Dobrosrdečnosť = naivita
Dobrosrdečnosť = naivita slepota
Jeden dobrý šikovný krásny človek s čistým srdcom ktorý nedokáže pochopiť že nie všetci sú dobrí.. dá sa takémuto človeku pomôcť skôr než padne na hubu?
Isto to nedokaze pochopit, ci len je ok s tym, byt dobry na druhych, aj ked vie, ze oni mu to nemusia odplatit rovnako?
V principe nie, tak ako vacsina ludi sa musi poucit zo svojich vlastnych skusenosti.
Ale je ten clovek realne v nejakom ohrozeni, mota sa okolo neho nejaky podvodnik alebo nieco podobne? Pytam sa preto, ze ja sama som taky typ cloveka, ktory je voci ludom tak vo vseobecnosti pozitivne naladeny a niektori to povazuju za naivitu. Som typ, ktory dokaze stretnut niekoho na ulici a ist s nim k nemu domov a podobne. Som aj dost citliva a napriklad otec sa vzdy bal, ze ma niekto nejako obabre, podvedie, ublizi mi. Vsetkych muzov okolo mna vzdy podozrieval. Aj manzel to kedysi takto bral a tiez sa bal. Ale s tou citlivostou mi bol dany aj nejaky taky radar na ludi, ktory ma zatial (za co som velmi vdacna) za 45 rokov nikdy nesklamal. Proste ze idem niekam s clovekom z ulice, ale nie s kazdym. Jediny raz som sa dostala do nebezpecnej situacie, ked sme ale boli piati a volal nas k sebe domov clovek, ktory pre mna vyzeral totalne pochybne. Upozornovala som na to ostatnych, ale ti na nom nic nevideli a prehlasovali ma. Nastastie piati sme sa potom z toho aj nejako dostali.
Bola som vychováva tak, že mám pomáhať slabším, nikomu sa nevysmievať, nikoho neurazat, nikomu nebrať, poďakovať, poprosiť, usmievať sa a vypočuť každého.
Nikto ma však nenaučil, že ľudia sú aj ináč vychovaní, majú aj iné skúsenosti ako ja, že môžu aj ublížiť, aj sa vysmievať, aj okradnúť. Dlho mi trvalo, kým som to pochopila. Teraz nevravím, že vrátim úder, ale viem sa brániť. A vyberám si komu pomôžem, koho vypočujem, na koho sa usmejem. Naučila som sa, že môj život, moja voľba.
Každý sa učí na svojich chybách ,ale zasa netreba kaziť pohľad na svet 😏. Podľa mňa je fajn,keď človek "nosí ružové okuliare" 😊. V dnešnom svete treba byť len pozitívny, nebrať si všetko k srdcu,bo sa zblázni(vid koľko ľudí má psychické problémy).Ja osobne vyhľadávam spoločnosť "snílkov", dokáže ma to nakaziť pozitívnou energiou 😉.
Je to voľba toho človeka. Prečo by potreboval pomoc? Je zodpovedný za svoj život sám, keď je dospelý.
Nie, musí padnúť na hubu.
Viem podľa seba. Žila som v škatuľke krásnych vzťahov až kým som sa vydajom nedostala do rodiny kde to tak nefungovalo. A zrazu mi spadli okuliare...toto je ten život. Veľa som plakala veľa som hľadala veľa som pochopila...život nieje dokonalý, ľudia nie sú ideálny. Neocakavaj a nebudeš sklamaná.