchova dokáže posilniť i potlačiť,čo je v nás.