Bývanie u svokrovcov

Obdivujem ťa, že si vydrzala 10 rokov.

A budete sa aj sťahovať? Staviate dom?napíš viac

Ani den.
Chceli sme predsa byvat ako rodina vo vlastnom (ked aj na zaciatku v podnajme) a nie v detskej izbe u rodicov ci svokrovcov.

Sama vidis ze to nefunguje ani u vas, cokolvek by Ti tu niekto napisal. A ani sa necudujem. Ste predsa samostatna jednotka, rodina, a ak svokra chuda nie je tak velmi chora ze je odkazana na vasu pomoc, nevidim dovod aby dvaja zarabajuci ludia (aj keby si na MD ci RD, moznosti vzdy su) byvali kadetade po detskych izbach (na ukor komfortu, sukromia a vztahov v rodine) lebo im je luto zaplatit vlastne byvanie.

Východisko je jednoduché a ťažké zároveň - odsťahovať sa do vlastného, po 10. rokoch by aj bolo načase.

My sme byvali s mojimi rodicmi a presne kuchyna bola to, co ma najviac hnevalo. Nevedela som sa dockat, ked doprerabame a budem mat svoju. Svagrina byva so svokrou a ciastocne to vyriesili tak, ze vonku postavili letnu kuchynu, tak je jedna v jednej a druha v druhej.

Mas aspon nejaky svetly bod v podobe samostatneho byvania? Ci nic svoje neriesite?

to bolo treba riešiť pred tými 10 rokmi - nevydať sa za človeka, ktorý mi povie, že môžem byť rada, že môžem bývať u jeho rodičov

Trafilo by ma po pár mesiacoch, nie že 10 rokov v podstate žiť u cudzích ludi, kde nemám ani svoju kuchyňu 🙈🙈
Ja by som dala hneď na začiatku ultimátum - bud budeme mat svoje alebo nebudeme spolu. No bohužiaľ ty si už toto "zameskala" teraz už jedine hucat do muža a poukázať na to, ze gazdiná môže byť len jedna. On býva doma, no ty doma nie si a ani nebudeš.

No to je od manžela super argument, že môžeš byť rada, že máš kde bývať. No asi ťa nenašiel pod mostom.
Vlastnú skúsenosť nemám, ale mám 2 kolegyne, ktoré zdieľali jednu kuchyňu so svokrou.
Jedna kolegyňa zbalila dieťa a odišla ku svojim rodičom s tým, že sa vráti, až keď bude mať vlastnú kuchyňu. Vrátila sa až keď mala vlastnú kuchyňu.
Druhá kolegyňa sa len povyhrážala, že pokiaľ nenájde chlap bývanie, odchádza tak isto ku svojej mame. Kým sa dopracovali k bytu, bývali roky na ubytovni, ale sami.
Podotýkam, že to boli roky osemdesiate a deväťdesiate. Ale ani vtedy mladé ženy neboli ochotné spolužiť so svokrami.

@0silvia0 kokos, to je sila ...
Nechápem tých chlapv, čo sa držia doma mamickinej sukne a nevedia odstrihnúť pupočnú šnúru

Akože mužov argument ma dojal. Jak keby si bez neho a jeho rodičov žila niekde v stane pod mostom. On to nepochopí, pre neho je to domov, ale je od neho dosť sebecké, že mu nedochádza, že pre teba to domov nikdy nebude. Za 10 rokov ste už mohli mať svoje bývanie, ale je mi jasne, že muž aj asi ten typ, ktorý radšej bude bývať v detskej izbe zadarmo nez aby sa osamostatnil. Však naco stavať vlastne, rodičia maju veľký dom. Ak neriešite vlastne bývanie, začni si ho riešiť sama, možno mu svitne, že ty nemáš čo byt nikomu vďačná za to, že žiješ niekde, kde žiť ani nechceš a vzchopi sa.

To mas co za muza ked sa nevie o Vas postarat a vravi ze aspon mate kde byvat😱
10rokov je brutal dlho, uz 1000000x ste sa mohli osamostatnit

Ono to je trochu zložitejšie, keď som sa ku ním nasťahovala , otehotnela , manžel vtedy vážne ochorel , boli sme radi, že sme pokope a pomáhame si, choroba sa ťahala ešte aj keď sa narodil prvý syn. Chvalabohu sa vyliečil a začali sme hľadať bývanie, ponuky boli , len muž stále hľadal nejaký dôvod preco sa nedá, raz to bolo drahé, raz to bolo staré a stále sa nedarilo atd. Potom mi často vravieval, že ja som ešte nikdy nič nezarobila a neprispela do rozpočtu . Že jednoducho nato , aby sme šli do svojho nemáme peniaze. Ku mojej mame sa odsťahovať nemôžem pretože tam nemám miesto , mama býva s bratom. Môj otec odišiel od mami do svojho rodičovského domu, ktorý mi daroval s podmienkou doživotného bývania. S otcom vzťah udržujem, no nieje to vzťah otec-dcéra , veľmi ubližoval mame po psychickej stránke a samozrejme to nechalo niečo aj na nás deťoch. Aj preto som bola na začiatku rada,že som odišla žiť ku manželovi. Takže aktuálne nemôžem odísť ani ku jednému z rodičov , okrem toho to ani nechcem, aj keď boli situácie , že som potrebovala zutekať. Musela som zaťať zuby a prekonať to. Dnes sme teda u svokrovcov , finančná situácia nieje zlá , ale ja som ešte na rodičovskom , stále teda nezarábam. Manžel pracuje a ku výhovorkám typu nemáme na vlastne byvanie mi už začal vyhadzovať aj jeho chorobu, že sa mu vráti z nervov a stresov čo mu robím , tým , že ho stále tlačím do vlastného bývania. So svokrovcami zlý vzťah nemáme, ale ja už proste v takomto dusnom tesnom prostredí nedokážem fungovať . Nechat sa obsluhovať svokrou, riadiť jej priestory , lebo sú v nich moje deti , udržovať čistú kuchyňu, ktorá nieje moja , nemať vlastný priestor .. :( neviem kočky, som možno na chybe z časti aj ja ale reálne uvažujem navštíviť poradňu alebo neviem , neviem ako sa pohnúť ďalej .

10 rokov si doma? to máte koľko detí??? 🙈

@mondolina mame 3 deti , pred prvým dieťaťom som pracovala ale to bolo v podstate hneď po strednej a následne som otehotnela. Boli to reťazové pôrody.

bola s exsvokrou.... jedno z najhorších období môjho života ....
10 rokov vydržať je na metál a vyznamenanie...

Nech Ťa citovo nevydiera aj ty môžeš ochorieť zo situácie hlavne psychicky.Ale zase, keď nemáte financie kde chces ísť?

a máte peniaze na vlastné bývanie, či ako si to predstavuješ?

Tak to nie je príliš fér mužovi niečo vytykat, keď si doma 9 r.Bol chorý, a rodina niečo stojí asi nedokáže našetriť na bývanie atď...o chvíľu pôjdeš do práce šetrite a potom uvidíte čo ďalej.Aj svokra má plný dom deti a nevestu v kuchyni

A nie je možnosť nejakej prístavby, kde by si mala svoju kuchyňu, kúsok vlastného priestoru? To by mohol byť taký kompromis.

Úplne ťa chápem. Je to normálne, že ti to vadí.

Myslím, že keby on chcel už dávnejšie sme mohli vziať hypo a ist do svojho . Ako som písala boli možnosti , len on stále hľadal negatíva, skôr ako sa nedá než ako by sa dalo. A aj teraz to tak rieši, akonáhle sa začneme baviť o vlastnom bývaní, znervóznie, zvyšuje hlas.. Financie boli aj sú ,aj našetrené je, ale on akoby nechce odtiaľto odísť preč. To nieje vytýkanie,že som doma, niesu to len moje deti ale aj jeho a doma tiež neležím ale starám sa o domácnosť a o naše deti v pre mňa cudzom priestore.

Myslím, že stále sa dá nájsť riešenie..
Porozprávat mužovi, ako sa cítiš, nech sa vzije do teba...ak si ťa váži bude niečo riešiť, ak nie, išla by som preč, ale to som ja ...

@marcellka32 aj som si tak presne povedala, že buď to vyriešime a nájdeme spoločnú cestu k cieľu alebo budem musieť odísť preč .

Tak pardon,ale nasekat si reťazovo tri deti a nemať vlastné bývani?,klobúk dole nie pred tebou,ale pred svokrou... A ísť do toho,aj keď bol muž vážne chorý. To je fakt podľa mňa nie veľmi zodpovedne. Ok,prvé sa zjavne stalo,ale sekať potom retazovky,lebo čo? Ja tu nevidim ani náznak toho,aby si bola lutovana. Sekať decka ste mohli potom,vo vlastnom,zjavne nie si staršia,mohla si nastúpiť po prvom do práce,niečo odrobiť,zobrať úver aj s mužom ,zarobiť si na materskú a sekať decka vo vlastnom. Takto moja drahá môžeš byť rada,že máš kde hlavu skloniť aj s deťmi,lebo keď svokre prasknú nervy,tak máte smolu. Ono to asi mala spraviť dávnejšie,by sa ste snáď zmatozili. Lebo ak máte ok financie a aj našetrené,tak pardon,zdvihnúť rit a hajde robit a parkovať sa do vlastného. To najmladšie už zjavne je vo veku,že môže byť v škôlke,aj jasle sú inak. Netreba fnukat a hľadať terapie,ale sa trochu posnažiť a hodiť niečo do kasičky aj vlastným pričinením a nie iba rodenim deti. Toto mi príde fakt absolútne cez ciaru.

Nehnevaj sa, ale prečo si porodila tri deti,keď bývaš v cudzom? Po prvom by som si dávala pozor, utekala by som do práce, zarábala a ťahala muža preč. Nie urobiť si tri detí, nechať všetko na mužovi a čakat, že sa to samé nejako vyrieši. Po desiatich rokoch trochu neskoro riešiš takéto veci, dupľom, keď si manžel na to zvykol. Tieto trémy o bývani so svokrovcami sú tu denne ako cez kopirák. Ja neviem, či to ženy nečítajú a nezoberú si ponaučenie...