Ahojte ženy. Neviem, prečo sa takto cítim. Ak ste sa takto podobne cítili, môžete mi napísať čo vám na to zabralo.
Mala som vzťah, ktorý sa postupne začal meniť v niečo, čo sa už vzťahom nedalo nazvať. Som po rozchode pár mesiacov ( už to bude pol roka) a všimla som si, že mi značne lepšie.
Prečítala som veľa článkov, veľa názorov na rozchody, čo robiť, niečo som si zobrala k srdcu.
Odpútava som sa od osoby najviac ako som mohla, zablokovaním. Po čase som povedala, že už nemusím v tomto pokračovať a nechať cesty priechodné, ajkeď už na ničom z toho nezáleží.
Prišlo k tomu, že sa mi osoba začala pripomínať, ale nie v dobrom, napr. ako sa mám, ako žijem, ale so značným odstupom a hnevom. Všetko z jeho strany je "nechtiac" podľa jeho slov. Vidim, že keď sa ja nesnažím o kontakt, on naopak do mňa zabrdne. Ale prečo je to z hnevom, a vôbec, prečo vtedy, keď už si myslíme, že už vám neprebehne hlavou žiadna myšlienka na tú osobu?
Prečo v tom momente ako sa cítime úplne dobre, to vycítia a chcú kontakt? Aj keď tuto to vyzerá na taky kontakt nekontakt, keďže neviem, čo za tým myslí, ale poznám ho už po čase a nechtiac by to nebolo. Asi sa mu podarilo to čo chcel, aby som nad ním myslela. Alebo si myslíte, že nie som úplne vyrovnaná s koncom?
Bolo ti dobre, keď si ho mala bloknutého a žiadny kontakt, je ti horšie, keď sú “spriechodnené cesty” a kontakt… toto je za mňa úplne jednoduchá matematika a vieš čo robiť… nie vždy sa dá racionálne odpovedať a hlavne nie vždy treba poznať odpoveď na to prečo sa druhá strana správa tak ako sa správa, lebo to nie je niečo čo vieš ty ovplyvniť
nechápem, načo si ho odblokovala, keď si s odstupom času pochopila, že ti je bez neho lepšie? už by som ho nepotrebovala vidieť, počuť, ani čítať... nech si svoje debilné emócie vylieva na nový objekt.
Ved mu neodpisuj a vybavene. Ked nemate spolocne deti, majetky, hypoteky, naco podporujes kontakt ak Ti je lepsie bez neho?
Alebo blokni a mas. Zbytocna filozofia okolo toho 🙃