Ahojte, ako riešite, alebo teda ako sa staviate k takýmto situáciám? Pre príklad. Sme dve kamošky, máme rovnako staré deti (2r.). Vždy vždy keď niekde sme tak je ako chce jej dieťa. Napríklad sme na výlete/prechádzke a jej dieťa zastane, tak stojí a stojíme a čakáme kým si dieťa nerozmysli že už ide. Povie mu mnoho krát ale dieťa ju má na háku. A vie to trvať aj 10 minút. Alebo odchádzame z ihriska, ja nášmu dieťaťu vysvetlím trochu dopredu že za chvíľu ideme lebo to a to. Akceptuje to, ak sa stane že nie tak zoberiem na ruky a ideme. Väčšinou ale ide dieťa samé. Potom ale stojíme na chodníku a čakáme 10 minút kým sa druhé dieťa dohrá. Niekedy potom už pošlem naše naspäť nech sa teda ešte hra, a keď už konečne posluchne kamoskine dieťa že ideme tak ide a musíme ísť hneď. Nepáči sa mi potom príklad pre naše dieťa že ono poslúchlo hneď a prečo musí keď druhé dieťa nemusí. Alebo nie o začnú robiť obaja zle. Napríklad klopať po cudzom aute na parkovisku pri chodníku. Ja upozorním raz a keď nie tak beriem dieťa a zamedzim v činnosti (samozrejme ak ide o niečo nebezpečné alebo kde by sa.mohlo niečo zničiť tak zamedzim hneď). Ale potom opäť čakáme niekoľko minút kým druhé dieťatko prestane baviť búchať tam. A opäť mi je ľúto že to naše sa nato musí pozerať. Že ono nemohlo ale teraz stojíme a čakáme kým druhé dieťa dorobi čo chce. Nejde mi vôbec o tieto konkrétne situácie, lebo to je pri jednom stretnutí veľmi veľa toho, len som chcela trošku priblížiť čo myslím.
Ako by ste reagovali? Nemyslím že nejaké dodatočné vysvetlenie odomna naše dieťa pochopí, a podla mňa je ešte malé aby chápali keď vysvetlím že toto dieťatko neposluchala alebo niečo..
@sheila121 áno budem to tak robiť asi stále. Len mi je ľúto potom že vlastne moje dieťa vidí, že stačí neposluchat a môže ostať a robiť si čo chce. Nechcem aby to vnímalo ako trest, chápeš ako to myslím. Že obe deti sa povedzme ešte chcú hrať na ihrisku. Moje posluchne že už ideme a ideme. A jej neposluchne a nejdú.
Ja by som sa neprisposobovala kamoske a jej dieťaťu. Však nech stojí a čaká, ja a moje dieťa by sme pokračovali ďalej
Ja by som kamoske povedala: čau a vidíme sa zajtra.
Tak pockat 10 minut, kym sa dieta dohra alebo popozera okolo seba tak dramaticky nevidim, ma dva roky.. pocuvat na slovo proste nefunguje (alebo funguje u par vynimiek, stastne matky). "neposlucha" v kritickom momente - beha na cestu, hadze veci, trieska ine dieta po hlave, pluje, ano to by bol problem, ktory by som nebola ochotna tolerovat a pozerat na to... ale toto (?)
@anjelicek26 ale aj moje dieťa má dva roky. .moje dieťa posluchne a čakáme 10 minút. Máš sama deti, vieš čo je to 10 minut pre 2r dieťa.
Budeme čakať 10 minút na nich a aby to bolo spravodlivé tak potom 10 minút navyše pre moje dieťa. A dostaneme sa kam ? Nemôžme sa stále prispôsobiť len jednému dieťatu
Chod von sama s dieťaťom, keď ti na nich všetko vadi. Nie každé dieťa počúva hneď na slovo..už vôbec nie dvojročné. Načo čakáš xy minút, keď sa druhe dieťa ešte chce hrať? Veď sa rozlúčim a idem preč 🤦 máš nereálne očakávania, aby dve dvojročné deti sa hrali úplne rovnako a ideálne tak, ako si to predstavujes ty..
ja sa cudujem, ze tej kamaratke to nie je trapne ako si "vychovava" dieta... :D potom sa taketo mamicky vyhovaraju, ze to je povahou dietata, preco nepocuvaju .. no to urcite :D a tiez by som sla dalej aj s mojim
@merrysa ale mne nejde primárne o to, že neodíde z ihriska 10 minút. Aj píšem že nemyslím toto konkrétne, že len uvádzam príklady.
Píšem aj že napríklad robí niečo zle. Chce to robiť aj moje dieťa ale nedovolím. A potom sa.pozerame ako jej dieťa pokračuje v činnosti a kamoška len stojí a hovorí "Zlatko nerob to" "alebo zlatíčko pod"
Ok, tak sa rozlúčim a idem preč 🙂
Prave preto, ze mam 4 deti, viem, ze to u troch fungovalo na slovo a ten stvrty bol furt niekde, stal, pozoroval alebo siel na opacny smer...vychova rovnaka, pristup rovnaky a mal to tak hlboko v pazi 🤐 Nerobil to naschval, nerobil to, lebo zle, ale proste ine pozorovacie schopnosti, ine zaluby, ine procesy v hlavicke by som povedala... proste bud rada, ze je tvoje take + cim skor zacat tolerovat "inakost" je fajn... 10 minut pre dieta je vela - ale aj nie... uci to trpezlivosti a prisposobivosti... trochu aspon...
@merrysa ale to je opäť ako trest pre moje dieťa, ktoré sa chce hrať s tým druhým. Máme tu máličko deti v okoli
@anjelicek26 áno učí trpezlivosti ale nechcem aby to učilo aj to, že iný môže všetko a ja nie a že keď mne mama povie že niečo sa nesmie, platí to, ale iný môže a mám tu 10 minút stáť a čakať a pozerať sa nato.
Moja malá bola vo veku 2 rokov presne taká ako dieťa tvojej kamarátky. Má jednoducho tvrdohlavú a dominantnú povahu, na slovo ma nikdy nepočúvala (ale ja to ani nevyžadujem). Teraz má 4 a už je to úplne o inom, už sa s ňou dá na drvivej väčšine vecí dohodnúť aby to vyhovovalo nám obom. V 2 rokoch na to ešte ale nemala ani mentálnu ani jazykovú kapacitu.
Ja som sa stretávala len s kamoškami ktorým moje dieťa nevadilo, tie s poslušnými deťmi sa nám väčšinou vyhýbali. A keď som ja na tej druhej strane a moje dieta je poslušnejsie, ja nad tým len mávnem rukou a mám pochopenie, je mi to fuk že kamarátkine deti "neposlúchajú", sú to deti.
Ale mas pocit, ze tvoje dieta to "odkukava" a meni sa? Ja som toto nikdy nezaznamenala... v tom veku mama svaty gral a nie nejaka ina mama a nie nejake ine dieta...
Ver tomu, ze aj to kamoskino dieta dozreje, chce to este len trochu casu..zavisi, aky ten vztah chces s kamoskou mat a ako velmi ma tvoje dieta rado to jej... seknut kontakty sa da vzdy, ale kvoli inemu vyvojovemu stupnu by som to nerobila... vravim - ina situacia by bola keby to dieta bije, hryzie, pluje, nadava, uteka na cestu a ine veci, co skutocne nie su dobre mat za priklad...
@cyberk akože presne toto si začínam uvedomovať že koľko rodičov povie že to je povaha a pritom výchova žiadna. Tu je reakcia "zlatíčko neerob" aj keď dieťa mamu zbije, facka, trhá vlasy... Neraz som videla ako jej vytrhlo dosť vlasov a jej reakcia bola len odvrátenie pozornosti na niečo "aha aky vtáčik" "alebo aha psík na prechádzke" a podobne.
Tak vidíš že konkrétne tieto dve deti sú ako jing a jang a ťažko sa spolu pohraju. Tiež mám skúsenost, chodili sme von často s jednou synovou rovesnickou. Tie deti boli natolko odlišné, že väčšinou sme sa ajtak rozišli a každý si išiel za svojím..nemá zmysel to hrotit, veď maju 2 roky.🤷 každé dieťa zaujíma niečo iné a môj syn je z tých akčných, čo sa tiež musí dotknúť každeho auta, zabočiť ku všetkým dverám alebo vybehnúť na každý schod. Takže dieťa čo ide pekne za rúčku s mamkou po chodníku proste pre neho nie je kompatibilne 😀
@anjelicek26 ale aj toto všetko čo si vymenovala tak dieťatko robí. A jediné čo tak kamoška odvedie pozornosť na niečo iné aby dieťa zabudlo. Nezakáže, nezamedzi činnosti. Jej dieťa je schopné ísť po chodníku a každý druhý krok vyjsť na cestu alebo kopnúť do auta. A reakcia nič. Ak to spraví raz moje dieťa, hneď zakročím. Ale potom stojíme a čakáme a pozeráme ako druhé dieťa môže
Veď choď ďalej, pohrali sa a môžte odísť, nemusíš čakať.
Mne samej by to liezlo už na nervy ich všade vyčkávať a vliecť sa 😄 išla by som ďalej...tak ahojte my ideme už domov obedovať/čakať ocka/spať/... A pa. Keby ste išli na ihrisko tak dohodnem len čas kedy sa tam stretneme nech sa pohraju na hodinu a zas po svojom.. možno keď budú staršie už to bude zasa iné 🙃
@michelle567 áno ďakujem toto je asi ideálne, dohodnúť sa že sa stretneme priamo na ihrisku a žiadne prechádzky ani nič také spolu kým sa to nezmeni. Respektíve ak sa to niekedy zmení, keďže jemu to je dovolene. Alebo teda nieje ale kamoška len pasivne stojí a povie že no pod. Alebo že no to sa nemôže. A nič iné Len aj priamo na ihrisku alebo u nás doma/u nich doma sú situácie, že to druhé dieťa robí zle a nieje reakcia. Ale tak to už viem nejak odpútať moje dieťa a povedať že mu že to nieje pekne čo druhé dieťa robí
Ja pokladám za hrozné stále deti kdesi ponáhľať a popoháňať len preto, že JA nevidím ich dôvod zastavovania. Počuť dokola celý deň "no pod, pod, ideme, tadiaľto, pod za mnou, ponáhľame sa, ideme tam, pod rýchlejšie,..." by pre mňa bolo na porážku. Preto pokiaľ nás neponáhľa nejaký skutočný dôvod ako je odchod autobusu, nechávam ich zastavovať, obzerať, ísť pomaly. Pokladám za automatické, že pokiaľ to niekomu dospelému vadí, pôjde popredu a nebude na nás vyčkávať 😄
A rovnako aj so všetkým ostatným, ako ja s deťmi fungujem. Komu to veľmi vadí, môže mi slušne povedať, že sa nejakú dobu budem stretávať len niekde, alebo len bez detí, alebo aj vôbec. Ja ocením asertivnu komunikáciu 😁
@thoughtfulweirdo ale veď to je samozrejme že môžu zastavovať, popozerať sa atď. Pre nich je všetko zaujímavé. Ale ja hovorím o tom že obom deťom povieme že ja neviem, dva krát sa spustite na šmykľavke a odchádzame. Jedno dieťa to akceptuje a ide a keď nie tak vezmem na ruky a ideme. A druhé dieťa ide vtedy kedy samé uzna za vhodne. Ide ešte na hojdačky, do piesku, na kolotoč, rozhádzať kamene s kamenoviska na chodník, vyhadzat hračky z pieskoviska, atď atď. Nehovorím o tom že zastanú a obzerajú sa
My sme sa s kamoskou vo veku 2roky nasich deti prestali spolu s detmi uplne stretavat a chodili sme odvtedy na kavu a podobne chodit len my dve a chodime tak dodnes. To je klidecek 😃
Aj to je riesenie
Tak s nimi nechodte von a mas pokoj. Myslim ze ked su odlisne deti aj tak sa vekom spolu hrat nebudu.
Autorka nie nemusis tam 10 min stat s dietatom a cakat, mozes normalne odist. Ale prosim ta neporovnavaj 2 rocne deti. Ano tebe sa lahko hodnoti lebo mas dieta ktoremu ked nieco povies posluschne hned - stastna to matka. Ale su aj deti ktore maju troska vyraznejsiu povahu a celkovo osobnost, moja bola tiez taka ista, pozrimeze ako 7 rocna teraz patri k najvychovanejsim detom v triede. Druha sa crta ze bude taka ista, ale aby mne sudil niekto dvojrocne dieta ze je nevychovane lebo neposluchne hned na povel tak to prr.
Pozri nikto ta nenúti s nimi chodiť von, malý bol tiež taky ako tvoje dieťa, proste som povedala išlo sa počúval. Keď som videla také deti, ako je dieťa tvojej kamošky, myslela som si, ze je nevychovane a je to chyba rodiča... až kým sa mi nenarodila dcérka, je to "samostatná jednotka", proste keď niečo chce, musí to preskúmať, dokončiť, ešte toto, ešte tamto a keď nieje po jej dokáže normálne začať vrieskat alebo sa jedovat hocikde. A poviem ti ,môžem sa aj na hlavu postaviť. Čo sa tyka inych veci je vychovana, samostatna, rozumna a ukecana, ale proste nenecha si do "jej vecí a času od nikoho brblať" 😀. Každé dieťa je iné. Ak si myslíš, ze to ničí tvoje pravidlá a tvoju výchovu proste zamedz kontaktu. Držím palce.
@momoftwo ale ja nepíšem že má nevychovane dieťa. Ja píšem že neposluchne ze niečo nemá robiť ak robí napríklad zle. A ona to nechá tak. Ja nehodnotím to dieťa.
@tehotna40 ale veď aj moje dieťa je také. S tiež vie začať vrieskať. Ale ja som dospela a ja zamedzim činnosti. Nenechám dieťa predsa vyskakovať na cestu lebo chce. Veď raz môže skočiť pod auto potom. Nenechám kopať do áut, veď ich môže poškodiť jedného dňa. To nieje o povahe dieťaťa, to je o tom že ja to nedovolím. A môže aj vrieskať. To absolútne nieje že má takú povahu, ja poviem a posluchne. To sú výhovorky