Chyba je vo mne
Asi sa potrebujem len niekomu vyrozpáravať.
Nikdy ako by som nemala vlastnú osobnosť, len pri ľuďoch pri ktorých som sa cítila bezpečne. Ľudia okolo mi prídu sami sebou, majú svoje špcifické charakteristiky, ktoré ich robia jedinečných takými akí sú. Prídu mi slobodní.
Ja akoby som pri každom bola iná a komunikovala s každým primerano k nemu. Ľudia ma majú zaškatuľkovanú. určite i ja mám svoje špecifické charakteristiky, ktoré robia mňa, mnou.
Ale mám pocit, akoby sa neprejavujem taká ako som, aby som bola prijatá. Začínam si to uvedomovať len v posledné obdobie kvôli mnohým udalostiam, ktoré v mojom živote nastali a ktoré ma prijmeli o tom začať premýšľať. Najhoršie azda je, že som takáto ,, nesvoja," vstúpila do vzťahu a teraz častokrát uvažujem o tom, že sa cítim neslobodno, lebo sa bojím robiť veci, ktoré by som skutočne robiť chcela. Doteraz som sa dotyčnému zdala nejaká, lebo som sa bála, prispôsobovala a ustupovala. Je zvyknutý, že som nejaká, ale ja si začínam uvedomovať, že taká nie som. Že sa častokrát prekvapím nad tým o čom snívam s otvorenými očami, že napríklad snívam aj o inom živote, než aký vediem,...
Trápi ma to skrz hladisko, že sa bojím prejavovať, lebo častokrát ani sama neviem, čo chcem a to, čo som si myslela, že chcem, tak nakniec nie je také uspokojujúce. Potrebovala som to asi len dostať zo seba 🙈
No, tak gratulujem, prvy krok mas za sebou.
Druhym je zacat robit veci tak, ako chces. Uvidis, ze je to velmi oslobodzujuce.
Je to sucastou dospievania a osobneho rastu, tak smelo do toho!
myslim si, ze vacsina ludia sa v novo vztahu snazi kopirovat co najviac toho druheho.. casom sa kazdy trochu uvolni a je viac sam sebou.. ;) neboj sa prejavit
tak mozno je to ozaj len preto, ze ste proste este len na zaciatku, nie? neboj sa uvolnit, naplno sa prejavit. aspon sa ukaze, ci ten clovek chce realne s tebou byt, ked zisti, aka v skutocnosti si alebo nie 🙂
Asi by som vyhľadala psychológa. A začala sa mať rada aká som. Každý je nejaký, každý je iný, výnimočný. Nemôžeme byť všetci rovnakí a nemôžeme každý každému vyhovieť. V žiadnom prípade by som nežila život niekoho iného, len preto, aby bol spokojný on, musím byť spokojná a šťastná ja, so sebou, s tým čo mám. Až potom môžem uspokojiť potreby toho druhého.
Ver, že niekde na svete je niekto, kto si bude vážiť že si. Taká ako v skutočnosti si.
😉 A keď nie, tak aspoň ty budeš spokojná.
Aké si mala detstvo nemala si prísnych rodičov?
Tam vzniká som dobre, poslušne dieťa len nech ma majú radi po čom túžia všetky deti. A to potom robíš aj pri chlapovi, lebo sa bojíš opustenia a ideš proti sebe len nech je "dobre" ustupujes, bojíš sa povedať svoj názor, a potom aj pri deťoch je taký človek mäkky boji sa vychovávať, zakázať...
Choď k psychológovi určite bude za tým niečo viac
Počula si už o depersonalizácii?