Ahojte som dospela žena s dvoma deťmi.
Mám staršiu sestru o 8 rokov a cítim sa podceňovaná.
Sestra žije v zahraničí a vzdy keď prišla bola akoby čosi viacej aj pre rodičov vzdy jej akoby viac dôverovali. Uvediem taký príklad: ( požičanie autá- všímam si že jej Ocino v pohode pozícia auto keď tu bola no mne by ho asi nepožičal) mam vlastne auto ale ide mi o princíp … vzdy keď idem od neho domov - býva tak hodinu od nás , tak mi 15mrat prízvukuje a opatrne , dávaj pozor na cestu , viem sko chodíš a pod …. Pritom som nikdy nič neurobila na aute , soferujem uz 10rokov a denno denne používam auto….
Teraz sme boli u segry na návšteve pár dni. Majú 2 autá , jedno starsie a druhé take čo ona používa , mala ísť ona do práce a ka som ostávala s deckami , hovorí mi že ak chcem ísť do obchodu snimy by som mohla na tom starom aute , ale že tam neni klíma a s deckami by to nebolo bohvie čo , tak jej vravím že môžeš ísť ty na tom do roboty a ja pôjdem na Volve … 🤔 a že to nie radšej ….
A ja mám hneď pocity menejcennosti, nedôvery , premýšľam cel deň otom ako sa cítim a neviem ako sa tých pocitov zbaviť. (Bol to len priklad - sú aj iné situácie )
Kolko krat keď sme spolu mám pocit akoby isli proti mne (môj pocit) … vzdy sestra bola tá akoby viac a pritom všetko čo má ,má zásluhou svojho partnera.
Keď je napríklad u nás tak sa zas snaží vzdy pripojiť k môjmu partnerovi (aby akoby nebola v tom sama ) a keď niečo vzdy sa posmieva pred ním že ako ja reagujem alebo srandu si robí že čo som nervózna/či neviem brat srandu a ja sa na tom neviem smiat , pripadam si pri nej nikto 😏 tak isto keď sa so sesternicami stretneme spolu tak vždy sa ja cítim keď je tam aj ona tak menej…
Nevidim na spravani tvojej sestry k tebe nic patologicke, mozno ma len zmysel pre humor, ktory ty nechapes a viac sebavedomia, ktore tebe chyba. Moze to byt trauma z detstva, mladsi surodenci to casto mavaju, ze mas pocit, ze ona je vo vsetkom lepsia, ako ty. Skor to vidim na psychologa, ak sa nevies s tym vo svojom vnutri sama vyrovnat.
Sestra je staršia o 8 rokov, to je celkom dosť. Čiže ako pre rodičov, tak ak pre sestru už budeš navždy tá "malá", tá, ktorú treba chrániť, starať sa o ňu atď. Je to v nich zakorenené od tvojho narodenia, takže to len tak ľahko nezmeníš. Môžeš ale zmeniť svoj postoj. Ja nevidím nič zlé na tom, že sestra ti ponúkne k dispozícii druhé rodinné auto a nie to, ktoré ona denne používa do práce. Ale ty za tým hneď vidíš len to, že ti nedôveruje a že si myslí, že jej ho nabúraš. Ale keby si to myslela, asi by ti nedovolila voziť jej deti. Tak isto, píšeš, že otec tvojej sestre požičia svoje auto, ale tebe by ho ASI nepožičal. Lenže to nevieš, lebo si to nikdy nepotrebovala. Ale už si vo svojej hlave vykonštruuješ, že tebe by ho nedal, lebo ťa považuje za malú a neschopnú.
Tie myšlienky o menejcennosti máš v sebe len ty, oni ťa určite nepodceňujú, je to len tvoj pocit.
Ja by som tiež nedala ani rodine aby šli na mojom novom aute.😀 Ani omylom.😀 Ty si nájdi dobrého psychológa. Najprv napíšeš že rodičia asi by ti nepozicali, ale nevieš naisto.😀 Nepýtala si sa, keď máš svoje tak to už nemá vôbec zmysel riešiť. Ale keď takto fňukaš, je možné že rodina vidí viac, než ty sama prečo ťa tak vnímajú. Berieš si veci extrémne k srdcu.
Si mladsia preto ta tak beru, okrem toho sestru mas v zahranici su s nou menej, preto je kontakt iny.