Divná kamarátka

@anjelicek26 to neviem, ale mňa mrzí že zakaždým čo jej niečo poviem ma ako keby poníži a mňa sa to dotkne a už som premýšlala že s ňou preruším kontakt..

@piskotka3 kde je závisť, nie je priateľstvo.

Áno, mám takú...ja ju považujem za spolužiačku zo školy, ona mňa za naj kamarátku....potrebuje sa vždy chváliť, čo má, čo kúpila, kde bola...ak napíšem čokoľvek ja, všetko je zlé, obyčajné, nezaujímavé, alebo to odignoruje. Najradšej má, keď napíšem, že sa nám niečo stalo, alebo sme ochoreli, v tom sa priam vyžíva a na to reaguje okamžite. Vždy sa vyvyšuje, všetko lepšie vie, dáva nevyžiadané rady, ponižuje. Už som to x krát uzavrela, ale zakaždým sa ozve a nedá mi neodpísať aspoň dvomi vetami, hoci ona napíše text na pol hodinu čítania...

poznám...dokonca nie s kamarátkou, ale s oveľa bližším človekom... nie som s ním moc v kontakte - práve pre tieto vlastnosti.

@piskotka3 Stretla som sa s takým, ale nie u kamošky, skôr u známych a kolegov. Sú dve možnosti, tešiť sa aj tak, alebo sa im vôbec nezverovať. Väčšinou sú to zatrpknutí ľudia. V angličtine sa hovorí: "misery loves company". Títo ľudia sa cítia dobre, keď druhých stiahnu na svoju neradostnú úroveň. Vyhýbam sa bližšiemu kontaktu s nimi.

Buď už nejsme v kontaktu nebo si je nepouštím moc blízko. Neříkám jim nic osobního. Jen se bavím obecně. Taková kamarádka ti vysává pozitivní energii jako upír.

@piskotka3 každý sme nejaký a kamoska je proste takáto, podľa mna to nemysli voči tebe vôbec zle, len je možno viac realistka, alebo má viac skúsenosti v tých veciach ktorými možno ty prechadzas, tak sa ti snaží ukázať aj ten reálny pohľad. Keď ti to vadi, tak sa s ňou porozpravaj, že nech ti take veci nerozpráva.

Možno to má naozaj tak naučené.
Bohužiaľ, takéto znevažovanie ja vidím vo vlastnej rodine. Najprv sa ma to dotýkalo, potom som sa naučila, že sa musím voči tomu ohradiť. Lebo nedá sa úplne vyhnúť ľuďom, treba sa naučiť nastaviť si hranice, aby človeku neubližovali.
A možno skúsiť to stáčať na niečo pozitívne, a môže to aj na nich mať vplyv a resetnú si myslenie.

Druhá vec je, že možno je ozaj zatrpknutá a nechce sa moc radovať. Lebo sa naučila, že veci nevychádzajú. Ale to sa tiež dá odučiť.

Len toto treba trénovať, keď máš dosť energie. Ak si už stiahnutá či unavená, vtedy to nejde.
Takže, keď ti povie "z tohto by som sa netešila", tak povedz "ja som sa rozhodla tešiť sa z toho"
" neviem, čo prinesie budúcnosť, ale ak by som sa mala stále mračiť, vzalo by mi to aj chuť na život"
"áno, život vie byť náročný, a práve preto sa musí človek starať o svoju duševnú pohodu a svoje zdravie"
" ak si človek všíma to zlé, mal by si všímať aj to dobré..."

Kazdy sme iny. Niekto je optimista, niekto realista a niekto pesimista. Mozno je len pesimisticka, ma zle skusenosti a nechce aby si bola sklamana v buducnosti. Moja babicka bola taka. Vzdy sa na veci pozerala tak trochu z ineho uhla a v zmysle prislovia nekric hop, kym nepreskocis, riesila vsetko. Proste kazdemu vzdy povedala, aby sa prilis neradoval, ze to moze aj inak dopadnut. A nie, nebolo to vychovou. Ani zavistou, ci zlobou.
Ked je to tvoja kamaratka, v zlom ta podpori, pomoze ti, tak si ju vaz. A ked mas problem s tym, ze je pesimisticka, tak jej ty pomoz pozriet sa na svet inymi ocami. Mozno ona potrebuje pomoc od teba, aby zacala mozno verit, ze sa veci mozu skoncit dobre. Porozpravaj sa s nou, povedz jej, ze sa ti nepaci jej postoj. Povzbud ju.

Ber to ako príležitosť sa naučiť vedieť ohradiť.. dotkne sa ťa jej správanie? Úprimne jej to povedz.. ona povie "veď to nič nie je" ty povieš "pocuj Janka, prečo mi takto kazis radosť? Úprimne sa z toho čo sa mi podarilo teším a ty vravíš, že to nič nie je.. si moja kamarátka a mám ťa rada, ale toto čo robíš mi naozaj vadí a mám dojem že teba neteší nič čo mňa.. máš nejaký problém?" Odkedy takto dávam najavo všetko čo sa ma dotkne, ľudia sa jednoducho uvedomujú, že nie sú na svete sami, lebo mnoho si myslí že len oni majú ten správny grif na život.. a úplne ma "dojme" keď mi niekto zacne mudrovat o ťažkosti/realite života, najmä keď sú to ľudia čo nezažili ani polovicu toho čo som si zažila ja..

@jana_eyre_2 presne tak som reagovala na kamošku (už bývalú) a mám od nej pokoj- nadstavila som jej zrkadlo

Velmi malo ludi si uvedomuje, ze pokial chce mat dobreho kamarata musi vztah rozvijat. Venovat cas, neurazat, ale pochvalit vzdy, ked je to mozne, pomahat. Niekedy to robi len jedna strana a druhej to ani nedojde. Idealna je vesela, pozitivna povaha.
Ludia divia, ze nemaju kamaratov, ale nad svojim vkladom do kamaratstva ani neuvazuju, len hodnotia opacu stranu.

@piskotka3 ak ťa to ponizi,hľadaj chybu prečo Nie s niečím vysporiadana,ak takto reagujes.

@piskotka3 v com akoze zhadzuje?.."neviem či by som sa z rovna z tohto radovala/ veď to nič nieje”...tu zalezi v akom zmysle to bolo a ak to bol jej nazor tak neni na tom teda zrovna nic negativne

alebo “počkaj keď zistíš časom aký je reálny život/ludia” ...a toto duplom nieje negativne je to odpoved realistu ze proste cas ukaze....
Problem ludi je ze vacsinou nevedia rozlisit pesimistov od realistov ....realisti beru veci tak ako su bez toho aby davali do popredia falosne nadeje a dufania napriamo v urcitych veciach ked vacsinou ide o zrejme veci a fakty