Prepáčte, že to tu píšem, ale cítim sa strašne osamelo 😭. Mám úzkosti a napriek tomu, že si veci uvedomujem a chodím aj k psychológovia, nedokážem to zmeniť. Cítim sa strašne osamelo, akoby na mne nikomu nezáležalo. Mám vnútri prázdno a ľudia mi najbližší nemajú v poslednej dobe na mňa čas vrátane kamráta. Vždy sa prispôsobím alebo stiahnem, lebo mám strach z opustenia, no napokon som aj tak opustená 😔. Je mi strašne 💔, neviem čo si už počať, alebo tú bolesť len znášať.
Máš nejakú rodinu? Niekoho, s kým by si sa o tom mohla porozprávať?
Nemas kamosky? Zaloz tu skupinu, kde by ste sa stretavali zeny z tvojho mesta. Alebo si skus najst cez net, Fb nejake baby na pokec, fitko.
Ak máš reálne úzkosti, máš nastavenú liečbu aj od psychiatra? Psychoterapia je dôležitý doplnok, ale treba dať do poriadku mozog
@maruska.s Ahoj. Z rodiny akoby to celé vzišlo.
Presne viem,ako sa cítiš.Mam to podobné.Kazdy sa iba vyhovára na nedostatok času.A ak si ho už nájdu ,tak mám pocit ,že som sa vnutila a mám zase zbytočne výčitky.Navyse pracujem z domu,tak ma berú ,že mám plno času a vymýšľam si problémy.Keby som chodila normálne do práce,vraj by som nemala žiadne úzkosti ani smútky zo samoty .Našla som si popri práci aj brigádu,ale samotu a smútok cítim stále.
@lesanka845 Ono ľudia majú dosť vlastných problémov a preto ich nebaví počúvať aj problémy iných. Zväčša vám nevedia pomôcť, tak to zľahčujú. Pomôcť môže len veľmi blízka osoba ktorej na vás záleží. Nikto taký neexistuje? Všetka sila je vo vás samých.
Koľko máš rokov? Môžme si kľudne písať 😉
ak by ti pomohol kontakt, napr. si len písať 🙂 kľudne sa ozvi
To jak keby si o mne písala (narážam na tému zakladajúci príspevok) presne to mávam niekedy aj ja. Beriem to ako samozrejmosť a tým pádom ma nemá čo ondiť. To čisto len o tom je že z akého uhla sa pozrieme na vec. Jednému tá istá vec vadí druhému né.
A čo ti radí psychológ?