Nastúpila som pred rokom do prace.. zistila som že tam robí aj moja spolužiačka bývala… na škole sme dobre vychádzali aj som sa potešila že budem niekoho pohnať… aj ona sa tvárila veľmi milo,.. môžem povedať že za ten rok čo som tam sme sa ešte viac zblížili chodíme aj na kávu a tak píšeme si skoro stále… a boli sme si z roboty sadnúť včera večer a samozrejme niečo sa popilo a ona zo seba dostala takú vec… že keď som mala nastúpiť v podstate šéfa odhovarala od toho aby ma zobral a aj mu povedala ze som sa neucila úplne najlepšie 😂 pritom videl moje výsledky zo školy a vsetko úplne v pohode… asi to nepomohlo keďže ma aj tak zobral a je somnou spokojný… no mňa to fakt ze zasiahlo už ako som nastúpila bola ku mne milunka a nehovorím ako sme sa zblížili po tom roku… nemám chuť ju naozaj ani vidieť príde mi to cele ako faloš
Čo si myslite preháňam?
@liv1 prečo? čoho sa bojíš?
ˇˇˇ……a boli sme si z roboty sadnúť včera večer a samozrejme niečo sa popilo a ona zo seba dostala takú vec… že keď som mala nastúpiť v podstate šéfa odhovarala od toho aby ma zobral a aj mu povedala ze som sa neucila úplne najlepšie 😂ˇˇˇCize hovorila pravdu😀kedze sa pilo…Mna by skor zaujimalo,ze to vypustila len tak medzi recou?Alebo pricom to povedala tuto vetu?To ze tam robi spoluziacka si zistila pred tym alebo az ked si nastupila?
Prehanas, bola úprimná. Podla toho co pises, ta ma skor rada.
K nam nastupili tuez do kancelarie nové kolegyne. Bola som skepticka. Jednu z tych 2 dali ku mne na tie iste projekty. Vadilo mi ma nej par veci. Brala som ich ako konkurenciu, nebola som si sebou ista vtedy.
Sice som nic sefovi nehovorila i ked sme si fajn rozumeli 🙂 ale nemala som ich par dni rada, hlavne tu moju projektovú.
A hadaj co? Dodnes, je to uz 16 rokov, sme fajn kamošky 🙂 Tiez som im povedala, dokonca len po pohare dzusu, ze som ich neznášala. Pretoze som v nich videla konkurenciu. Ja som nikdy pred tym v kancelarii nerobila a i ked bezdovodne - obavala som sa. Su to super zeny a stretavame sa do dnes, i ked uz tam davno nepracujem. Stala sa tam z nas dobra partia na nadom oddelení.
Spolu sme sa casom na tom zasmiali. Dokonca mala ta, co so mnou robila pre mna pochopenie za moju blbosť.
Neboj, ju to mozno aj mrzi a preto ti povedala ako sa chovala.
Raz som povedala spoluziacke aka je, boli sne dlho kamaratky - na ZŠ. Po par rokoch som ju stretla a opytala sa preco bola taka falosna a ci stale aj je. Bez kriku ci zloby mi odpovedala, ze ano bola a aj je. O par rokov sme sa nahodne stretli na ulici a prehodili par viet.
Ale teda nevyhladavala som od zs jej spolocnost ani ona moju.
Tak sa upokoj, keby ma voci teb velke vyhrady, "netaha" to s tebou takto dlho. Mozno ta tiez brala ako hrozbu.
Podla mna to zbytocne hrotis... ze si sa v skole "neucila dobre" moze byt referencia k nejakej oblasti, ktora proste na tejto pozicii je dolezita, ale to bolo vtedy, do uz nie je dnes. Rovnako odhovarat sefa niekoho vziat moze naopak znamenat uplny opak - chce kamosku ochranit pred blbou pracou... proste dychaj... ma ta rada, dokonala nie je. Ty tiez nie si. Proste toto odloz do kategorie "no a" a ideme dalej...
Tiez by ma to ranilo, ale porozpravala by som sa s nou o tom otvorene.. skor samu seba ponizila pred šefom keď take nieco povedala, to je len odvaha 😃 to co bolo kedysi sa nepletie to co je teraz, takze ano aj mna by to nahnevalo
Vsetky tu pisete ze prehanas...ale to len za to, ze sa Vas to osobne netýka.
Urcite by sa ma to dotklo, je pekne ze bola uprimna a povedala Ti to ale toto sa nerobí. Mna osobne by to sklamalo.
Ludia sa vacsinou priznavaju, lebo maju vycitky a chcu ulavit svojmu svedomiu. Brala by som aj toto tak, ze asi jej to bolo luto ked ste sa skamaratili, tak sa priznala.
Akoze uprimne aj mna by to vytocilo, ale skus sa na to pozriet s odstupom. Kludne jej to povedz, ze ta to velmi sklamalo a nechapes preco nieco take urobila. Ved tu nejde o lentilky ale o pracu, kt je pre cloveka zivobytie 🤷🏼♀️.
Škola je iné ako prax. Rob si svoju prácu tak, ako najlepšie vieš. Dokáž sebe aj ostatným, že prácu zvládneš ľavou zadnou.
Nemá čisté svedomie a možno i obavu, že by ti to povedal šéf. Radšej ti to povedala ona.
Nemysli na to. Sústreď sa na pekné veci
Ranilo by to. Ale zasa chcela by som vedieť viac. Pre niečo bola k Tebe úprimná. Možno preto, že jej záleží na dobrom kamarátstve s Tebou a mala výčitky, pre to čo vtedy šéfovi radila, lebo zistila, že to nebolo správne. Tým priznaním si akoby priznala svoju chybu. Nepríde mi ako falošné čo si opísala. Keby Ti to na začiatku povedala, tak by ste určite neboli kamošky. Odsúdila by si ju zato, ako to robíš teraz. A keď bola milá, keď si nastúpila, to je normálne. Tebe by sa nepáčilo, keby si nastúpila do práce a hneď by k Tebe boli odporní. Buď rada, že aj napriek názoru aký mala vtedy na Teba, Ti dala kamarátsku šancu a Ty si jej dokázala, že pravdu nemala. Vtedy ste také kamarátky ešte neboli a mohla mať rôzne pohnútky na to, aby také tvrdenie pred šéfom vyvalila. A nemuselo to byť práve pre Teba. Ale bolo za tým úplne niečo iné a šéfovi to nepriznala. Keď je teraz dobrá kamarátka a rozumiete si, tak sa pokús zabudnúť na minulosť a váž si čo máš teraz.
Ja neviem, preco z toho robis problem. To bolo uz davno. Odvtedy si sa zrejme osvedcila. Ona sa mylila a zrejme to vcera aj nepriamo priznala. Samozrejme, ze to rani, ale to neznamena, ze je falosna. Prepac, ale to je bezna prax. Ludi do fimry neberieme, kvoli tomu ze sme kamarati, rodina a podobne, ale kvoli profesionalnym kompetenciam. Bezna prax vo firme. Kolkokrat sa pytame chlapov ako robi ten alebo henten, ked treba niekomu ponuknut pracovnu zmluvu, alebo naopak ukoncit dohodu. Podla mna treba oddelovat profesionalnu a sukromnu sferu
Rozumiem, že sa ťa to dotklo a kludne jej to aj môžeš povedať, ale neriešila by som už niečo čo sa stalo pred rokom, pred tým než sme sa vlastne stretli… dôležitejšie by pre mňa bolo ako sa ku mne správa teraz a ako si rozumieme dnes…predpokladám, že to neskončilo jednou vetou a niečo ste si k tomu povedali - mysli si stále, že tam nepatríš alebo pochopila, že trepala blbosť ?… poznám niekoľko dobrych kamarastiev, v ktorých padla veta “keď sme sa prvýkrát stretli, tak si my bola úplne nesympatická a myslela som si, že si ….” 😅
@zuzanka.zuzu nie je o to ci sa clovek boji, skor strati svoj komfort co sa sukromia tyka. Pracovna oblast je jedna vec, sukromna druha. Velmi zalezi aj, kto konkretne by do tej prace prisiel a nakoniec by to mohla byt ta najlepsia vec, ako aj tu sa nakoniec stalo. Ale v principe je to tak ako som pisala vyssie
Mňa to mrzí hlavne po tom čo som prí nej stala v podstate mala vo mne veľkú oporu… mala vážny vzťah plánovali dieťa a začala do podvádzať.. a klamala toho svojho priateľa že chodí zamnou a tak a pritom chodila za milencom o 30 rokov starším… všetky problémy čo sa jeho týkalo som s ňou riešila no a po tom všetkom mi toto povie viem že sa to stalo už pred rokom ale ona bola ku mne mila od samého začiatku dokonca ostatní kolegovci hovoria že našla svoju “bútľavu vrbu” vo mne..
Prijali ťa, tak čo už s tým mala spraviť… byť milá k novej kolegyni je slušnosť, nech si o nej pomyslím hocičo, nepovažujem to za faloš a nakoniec podľa všetkého došla na to, že si fajn a je rada, že si tam… normálne si to vyrozprávajte triezve, keď ťa to ťaží…
A najmä nerozumiem prečo sefovi povedala takúto hovadinu áno na škole sme proste vymýšľali aj opisovali ale ona nebola ina… koľko krát som mala lepšie spravené skúšky ako ona… v podstate môžem povedať že to čo povedala vôbec nebola pravda a šéf to videl keď som mu doniesla papiere zo školy
Si uzkoprsa, zo školy ste vypadli pred rokmi. Predtým ťa nepoznala až tak dobre. Každý zažil, že mu bol niekto nesympaticky a utrusil nejakú poznámku. Teraz by som sa nad tým zasmiala štýlom. Že ešteže ťa šéf neposluchol, inak by sme sa nespoznali lepšie.😀
Ja som sa tiež kamarátke- kolegyni priznala, že na začiatku som si myslela aká je to piip. Kým som ju skutočne nepoznala a nezistila, že iba sa navonok inak správa než aká v skutočnosti je. 🙂 My ľudia mame podvedome predsudky. Kamošky zo škôl by som vážne nebrala kým wa nebuduju aj po školách. Možno žiarlila a mala v tebe pocit konkurencie.
Akoby som reagovala by zalezalo od toho, co bolo dovodom, ze nechcela, aby si tam nastupila.
Ja som bola nedavno v podobnej situacii. Surne sme potrebovali obsadit pracovne miesto. Vyse pol roka som tahala pracu za 2 osoby a uz to bolo pre mna neunosne, ale nedarilo sa nam to miesto obsadit ani po mesiacoch pohovorov, ked sa na to miesto prihlasil muz jednej z mojich najlepsich kamaratok. Vedela som, ze je na tu pracu kompetentny, poznala som jeho povahu a vedela som, ze pracovne budeme vychadzat, ale i tak som nechcela, aby nastupil. Mne vadi na takejto urovni miesat pracu so sukromim. Ale kolegu som potrebovala... Pracujeme spolu uz niekolko mesiacov, ta spolupraca funguje velmi dobre, ale stale s tym nie som konfortna. Uz nebudem moct na babskej jazde ohovarat kolegov😀
Takze by som to nebrala tak kragicky. Hlavne, ked ona bola uprimna a sama s tym priznamim prisla. Ako som spominala, zaujimal by ma dvovod preco.
@titla to by aj mna zaujímalo že prečo vlastne keďže na škole sme nevychádzali zle koľko krát sme spolu išli aj von cez školu raz dokonca som ju niesla domov lebo sa tak opila… tak to teraz spomíname 😂
Vôbec nechápem prečo jej tak vadilo že mám nastúpiť že musela sefovi hovoriť hovadiny aby ma nezobral… a dokonca zas budeme mať voľne miesto a hovorím že naša spolužiačka ďalšia hľadá prácu… a ona sa vyjadrila na šupu že tak na to nech rovno zabudnem že ona ju tam nechce že odchádza ona…. Pritom jej ta spolužiačka nikdy ani len nič zle nepovedala:.. a riešili sme aj stretávku zo školy a zistila som s kolkami ľuďmi sa ona bavila vlastne v škole a reálne ich nemala rada lebo ohrňala nos keď som hovorila mena… a jej sestra ju raz prišla kuknúť a vyjadrila sa vetou ze jej nikto nevyhovuje - tej kolegyňu
A preco si sa jej to nespytala, po tom jej priznani? Ked ta to zerie, tak sa k tejto teme vrat. Inak ako od nej sa to nedozvies.
Ale ty si ju uz celkovo zacala vnimat inak a vas vztah uz asi nebude nikdy rovnaky.
@kittykat22 Ja som mala pravo urcovat, kto sa na danu poziciu dostane. Dal mi ju riaditel, kedze islo o vyber mojho priameho podriadeneho a ja som mala pri vybere konecne slovo. Co s tym ma spolocne, ze firma nie je moja? Nepatri ani vykonnemu riaditelovi, napriek tomu ju riadi. Ja riadim oddelenie, najlepsie poznam obsah prace a procesy a v ramci svojej pozicie mam rozhodovaciu pravomoc.
Znamy, ktoreho spominam bol na tu poziciu najkompetentnejsi kandidat v tej chvily. A ja som jeho zamestnanie podporila napriek tomu, ze mne osobne to prislo nekomfortne. Ale to bol moj problem, s ktorym som sa vysporiadala. Ale zobrala som ho do uvahy.
Kebyze si myslim, ze nebudeme spolu pracovne vychadzat a moze medzi nami dojst ku konfliktom, ktore budu mat vplyv na pracovne prostredie, tak to poviem na rovinu. Nechapem co je na mojom spravani drze a povrchne.
Neriešila by som... Ale po skúsenosti, ze aj ja som dotiahla moju super kamošku na pracovisku a ona ma potom všade za chrbtom obsier.... By som už na pracovisko nikoho netahala. Nech sa kamarátka ozve priamo šéfovi a je čiste len na ňom, ci ju vezme alebo nie. Nestarajte sa do toho ani jedna.!!!
Ja som si podala žiadosť do jednej firmy,kde robí bývalá kolegyňa. V predchádzajúcej nerobila dlho, dokonca robila aj v inom labaku. Keď sa to dozvedela, tak si ma pre istotu zablokovala na FB 😂😂😂. Čo nakecala netuším, pretože mi bolo na pohovore divné, že sa má v kuse pýtali na firmu kde som pracovala pred viac ako 6r a ona tam už v Tom čase nebola aspoň 5🙄
@tetapetra pane bože…,, to čo je za ľudí….
Ano prehanas. Bola uprimna, evidentne to uz neriesi a situacia je niekde uplne inde. Zabudni na to. Tiez by som nechcela, aby niekoho znameho prijali do mojej roboty..