Dieťa a strata doterajšieho života
Ahojte, som tesne po 30tke v stastnom partnerskom vztahu a prirodzene premyslam nad otazkou dietata. S partnerom sa chranime a vieme, ze by sme obaja niekedy v buducnosti chceli mat dieta ale zatial to nijak neriesime. Ja som to vsak v poslednom cas zacala riesit sama v sebe. Na jednej strane by som mozno aj chcela dieta ale viem, ze by som tym prisla o vsetko co mi v zivote robi radost. Mam nejake (nechcem specifikovat) psychicke problemy, kvoli ktorym je pre mna dolezite, aby som sa citila dobre, mohla sa poriadne vyspat, mala cas na svoje hobby, uzit si "me time". V podstate si teraz uzivam cas len pre seba, mam svoje hobby, ktore je casovo narocne a do toho sa snazim este aktivne travit nejaky hodnotny cas s partnerom, cestovat a robit si karieru. Neviem si predstavit sa tohto vsetkeho vzdat, ale predpokladam, ze casom bude tuzba po dietati vacsia a vacsia. Chcela by som sa preto opytat vas, ktore ste mali naplneny a busy zivot, ako ste sa odhodlali komitnut k tomu, ze odteraz budete najblizsie mesiace iba s dietatom. A ako to zvladla vasa psychika.
Presne ako vyssie pisane, ja som mama, co sa nevyspala a ukrutne som tym trpela, ale je to rok dva a prejde, kazde jedno dieta je ine, spolocne maju to obohatenie zivota, nerozmyslala som nad tym, ako mi zmenia zivot, prisli a je to paradna horska draha
Iba sama s dieťaťom? To hádam nebolo nikdy okrem 600nedelia, muž , starý rodičia, krstný kamošky na kočíkovanie či pršalo či fúkalo či snežilo. Áno nejaké to hobby šlo bokom ale nemala som čas zamýšľať nad tým. Akonáhle sa dala šla som na brigádu potom na half time, nikde nie je napísané že máš tri roky trcať doma sama s dieťaťom . Toto rozhodnutie neľutujem
Tak moje deti vedeli spavat, od porodnice len kazde 3h hore (to sa fakt da), 8 mesacny uz spali celu noc... neurobila som zo seba cumel - nenaucila ich zaspavat na prsniku - vybavene. A ano prva bola cecok, poucila som sa, ze to funguje. Moj zivot sa zmenil, samozrejme, ale k lepsiemu...stale mam dobru pracu, quality time sama pre seba, pretoze na to nie som sama, mam manzela, ktory tu je pre nas... navyse fakt trosku "odvahy" zit zivot s dietatom nadalej... my cestujeme, chodime von, stretavam sa s kamoskami, proste nevidim problem sa zahrabat na zadku sveta a pomaly nevychadzat, lebo babo... to zavisi od toho, aky typ si cloveka dnes - taka mama budes aj potom. Radikalne to s teba inu zenu neurobi. Plus ostat doma tri roky tiez nemusis, ja som bola vzdy rok-rok a pol a vyhovovalo mi to na maximum...
A možno nebudeš časom dieťa vôbec chcieť
Chapem, ze ten cas kym sa s dietatom neda nic robit trva "len" par rokov a neskor uz bude v pohode partak. Avsak, ja mam strach, ze tych par rokov bude pre mna peklo. Ze sa nebudem moct venovat sama sebe, pridem o svoju identitu, kondicku, kamosov a socialny zivot. Povedzme si na rovinu, uz len take cestovanie s dietatom je uplne o niecom inom. Rovnako s dalsimi aktivitami. Mam strach, ze moja sloboda bude obmedzena a budem za to citit krivdu, ktoru by som potencialne mohla obratit na to dieta a to urcite nechcem.
Kazdy raz budeme nieco lutovat. Ty vyzeras ze s deckom by si lutovala ked si v najlepsom zivote a bez decka budes lutovat na stare kolena- Sa rozhodni co bude pre teba prijatelnejsie- uzivat si teraz co ti zivot ponukne a vyuzit to na plno a potom to lutovat ked ten zivot ale ajtak bude stat uz za backoru.
Alebo obetovat najkrajsie roky teraz a v starobe (ktora bude mimochodom stat tak ci tak za backoru) sa vytesovat nad dospelakom ktoreho si ty vybavila.
Dieta ti netmeni zivot iba na par rokov ale komplet cely na furt. Odpracovane roky, katiera, dochodok, vyplata, financie- vsetko uplne inak uplne na furt
to nie len že dieťa kým bude malé prídeš o svoje hobby a pod.
ja som s deťmi sedela ešte aj kým chodili do zš - kontrolovala úlohy, skúšala.... aj tam je strata volného času celkom slušná...
Musis si teda vybrat,bud sa budes 100% venovat konickom,volnemu casu,alebo sa ciastocne vzdas konickou a volneho casu v prospech dietata. To,ze ma clovek dieta neznamena,ze ma prestat byt manzelom,kamaratom,sestrou,futbalistom....Len teda prioritne budes riesit samozrejme potreby dietata v prvych mesiacoch a casom k tomu vies zakomponovat aj svoje zaujmy,oddych atd. Vsetko sa da,len treba chciet. To samozrejme hovorim v pripade,ze dieta nepotrebuje specialnu opateru,alebo ked si na dieta uplne sama.
vyspala som sa vzdy ale zivot sa ti zmeni diametralne. Budes si musiet najst hobby, menej casovo narocne, priapdne take, kde budes brat aj rodinu so sebou. me time, bude obmedzeny. Budes mama a budes zodpovedna za dalsieho cloveka. A nie je to len nakrmit a prebalit a utisit plac, to bude riesit choroby, riesit skolku, prazdniny, vylety, riesit skolu, problemy s kamosmi, problemy so vsetkym moznym (vsak si tu precitaj temy:D). V podstate neustale bude niekto okolo teba, ak neratam momenty ked si dieta vezme manzel, babka, skolka... :D
Ostatne vsetko je na tom, ako si to zariadite. ja mam kamosky co zvladaju pri 2 detoch jeden den v tyzdni sa ist zabavat a dat si vino, ist si zatancovat, aj cvicit. Maju na to proste partnerov. A mam take co ledva stihnu smeti vysypat doma a ucesat sa a vsetko je problem. Podla mna dieta nie je chvilkova vec, nie je to ani zmena zivota, ty by si mala viest taky zivot, ze proste pride dieta a budete v tom zit spolu... moj zivot sa napr nejak vyrazne co sa fungovania tyka nezmenil. ja som dieta chcela, aj predstavu o tom ako budeme fungovat som mala
Navyse si ani neviem predstavit ako by som travila cas s partnerom osamote, kym by sme mali babatko. Minimalne jeden z nas by ho predsa musel strazit. Partner je vacsi introvert nez ja, cize nema az taku potrebu socializacie ale ja si to absolutne neviem predstavit. Venujem sa sportu, som aj v klube, aktivne sa stretavame a nie je realne to robit s dietatom. Na jednej strane by som ho chcela ale na druhej si absolutne neviem predstavit ako by som ho integrovala do svojho zivota 😔
Ahoj, s jednym dietatom sa hobby este daju dodrzat, ale musis mat partnera, ktory chce byt rovnako pritomny rodic, bez toho to nejde.
To co pises, byt v klube a sportovat budes musiet obmedzit...
Ak to vidis takto, zostan radsej bez dieťata. Lebo len ja ja ja.
Ja Ti napíšem tak, mám kamarátku, ktorá nemohla otehotnieť a riešila to cez lekárov a keď sa konečne podarilo, tak na začiatku 1 trimestra, nastal žiaľ potrat ... Povedala si, že viac do toho nejde... Zvykla si, keď mala toľko rokov čo Ty, na život bez detí a zistila, že svoj čas si vie vyplniť svojími koníčkami, prácou atď. a žila si šťastný a spokojný život... Potom prešlo niekoľko rokov a zrazu to, čo ju doteraz napĺňalo už nestačilo, zacítila to prázdno, ktoré by jej vyplnili deti, pretože doteraz sa starala o deti z rodiny, ale tie vyrástli a už ju navštevujú málo. Chlap vkuse v robote a ona ostala sama ... Psychicky sa z toho zrútila, nevie nájsť nič, čo by ju hnalo ďalej a poviem Ti, že v takomto stave, tíšiť ženu, a hovoriť jej, že to bude dobre, je ku... ťažké, pretože ja s dieťatom si to neviem predstaviť ... Dnes a zajtra mám syna u starkých a ja normálne neviem, čo od tej nudy :D Plánovala som si, ako si oddýchnem, ako vypnem a budem mať čas pre seba a nebudem, že fakt nič ani doma robiť, proste vypnem a ja sa normálne nudííím :D Môj chlap tiež poznamenal, aké je tu smutné ticho :D Ten zivot s detmi samozrejme, že ovplyvní Tvoj doterajší život, ale podľa mňa je to oveľa, oveľa krajšie ... A my sme s priatelom pred synom precestovali kopu miest a tento rok sa so synom chystáme na 3 dovolenky a nemienime sa vzdať kvoli tomu cestovania ... Berieme starkých, svagrinu s deckami a ja som minulý rok na jednej dovolenke ani nevedela, že mám syna, ten si to užíval, že ani domov nechcel ist :D Tak isto chodím aj s babami von si posedieť a to každý mesiac aj 2x ... Nemyslím si, žeby mi niečo ušlo, len v Tvojom prípade si musíš určiť priority ...
@lukbe a o kom mam pisat, ked riesim MOJ problem? 😶
Tak ked si to nevies predstavit, deti mat nemusis. Na co to silit? ak si spokojna, vsetko je len o tebe, aby len tebe bolo dobre ... tak sa zaobides bez dietata. Su aj take zeny, co v klude ziju bez deti. naozaj... ja mam kolegynu co povedala, ze deti mat nechce, neplanuje a nebude.. a je to uz 12rokov a stale nezmenila nazor a to uz ma takmer 45r... proste deti nechce, venuje sa hobby, sportu, psom, svojmu vyzoru... a je spokojna. Keby som mala ine priortiy ako dceru, tak neveim ako by sme fungovali, asi by som prisla o rozum. Ved staci ze dieta z nicho nic ochorie a bola som prikovana k bytu na 2 tyzdne, stastna z vyletu do DMky na 15minut.
Ak beries dieta v tvojom zivote ako problem, stale to vidim, ze radsej nie.
Zmení sa život uz navždy.Mas toľko proti, že ešte ho nemaj.Je otázne či vôbec niekedy dáš prednosť iným pred sebou.Ale aj tak to je správne.Mozno teraz ten čas, ktorý máš iba vyplnas tým hobby.
Celkovo si ešte nezrela čas osamote budete mať vtedy, keď ho niekomu rodičom?dáš strážiť.Ja som nemala potrebu veľa rokov byť osamote chceli sme skoro všetko robiť s deťmi veď preto sme ich mali.A, keď sme išli do kina či výstavu už som sa tešila domov
No ja by som prave CHCELA ale snazim sa mozno najst sposob ako dieta integrovat do mojho zivota, bez toho aby som prisla o vsetko co si doteraz uzivam a mam rada. Ako spravne poznamenala @lukbe, je to problem, ktory by som chcela vyriesit. Kvoli tomu tu vlastne pisem. Mala som v minulosti partnera, ktory mal v tom case 3-5 rocneho syna a viem ake to bolo skvele, no rovnako aj narocne. A to som voci nemu mala v podstate minimum "povinnosti" a mohla odist ked som sa citila vycerpana alebo nenaplnena. Ale tie chvile ked ma objal a rano prisiel zobudit boli super pozitivne. Len neviem nejak uchopit ten tradeoff
Podľa mňa - premysli si aj to, čo spravíš, ak sa ti narodí dieťa zo špecifickými potrebami. Nie každé dieťatko sa narodí zdravé a niektoré diagnózy sú na celý život, dieťa sa nemôže nikdy osamostatniť, teda bude z Teba matka do konca života.
Druhá vec - zvládneš to ak ostaneš sama s dieťaťom? Bez partnera, teda nie len psychycky ale aj finančne odkázaná iba na seba? Podľa mňa - hľadaj radu v okolí, u ľudí, ktorý poznajú tovju osobnosť a "problémy", alebo sa poraď so psyhológom - nie na MK.
@lukbe prosim, citaj s porozumenim. Problem je situacia, nie dieta.
Musis k tomu vnutorne dozriet do takej miery, ze to, co si vypisala, nebude pre teba na 1.mieste a budes sa vediet obetovat. Lebo rodicovstvo je o obete. Nemusis prist o vaetko svoje pohodlie, vela urobi partner. Ak ti bude pomahat, vies si urobit cas aj pre seba
S partnerom o samote nie je problem,novorodenec spi velku cast dna a starsie deti maju tiez este cez den spanok a v noci idu tiez skor spat ako ty. Len teda po celodennej starostlivosti o dieta budes rada ked si pozriete vecer netflix,alebo sa porozpravate. Klubove sporty,aktivne stretavanie sa s cudzimi ludmi na pravidelnej baze by slo asi bokom. Ono musis sa prisposobit rezimu dietata,cely den tomu musis prisposobit (odist z party tak aby si stihala vecerny kupel,ist na navstevu tiez podla spankoveho rezimu dietata). Vsetko je to o prioritach. A predpokladam zeby ti bolo prednejsie spokojne napapane,vyspinkane dieta ako zápasy v klube. Casom sa k tomu mozes ciastocne vratit,podla toho ako to dovoli tvoja rodinna situacia.
pozri, ja som sa nevyspala 3-4 roky. Mne dieta proste nespavalo a za noc sme boli hore aj 8-10krat. a ver mi, ze sme vyskusali totalne vsetko mozne aj nemozne. Dodnes je to nespavec. Druhe dieta, s rovnakym pristupom, spavalo normalne, budilo sa raz v noci do cca 6m a potom klud. Takze toto si bohuzial nevyberies. Mas zeny, ktore Ti budu vykladat, ze sa to da naucit... to ze to fungovalo u ich deti, neznamena ze sa to da naucit. Mimochodom braskove deti prespali noc od porodnice...
A co sa dietata tyka, manzel by na MD nesiel? Je vela parov, ktore to tak riesia.... aj toto sa da zvazit, ale musite si to otvorene vydiskutovat.... Inak jasne, priority sa zmenia, nebudes moct robit to co doteraz, aspon nejaky cas, ale budes moct robit ine veci. Me time sa tiez da, ak mas podporu rodiny, alebo partnera, mozes si zaplatit babysitterku a podobne... ale treba zvazit vsetko. Co ked nahodou zostanes s dietatom sama? Zvladnes to? Pripajam sa k nazoru, ze idealne prediskutovat s psychologom/lekarom, ktory Ta pozna. Vies tu Ti ludia napisu vsetko, napriklad ze novorodenec spi vacsiu cast dna. Nie kazdy. Moje nespavalo... takze ono treba mysliet na vsetko lebo pozarucny servis neexistuje
Tu si s touto otazkou na zlom fore.... Neviem, ci tu dostanes relevantnu odpoved. Ano, tvoj zivot sa zmeni a nie len na 2-3 roky. Na vela rokov. To nie je len o spanku. Tie potreby dietata su na vela rokov prednejsie nez tvoje. Ale je pravda, ze s jednym je to ooovela jednuduchsie nez 2+.
Autorka, nikto na svete ti nepovie, ako to budeš znášať ty. Pretože každý človek je iný, inak znáša zmeny, inak sa prispôsobuje a podobne.
Áno, dieťa je obrovská zmena. Je to priamo povedané, prevrat celého doterajšieho života a nikdy nič už nebude také ako predtým.
A áno, tvoje psychické problémy sa ti môžu zhoršiť, lebo takisto priamo poviem, je to veľmi nápor na psychiku. V podstate ten život už nikdy nebude "len a len" o vás dvoch.
Ahoj, ja pridám svoj názor. Podľa mňa ti tu nikto neodpovie na to čo chceš.
To ako sa dieťa integruje do života podľa mňa záleží od 3 vecí:
1. povaha dieťaťa - poznám zeny ktoré sa na materskej vyslovene nudili, ženy ktorým deti spali celú noc a ešte aj celé hodiny cez deň, deti ktoré kam polozis tam ich nájdeš aj o týždeň. A potom také ako je to moje - spánok cez deň max. 30 minút, živé striebro, nonstop v pohybe.
2. Tvoja povaha - ja som povahovo asi ako ty, mám rada seba, svoj čas a pokoj, som introvert. Zvládnem toho menej, rýchlejšie sa unavím, rada sa dobre vyspím a oddýchnem si. Poznám ale ženy čo s prehľadom zvládnu aj 4 deti a omnoho viac veci ako ja lebo majú proste akčnú povahu a viac energie, na všetko sa pozerajú s väčšou lahkostou.
3. Podpora manžela a okolia - môj manžel je super, ale nemáme žiadne babky a starých rodičov čo by mám pomáhali s dieťaťom. Keď niekto dieťa dáva každý víkend starým rodičom, tak verím ze to vidí optimistickejsie.
My sme to zvládli tak ze: upratovačka, opatrovateľka (aby sme mohli mať spoločný čas s mužom), dieťa do škôlky skôr ako malo 3 roky a ja do práce. Teraz má takmer 5 a napriek tomu, že veľmi ľúbim, ja osobne by som si už asi túto cestu nevybrala ak by som dopredu vedela co ma čaká a ako budem materstvo znášať.
Ale v tej situácii ide hlavne o dieta a o tvoje nastavenie. Tak to mas v sebe a pises stale to iste. Aby bolo jasne, ja ta neodsudzujem, ale ak vnimas situaciu s dietatom ako problem, nie si pripravena.
Dakujem za reakcie, skusim odpovedat takto hromadne. Nie sme zosobaseni, cize mam len partnera a co sa tyka rodicovskej dovolenky, tak nemyslim, ze by s tym mal zasadny problem. Myslim, ze by som to nejak zvladla aj sama keby som musela, vlastnim nehnutelnost a mam dobry prijem. Ja si to ale prakticky proste neviem predstavit, pretoze pre mna travit cas s partnerom nie je o pozerani netflixu vecer. A taktiez si neviem predstavit dat take male babatko babysitterke, aby sme mohli ist na vikend niekam spolu. Zas nie som nejaky egocentricky chory clovek 😀 sice som introvert a pracujem 100% remote ale takmer kazdy den chodim do coworku. Predtym mam 3-4x do tyzdna rano nejaky trening a po praci tiez bud trening alebo idem s kamosmi alebo s frajerom niekam. Realne prichadzam domov az vecer. Neviem si predstavit, ze zrazu budem cely den doma s babatkom. Bojim sa, ze z toho budem nestastna a prejavi sa to na mojom vztahu k nemu a to urcite nechcem. Som sice v klube ale robim individualny sport(resp sporty), bicyklovat sa da asi aj s babom v nejakom cyklovoziku, videla som to na hradzi ale je to dost obmedzujuce predpokladam.
Ja by som si tu asi len chcela precitat, ze su tu aj take zeny ako ja, ktore boli v rovnakej situacii a s prichodom dietata to proste zvladli bez toho, aby prisli o svoju identitu
Ono sa vela veci zmeni tym dietatom, uvidis v principe to, ze tie dalsie veci nie su take dolezite a to dieta tu je a chces si uzivat jeho prve usmevy, kroky, to vsetko. Ja som sa tiez na toto pripravovala dlhsie a nelutujem to. Vyzera, ze napr bude mat rovnako ako my rad podmorsky svet a teda cakam, ze o par rokov zacne potapat a da tie dalsie destinacie na zozname uz s nami. Deti rychlo rastu. Ci sa vyspis je otazne, Ja som spavala dobre , aj 7-9 hodin. Vzdy to ma nejake zadrhely, ale nikdy by som to nevymenila za zivot bez neho.