Čo by ste povedali nevyliečiteľne chorým ľuďom?

Asi by som sa ich opytala ako sa naozsj citia. A ci im mozem pomoct? Aspon vypocutim. Tieto zeny casto drzia " formu" pred detmi muzom celou rodinou. Lebo vsetci do nich hustia ako musia byt silne a mysliet pozitivne a ako je vzdy nadej........ale musis sa citih hrozne, strasne. Bolesti su asi "nic" oproti vedomiu ze umru, ze tu nechaju svoje male deti na pospas inym ludom. Ze ich nebude uz mict milovat, chranit a byt tu. Niektori este od rodiny dostavaju motivacne rady a linky na clanky o sile pozitivnebo myslenia .....a oni sa potrebuju vyrozpravat ako uz nevladzu bojovat, ako je zivot nespravodlivy, ako nechcu umriet ako sa boja co bude potom, nie len s nimi ale aj s detmi. Asi potrebuju len pocut otazky- ako to zvladaju. A ako sa citia.

Skús kontaktovať ligu proti rakovine, majú psychológov, možno ti poradia ako komunikovat s nevyliečiteľne chorými

Akosi ti neverím.Prostredie nemocničných bufetov dobre poznám.tam nie je čas ani priestor na podobné výlevy zo strany pacientov.Nebudem rozpisovať viac.ale zrejme zas niekto robí dáku prácu a zbiera názory....

@janinah naozaj nie , ja mám stálych zákazníkov a ver tomu že čas si nájdem , a oni ma už poznajú ...vedia že môžu prísť na kávu a porozprávať sa...niektorý mi len zakricia medzi dverami koľká chemo a odpočítavame spolu, ti ktorí sú lepšie na tom

nic nespravis, normalne sa bavit o tom co nadhodia - presla som si tym s partnerkou mojho otca (zili spolu 30r), do mesiaca "odisla", bolo to tazke. Kym chodia, komunikuju je dobre - hlavne sa vela spolu smiat, hocico co ich rozveseli

@stvura včera u mňa bola zákaznícka(už rok chodí ku.mne a teda tam na chemo)..bolo dobré, stav sa jej zhoršil , mala veľké bolesti, viditeľné trpela,ani chemo jej nedali, lebo niečo nebolo ok..hovorím jej, že zavriem bufet a zoberiem ju domov a potom sa vrátim ..že nie netreba príde synovec pre ňu, len že niekde musí počkať,
,tak sme si dali kávu, rozprávali sme sa ale teda jedno mi to nebolo 😔

Nemusis hovorit nic.
Velmi ma zaraza, ze chorych pohyblivych v terminalnom stadium zivota mate v nemocnici.
Toto su ich posledne dni zivota, Mali by to stravit doma so svojou rodinou, ak nie, tak v hospici. V ziadnom pripade nie v nemocnici, vsak nemocnica pre nich uz nic nemoze urobit.
Ale tak ja som po 20 rokoch sestrickovania v nemocnici odisla do community a chodim k pacientom domov.
Aj moj manzel zomrel doma, bol niekolkokrat v hospici, kde ho Dali do kopy. Bol aj v nemocnici na skoro dva dni, ale nakolko nemocnica uz vyriesila problem, tak hospice tlacil, aby isiel tam a potom prisiel domov.
Spat k tebe, nemusis nic hovorit, iba ich ticho vypocuj. Oni viac nepotrebuju.

neda sa povedat nic len vypozut ..a askusit sa aspon ako tak odosobnit... ja robim v care home kde su ludia po urazoch hlavy-niektory tazke pripady .. a zo zaciatku to bolo naozaj zle ..hlavne ked si clovek uvedomi akos a zivot v sekunde zmeni.. kazdopadne je to praca a treba ist dalej .. pokecame pohram sa s nimi spravim si pracu ,vypocujem.... ale my mame aj ako zamestnanci pomoc-mame psychologa kde mozeme kedykolvek ist ,skolenia a podobne... skus za sestrickami a popytat sa ich ako to zvladaju neake rady na temy a podobne ..

@oslo1 nie nie neležia, oni sem chodia na odbery, chemo a konzultácie.. vyšetrenia..idú potom domov ..

pre nich je dolezity ten kontakt, komunikacia, vypocut, povzbud, pochval aku ma odvaznu rodinu, hlavne otvorene, drzim im palce aby sa s tym vedeli vyrovnat a ona pripravit sa na odchod v pokoji, mili úsmev ktory ju bude sprevadzat. nepotrebuje lutost ale uistenie, ze aj ked odide jej rodina to zvladne manzel deti. (tot moja skusenost). hlavne si to nevztahuj na seba, inak ta to prevalcuje. drzim palceky

@syslik81 ja sa snažím odosobniť ,ale už keď chodia ku mne rok..a zrazu bum , zistia na vyšetreniach že to majú po celom tele a nádej už nie je, zasiahne to aj mňa..veď ja im aj na pohreb chodím( o ktorých viem )..mne na Tom naozaj záleží

treba to vnimat 5ak ze aspo. sa clovek pripravil na svoj odchod, rozlucil sa a uz giac nebude trpieť bolestami. nie kazdy ma tu moznost pred smrťou sa pripravit a rozlucit

@kacena4 o to sa snažím aby ma to neprevalcovalo,ale zároveň teda im pomôcť a reagovať adekvátne...lebo niekedy mám robiť čo aj ja..raz som sa pred jednou pani rozplakala ( už je nebohá) , mala hrubé črevo , žiadna nádej, bolesti veľké, doma syn postihnuty ,musela ho dať do ústavu aby keď zomrie mal sa kto o neho postarať ..ešte mi písala sms deň pred smrťou..to sú také životné príbehy

@syslik81 ja nepatrím k zdravotníckemu personálu , tak ja nemám od zamestnávateľa take školenia atď..ale mám tu dobré vzťahy s personálom tak popytam sa

Ja mám skôr takú skúsenosť že im sa uľaví len tým že sa pred niekým "cudzím" môžu otvoriť, vysloviť také obavy ktoré si pred rodinou radšej nechávajú pre seba. Chcú byť len vypočutí a pochopení. Oni vedia že im nemáš ako inak pomôcť.
Kiežby bolo viac takých všímavých ľudí ako si ty 🙂

Ahoj, síce neviem veľmi poradiť , tiež si myslím, že asi len vypočuť. Ale je od teba veľmi pekné, že si taká empatická 😊

ja mám teraz len nedávny zážitok , pani po odobratí prsníka, metastázy v uzlinách aj v kostiach , chemoterapia 9 cyklus . Na hlave parochňa a chodí do práce ťukať do PC na 3 hodiny denne, zamestnávateľ jej to umožnil a ona chcela. My sme sa normálne bavili o rakovine , kde si kúpila parochňu ako ju udržuje , ako často ju musí umyť a že čo chce robiť počas toho málo času čo jej zostáva. Chce pracovať a byť s vnúčatami a tak aj robí .

Záleží co chcú počuť. Ak niekoho poznáš dlho, môžeš sa ich úprimne opýtať.
Ja som ale osoba, ktorá je priama. Úprimná.
Mam ex kolegu s ALS, ktorý je už pripútaný na vozík a kyslík, on nechce ľutovať, tak sa ho snažím aspoň kvakanim o mojich deťoch rozosmiať.
Kolega bol minule.so mnou, tak aj povedal, že už ho dlho nevidel sa tak smiať.

Nič. Odosobnit sa. Nedala by som také rozhovory.
Plakala by som nonstop

Ste zlatá počúvajte ich naďalej aj keď to musi byť veľmi ťažké😢❤️🍀

Ja robým opatrovateľku dlhé roky veľa klientou aj onkologických pri mne zomrelo skús ich len vypočuť oni nechcú tvoj súcit ,tvoje rady ,nadlahčovanie ich situácie oni chcú len ,aby ich niekto vypočul majú strach obavi z bolesti mnohý sa boja o svojich blízkych ako to zvládnu bez nich keď sú mnohý v zlej finančnej situácií mnohé rodiny sa zadlžili úvermi kôli ich chorobe su to naozaj veľmi veľké finančné výdavky spojené s liečbou boja sa aj samotného zomierania aké to bude či budú moc trpieť paliatývna starostlivosť je o tom že tvoji klienti známi ti zomierajú pred očami chce to naozaj silnú náturu starať sa a byť vôbec denodene v kontakte s nimi ....

plamienok robi kurz, ako komunikovat v rakto narocnych chvilach.... asi by som sla touto cestou