Dá sa zvyknúť na nepríjemné kolegyne?
Ahojte. Viem že do práce sa nechodíme "baviť" ale zarábať peniaze ale moja otázka znie či sa dá zvyknúť na kolegyne s ktorými ste si dlhodobo nesadli. Snažím sa byť milá, pýtam sa ich keď niečo neviem alebo len tak ako sa majú, aký mali víkend. Medzi sebou sa bavia normálne ale cítim a vidím že mňa medzi seba neprijali. Nebavia sa so mnou, mňa sa neopýtajú nikdy ako sa mám, čo nové. Keď s niektorou robím že sme iba dve v miestnosti dokáže byť aj 7 a pol hodiny ticho ( prestávku nerátam) . Pritom keď tam príde tá jej ďalšia úžasná kolegyňa, papule sa im nezastavia. Už sa cítim ako prašivý pes. Vo firme som vyše 5 rokov len som bola presunutá pol roka dozadu sem na toto oddelenie. Ničim som sa voči nim neprevinila, neohovárala ani nič podobné. Človek sa snaží byť milý a aj tak je to márne. Ja som introvert ale byť 7 a pol hodiny ticho s tým že počuť pomaly aj muchu a byť s tým človekom v jednej miestosti mi už príde také všelijake..a som z toho smutná.
@bloger no neviem či je to zrovna závisť, veľmi nemajú čo závidieť. Práca mi vyhovuje aj platovo aj prac. dobou len toto mi to tam strpčuje:(
Mozno ta chcu odtial vystvat, neviem poradit, skús si to tak nebrat, ak ti nestrpcuju aj inak zivot...
kašli na nich...však nebudú spolu večne... o istý čas sa rozpŕchnu a tým čo ostanú budeš im dobrá aj ty...
Vymenit kolegyne,pracu a zacat od nuly na novom mieste.Ver mi bude to len horsie.Netryzni sa a maj sa rada.
Chapem, ze je to neprijemne, ale skus sa od toho odosobnit, pracu brat ako miesto, kam, ako pises, ides zarobit peniaze a nie nadvazovat priatelstva. Viem, ze asi chaba utecha, ale pokym ti nerobia naprieky, tak bud rada za to ticho… 🫤 a ber to s nadhladom, ze nie s kazdym si mozes sadnut, chyba nie je v tebe, to skor ony z popisu posobia infantilne, ze sa takto k tebe spravaju, dokonca to posobi az tak pasivno-agresivne.. Nemas to ako ovplyvnit, tak si tym zbytocne nezatazuj mysel.
No to ti verím,také pracovné prostredie vie byť pekne nepríjemné, zmenila by som prácu.
Nevydržala by som to.
Teraz mám úžasnú prácu, predtým som mala,ale nepríjemné prostredie a chodila som domov zbitá,unavená,vyšťavena
Teraz mám prácu novú, naozaj je toho veľa ,ako všade na začiatku,keď sa zaučaš.ale chodím domov vysmiata
Fakt nepreháňam,veľmi som spokojná
Možno si aj ty im nepríjemná,ani ja sa nebavím s kolegami ktorých nemám rada
Zazila som to iste po navrate z MD, ale uprimne, kolegyne boli uplne husi (okrem dvoch, s ktorymi sme si pisali cez messenger, kedze sme boli v open space), co riesili iba kto ma za kolko rifle a ake ne/kvalitne vlasy kto ma 🤦 ...vrchol bol, ked som mala narodeniny, mali sme vo zvyku sa zlozit na poukazku do obchodu, ktory mal dotycny rad, ja som sa takisto skladala aj hned par dni po tom ako som nastupila... A ked som mala sviatok ja, tak sa predo mnou hadalu, kto tu poukazku pojde kupit... Akoze really?
Esteze sme dostali noveho manazera, to behom pol roka odislo devat ludi a komplet sa vynovilo osadenstvo...
Ale chapem Ta, je to fakt tazke x hodin niekde byt a nemas s kym ani slovo prehodit...
Je to vysoko neprijemne … poznam to, ale u mna je dovod, ze nerozpravam ich recou. Niekedy aj na meetingu hovoria svojou recou aj ked si myslim, ze by sa patrilo hovorit recou statu v ktorom ziju …alebo aspon prekladat. Takze 80% pracovneho casu som sama so sebou.. rozhodla som sa zmenit … len cakam na posledny “kopanex do zadku”
ako sa hovori, nie je nic horsie ako zensky kolektiv🙂 ja som nastupila do novej prace, este aj po materskej a dokonca viem, ze som vdacne zrno pre tie kolegyne slepice, kvoli tomu, ze ma na to miesto odporucil kolega, ktoreho ony neznasaju. :D ale pracujem viac-menej iba z domu, takze mi to je jedno. ak by som musela sediet s nimi v praci, riesila by som to asi sluchadlami a hudbou. to ze som nezapadla by mi bolo (aj je) srdecne u pr*ele, nie som odkazana na to, mat v praci kamosky.
@savoya prečo má kvôli par nepríjemným ženským meniť celý jej život? 🙄
Opýtala si sa ich, či im nejako vadíš?
Ja tiez pracujem s takymi nadherami. Je mi zo jedno, ze sa so mnou nebavia. Nezdielam nic zo sukromia, bavim sa s nim len o pracovnych veciach. Robim si svoje, netrapim sa preto. Ja sa do prace nechodim kamaratit, to mam vysporiadane uz davno. Pokial je praca a plat OK, nevidim dovod odchadzat do inej prace. Kde to moze byt to iste.
@13uzivatelka11 no však toto, mne to tam vyhovuje kvôli pracovnému času že stíham škôlku, rodičov už nemám, nemôžem robiť na smeny, manžel je tiež v práci od vidím do nevidím takže nestíha škôlku...ale po čase by som si rada urobila nejaké kurzy alebo možno skúsila vyšku ( mám len maturitu) aby som si časom mohla nás aj iné pracovné miesto a snáď aj s lepším kolektívom. Zatiaľ sa budem snažiť ako mi tu radíte sa od toho odosobnit a nevšímať si ignoráciu
@vyrovnanaosoba nie nepýtala, lebo na čokoľvek mimo práce sa opýtam len odvrknu akoby som im zjedla obed alebo sa inak previnila
@muchotrafka298 veď aj ja sa tak snažím, ale človek je predsa v praxi väčšinu dňa tak keby to tam aj bolo trocha príjemnejšie
Ja viem ze je to tazke, ale nie si v tom sama. Takto sa chovaju bezne ludia aj inde. Odchodom mozno nic nevyriesis. Vsade sa takito ludia najdu.
Ahoj, ak je to možné, tak púšti rádio alebo nejakú hudbu. Nebude také ticho a možno prídu i nejaké temy
Ja som sice nepatrila k “vyvrhelom” som taka neutralna, ale tie zenske kolektivy su niekedy dar a niekedy peklo
V jednom boli vyslovene dva tabory, dokonca aj hadky, ohovaracky, nvm ci mozes ale ja som si zapla sluchadla aby som to nemusela riesit s nimi, mne to bolo jedno nech sa aj povrazdia, je to robota chodis tam kvoli sebe, svojej rodine
Pokial si neni na nich odkazana, ze vyslovene tvoja praca sa spaja s ich, vyhovuje ti cas, plat, dane miesto proste ser na nich, pekne sa oblec, usmievaj sa, osmicka zbehne a ides domov.
Ale jasne niekto to nemusi zvladat, ak by si z toho bola denne smutna a na nervy a vycerpana, vtedy by som uvazovala o zmene.
ja som toto mala celý život v každej robote.Nefajčím,nepijem,neohováram,neklebetím,nedonášam,takže som nezapadla do žiadneho kolektívu.Po čase som sa dozvedela,že na mňa niekto navyprával kadejaké sprostosti,našťastie sa tam našli aj také kolegyne,ktoré ma obraňovali.
Ser na to.Rob si svoju robotu.....
@píšeš ,že pred pol rokom ťa prelozili sem,tie kolegyne tam pracujú spolu už asi dlhšie, možno sú aj kamarátky. Pokiaľ ti pracovne pomáhajú, normálne odpovedajú, neriešila by som to . Možno sa to časom upraví, možno nie. Ja sa na to pozerám skôr z druhej strany ,keď prišiel niekto nový a snažil sa byť premotivovana milý a baviť sa o súkromí, tiež som mala obrovský odstup,kým som si toho človeka "neotukla" .A s niekým sa okrem práce ani neplatilo baviť
Daj si do uší slúchadlá,pusti hudbu a kašli na ne😉
No bud som ja divná alebo co, ale ja by som brala vsetkými desiatimi nedávat mi otázky. Alebo co najmenej. Alebo co naokrajovejsie. A nerozprávat. Byt ticho. Mám rada ticho. Ziadne debilne tlachanie. Nic ma nezaujíma. Nevypytujem sa a vyslovne nechcem. Rada si riesim iba pracovne a aj to co najmenej, ako sa dá. Co by som dala za klud a nie to este aby som sa ja prihovárala, vypytovala a bola urazená, ze niekto neriesi rozoberance odo mna a so mnou. Neznasam to a to najviac, ako sa len da. Kolegovia nie sú nase deti, aby povinne nieco o sebe hlásali. Netreba ich vypocúvat a dotazovat a viest s nimi dialogy k uspokojeniu vedomia..... .. tlachanie a staračky sa o ničom, ked niekto začne, je to otrava jak jed na potkany
A keby si zašla za šéfom, žeby ťa presunuli na iné oddelenie, nedalo by sa? Ja som tiež takto riešila jednu kolegyňu, ktorá bola neznesiteľná. Ale teda u nás to už aj iní ľudia videli ako hnusne sa ku mne chová a spomenuli to šéfovi.
Dá sa urobiť jedna vec.. tváriť sa že nevidíš ich kyslé ksichty a správať sa ako kamoška.. každý deň sa spýtat no ako si sa mala? Vau, ty máš vnúča? Ako sa má? Počúvať a pytat sa, nehovoriť o ničom svojom.. ono ich to nakoniec prejde, ľudia radi rozprávajú o sebe..
Ja mám tiež novú prácu po MD. Nemôžem povedať že mi to vyslovene vadí, (bavím sa z jednou kolegyňou) čo ma zaúčala, s ňou sme si sadli aj sa zasmejeme, pokecáme. Ale veru sú tam aj taký ľudia čo mi stačilo vidieť ich vystupovanie, správanie, a veru si neprosím. Nevadí mi že sa nebavím s nimi, som ešte nová, práca ma baví, a kto vie čo bude neskôr, každopádne som tým chcela povedať len to že pokiaľ ťa to vyslovene nezožiera a nie si zrovna ten typ čo musí každú kravinu zdielať zo svetom, ľuďmi, tak sa netráp a nechaj ich nech sa bavia medzi sebou 😉
Bola som v takej situácii, že som v jednej miestnosti sedela s kolegyňou takmer bez slova celý deň. Iba ak cez zuby mi povedala, čo musela a inak ani ťuk. Nemohla prekusnúť, že namiesto jej mamy na dôchodku vybrali mňa. Bola úľava odtiaľ odísť. Teraz pracujem v prevažnw veľkom mužskom kolektíve a tie vzťahy sú extrémne falošné, intrigánske. Vôbec nesúhlasím s tým, že ženský kolektív je horší. Je to úplne narovnako. To je otázka charakteru človeka a nie pohlavia. Ja z duše neznášam klebety, intrigovanie, závisť nepoznám, tak tiež neveľmi zapadám, ale zase zopár spriaznených duší tam mám. To mi stačí. Ak by som mala kam, odídem bez zaváhania, ale čo počúvam na mnohých pracoviskách to vyzerá podobne. Daj si nejaký čas a uvidíš. Rob si svoje a nevšímaj si ich.
Ja sa rozprávam v práci s každým, beriem to tak, že v rámci tých 40 hodín týždenne sa treba snažiť vychádzať a udržiavať slušné vzťahy, niet nad dobrý kolektív...som na vedúcom poste a novým kolegyniam sa snažím začiatky uľahčiť, nepríjemné pracovné prostredie neuznávam, sama som si zažila v začiatkoch otrasne správanie a nechcem byť mrcha.
zvyknut sa da na vsetko, len je otazka ci to za to stoji
Závisť je hrozná. Zrejme vidia, že si šikovnejšia. Možno časom si zvyknú a príjmu ťa.