Chýba mi single život

Ja som už pár krokov manželstve a keď chcem byť sama poviem mužovi budúci týždeň v pondelok mám voľno idem na kopce alebo zoberiem bajk idem na bajk,vytesim sa sama s prírodou a prídem vytesena domov

Jooj, ako ta chapem! Mam to podobne. Pred vztahom som bola velmi aktivna. Vo vztahu ale treba robit aj kompromisy, tak som viac s partnerom, ktory je ovsem pecival. Casom sa to utriaslo a je to v pohode, venujem sa zalubam, kamoskam, aj sama sebe. Pre mna bolo najtazsie akceptovat to, aky je a ze ho bavia uplne ine cinnosti a inak travi volny cas.

A to si co...denne sa venovala len sebe a zalubam? Nie velmi dobry navyk. Pomoc doma. Inym ludom. Kamarati. Domacnost. Zahradka. Zvietatko? Uz male drti vedieme k tomu,aby sa o nievo starali a nielen o seba...leebo ano,potom je tazko si odvyknut a cim je clovek starsi,tym tazsie aj meni svoje zauzivane vzorce spravania. Je normal e,ze sa tcoj zivot meni.. aj ze ta troska zaskrie,ze nemas taku slobodu ale uz nebude,ak toto pocitujes nejak velmi silno... :/ Ozaj je to skvely vztah? Chces sa darovat? ("investovat") Nakolko silne a preco su tieto pocity? Vobec treba sa nimi zaoberat? Musis si zodpovedat sama a pomoc ti mozu len najblizsi...

Ale veď niesi vo väzení ..ja keď chcem mať čas pre seba dám dieťa manželovi alebo mame a idem nepýtam sa nežijem v klietke ...keď ťa proste priateľ obmedzuje vo svojich koničkoch tak mu to povedz a prediskutujte to spolu že ti to chyba a chces sa s k tomu vrátiť

@ivangeline vo svojom case som sa venovala len sebe, zalubam, cviceniu, pripadne kamoskam, vyhladavala som samotu najskor preto, lebo som sa chcela dostat z toho vztahu predtym, neskor sa mi to zapacilo a casom popri praci uz ako relax, pretoze pracujem v skolke, cize som potrebovala taky balans. Teraz som v skolke, no zaroven stale s priatelom, pretoze vacsinu aktivit robime spolu, ci uz cvicenie alebo turistika, kamosi a zrazu sa citim akoby nenaplnena. Neviem to celkom vysvetlit. Co sa tyka vztahu, vo vsetkych veciach prave ze skvely je. Velmi ku mne sadol, preto si neviem vysvetlit to nenaplnenie.

... neber to ako nejaku konecnu ale skor skus nejake riesenia...napr cas len pre seba vtedy a vtedy.. alebo nieco nove robte spolu.. a nieco si nechaj len tak sama pre seba ;) (aj keby to bolo len skladanie puzzle alebo chodenie na jedno oblubene miesto.. :D) ...porozmyslaj,co by to mohlo zlepsit.

Ja ťa chápem, vzťah chcem, toľko energie, čo dá človeku stretnutie s partnerom nedá nič, teda bez partnera by som nechcela byť. Ale zase mám svoju komfortnú zonu, koníčky, svoju samotu, čo nerada opúšťam. A hlavne ak partneri ešte spolu nežijú, tak nejako sa čaká, že voľné chvíľky strávia spolu. Ak obaja robíte pondelok až piatok, partner nemá takto toľko koníčkov, tažko mu povedať, že nech v sobotu čuší doma pred tv sám a nudí sa, že ideš na túru, ale jeho tam nechceš... Ja robím z domu, robím všelijako, tak ak bolo toho veľmi veľa, vyhovorila som sa, že napríklad mi prišlo pred víkendom veľa roboty a v sobotu budem robiť a stretneme sa až v nedeľu alebo som si urobila voľno cez týždeň a vtedy partner nemohol a išla som sama. Teda aj u teba vidím to podobne, zober si nejaký deň voľno z práce a chod sama.

Ja Ťa tiež úplne chápem. Ja teraz tiež riešim niečo podobné.
Ale ja som sa úplne vzdala času pre seba. Ako prišli deti, kamošky mali deti, skrátka sa to zmenilo, už nikto nemal zrazu na nič čas. Teraz už sú deti veľké a ja cítim tú prázdnotu. Viem, že je to moja chyba, že som si ten čas pre seba nenašla. Musím si vyhradiť nejaké koníčky, ktoré budú iba moje. Lebo sa cítim úplne vyhorená v tomto.

Je to prirodzeny vyvoj,ze si najdeme muza,mame deti,isty cas sa vzdame svojho komfortu pre niekoho ineho,potom deti vyletia z hniezda a zase mame cas len na seba. Ked budete spolu byvat,zase to bude ine,budes mat viac casu. Teraz tym,ze sa stretavate kade tade,neuzijes si to tak. Ja som nikdy nemala rada fazu randenia presne ore to,ze som nebola panom svojho casu. Ked sme zacali spolu byvat,bolo to super. Ziadne dohadovanie kde sa stretneme,kedy sa stretneme,kam pojdeme. Vies,ze sa stretnete doma,zbezne si nieco naplanujete a uz len doladite svoje programy. Keby si bola sama este par rokov,bola by si mozno nestastna,ze nemas s kym zdielat zivot. Samota je fajn v mladosti. No uz vo veku,ked je vacsina usadena,je blbe byt sam a nemat nikoho na blizku.

No mozno ta proste najviac zo vsetkeho naplna zmysluplne vyuzita sloboda. Ja to mam asi tiez tak. Na druhej strane, ked som stretla manzela, tak to bol naozaj taky pocit spriaznenej duse, moj zivot nabral akoby vyssie obratky, v mnohych veciach som zrazu poskocila o uroven vyssie, zacali sa mi darit veci, o ktorych som dovtedy snivala, ale realne sa mi nedarili. Bolo to proste take stretnutie, ze som si uz nevedela predstavit, ze by v mojom zivote nebol. A jedine kvoli tomuto som isla do spoluzitia a manzelstva, aj dieta mame. Stale mam ale pocit, ze v tej slobode som najspokojnejsia, najviac prekvitam. Na druhej strane vah je ale laska k muzovi a synovi a to je dost silna protivaha, ktora v tom slobodnom zivote chybala.

Som rada, ze ma viacere chapete 🙂
S mojim priatelom je mi uzasne, citim, ze s nim naozaj chcem byt. Ako to tu bolo napisane, presne, iba ten pocit, ze ked som slobodna, tak akoby kvitnem.
Neviem to vysvetlit, ale mam pocit, ze ked som slobodna, nemam problem ist sama niekam, na dovolenku, turistika, hocikam. Menej sa bojim. Citim, ze som sama, tak idem. Ale vo vztahu podvedome viem, ze sme spolu a nazvem to, ze vtedy zleniviem. Poviem si, ze ved sme dvaja, na dovolenku pojdeme dvaja. Nemam taky hnaci motor a potom citim vnutornu nespokojnost, lebo samozrejme, partnerovi sa nie vzdy chce.
Chcem mat raz rodinu a on mi padol ku mne priam ako z neba.
Som ale rada, ze nie som jedina, ktora to v sebe tak ma. Lebo je divny pocit, ze clovek s niekym je, chce s nim byt, a citi sa nenaplneny kvoli zalubam. On mi dava po vsetkych strankach vsetko, co som si vzdy priala, nechcem onho prist.

Ale veď čo ti bráni aby si išla niekde sama ? 😃 Stále nechápem ..ja pravidelne chodím sama do Prahy na wellness keď potrebujem proste vypnúť..či to by sa priateľovi nepáčilo ? Tak to potom je chyba v nastavení vzťahu ..

Ide o to, co ti je cennejsie a ci chces aj rodinu.
Teoreticky si si vibec nemusela zacinat vztah, ked ti to nechybalo niekoho mat. Jedine ze by ti to chybalo 😉
Takze v podstate ty musis citit kam chces smerovat.
Ja som to mala podobne, vydavala som sa relativne neskoro, niekedy mi napadne ci by mi nebolo lepsie samej 😃 ale vtedy si zas poviem, niekde sama roky rokuse, len s mačkami, by som nepoznala ake to je byt manzelkou, mamou...a som vdacna za vsetko co mam aj ked to je tazsie mat zodpovednost za rodinu, za majetky, dom atd...aj keby sa nieco stalo, byt jednorodicom.
Ako su deti vacsie, chodime si kazdy aj po svojich konickoch. Ked ide muz prec, aj na vikend, ja nemam problem vziat deti na vylet, travim cas s mojou rodinou, je to super.
Ja zas mam svoje veci a on sa plnohodnotne postara o vsetko.

Potrebuješ voľnosť, dýchať. O vzťah sa treba starať. Skúste si nájsť čas len každý pre seba "oddelené" Zistíte, že v akom intervale a na ako dlho ten čas potrebujete.
Zvykla si si na samotu, ale od kedy máš partnera, keď budeš mať rodinu, už nikdy nebudeš sama. Ale čas pre seba sa dá nájsť.
Ak sa cítis nenaplnená, určite ti je s partnerom dobre? Možno preto, že tak dokonalo k sebe pasujete, chýba ti objavovanie.

Mozno by som sa na tvojom mieste zamerala na to ako v bezne dni viac zit tu slobodu, spontannost.
Ist niekam aj sama, prihlasit sa na kurz, ucit sa nieco nove, vziat si pol dna dovolenku a ist do prirody - vecer mozete byt spolu, ist do prace spontanne novou cestou, po praci zajst na kolac sama len tak do kaviarne, wellnesu kde si este nebola...

Skus zachytit tie situacie ked ty niekam chces ist a jemu sa nechce, laka ta ostat s nim a ostat "leniva" a vtedy si povedz ze ides aj sama a bodka. Vedome skus obcas ( nie vzdy) robit aj toto a uvidis ci to nebude stacit.