Ahojte, potrebujem sa trochu vypisat, mozno povzbudit niekym, kto si takou situaciou presiel. Prednedavnom sme sa rozviedli, k vysporiadaniu BSM este nedoslo a preto docasne zostavame v 1 byte. Iniciatorom rozvodu som bola ja, uz to naozaj neslo a nakopilo sa privela toho za hranicou. Bola som, teda citila som sa uz vyrovnana a zmierena. Boli sme spolu cca 20 rokov, prve 3 boli naoko uplne ok, po svadbe sa prevalili problemy, dalsich 10 som sa snazila robit pre pohodu a zachranu rodiny, co som len vedela a poslednych cca 5 som to brala tak, ze kym sa nam podari spolu slusne vychadzat, budeme spolu a samozrejme som opat davala snahu do toho, aby to bolo v ramci moznosti co naj.
Ale k teme - mame za sebou prve vikendy, kedy si striedame deti, ex zatial tie jeho volne vikendy stravil v baroch do neskorych hodin a teraz pre zmenu odisiel autom vychystany niekam po svojom. Nepytam sa, rozhodla som sa, respektujem.
No dopadol ma smutok, co na mna dolieha. Tazko sa mi navzdory jeho preslapom pocas manzelstva s tymto vyrovnava.
Nerozumiem sama sebe a tomu, preco mi to dnes tak zle padlo a som z toho taka dole. Snad az uz budeme aj fyzicky od seba, bude lepsie.. Poznate, presli ste si niekto podobnym?
Sama som si tým neprešla, ale moji rodičia áno.. ťažko povedať ako sa cítiš, ale moja mama sa cítila asi tak isto. Mali to veľmi podobné a mama veru šťastná nebola, kým boli v jednom byte..len predsa 20 rokov nie je málo. Ale neboj po úplnom oddelení vás dvoch toto všetko skončí. Sústred sa na seba a teraz na svoj život bez neho.
V podstate mam teraz trosku nevyhodu v tom, ze vela veci prekuknem a zistim, aj pocas toho manzelstva by mi bolo lepsie zrejme zaslepenej a hlupej... no aj ked to bolo zle, tazko sa mi teraz prizera tomu odliepaniu sa od seba a prichodu novej reality. Zelam si velmi, aby ma v suvislosti s nim uz nikdy nic nebolelo a sama nechapem, ze tu dnes smutim.
A čo si vlastne očakávala? Že bude sedieť doma a pri pivku vyplakavať? Užíva si život. Lepšie ako by ťa mal naháňať po byte a psychicky týrať za to, že ste sa rozviedli...
Nesmut, nie vsetko co sa leskne je zlato. Mozno mu ide iba o truc ukazat, že je volny a bude sa zabavat. Ale s kym a kde? Iba s rovnakym zufalcom a na mieste, kde nie si doma a v pohodli.....
Ako fotka, na ktorej sa osoba usmieva. Vobec to neznamena, ze je tym padom stastna.
Mozno budem trosku zla na teba. Co si cakala? Rozviedla si sa s muzom a je jeho vec, co robi vo svojom volnom case. Vyobliekany isiel na rande. V sucasnej dobe internetovych zoznamiek, moze mat kazdy vikend dve stretnutia. Pri mysleni a spravani vacsiny zien, sex 4x mesacne s roznymi zenami. Je vela slobodnych, ktore chcu mat niekoho po svojom boku.
Neviem, ake ste mali problemy, ale budes mat chvile, kedy rozvod olutujes a nie raz.
Hmm,... 17brokov na houby manzelstva a tebe je este za nim smutno... Mnoho zien zbytocne zachranuje nieco, co nie je dobre a ked sa konecne odhodla vyjst z tej komfortnej zony tak to tazko znasa.. On sa uz podla mna len okato venuje tomu comu sa venoval kym si ty zachranovala.. Treba si cim skor podelit majetky a kazdy do svojho
skús psychológa, pomôže ti to spracovať, možno si podvedome čakala, že mu to bude ľúto a bude sa snažiť o záchranu čo sa však nestalo, je čas prerušiť s ním puto a ísť svojím vlasným vlakom
Dakujem vam za kazdy podporny komentar. Napisala som kvoli tomu smutku, ktory ma vcera tak dobehol. To, ze som sa rozhodla manzelstvo ukoncit a ze to nebolo dobre, mam racionalne spracovane. Nepytam sa ho ani kde je, s kym je, co robi, nechavam ho ist. Napriek tomu, ze verim v spravnost mojho rozhodnutia a ze mi nebol dobrym muzom, tazko mi to padne. Cudujem sa sama sebe, ale je to tak a nerozumiem tomu. Snad ked zacneme byvat oddelene a zide z oci, odidu s nim aj tieto pocity.
pretože si verila vo váš vzťah a dala do toho veľa zo seba, to neprejde zo dňa na deň
Podľa mňa sú Tvoje pocity normálne a pochopiteľné. A rátaj s tým, že aj keď si Tvoj muž nájde za Teba náhradu, budeš to zle znášať. Lebo kdesi v Tvojom vnútri bude stále hlodať taký červíček, či nejakej inej žene nebude lepším mužom ako bol Tebe. A rovnako fakt, že si tak dlho bojovala o záchranu manželstva, svedčí o tom, že Ti nebol a asi ani nie je ľahostajný. Prežili ste spolu kus života, zažili spolu tie najintímnejšie chvíle, nikdy ho už nebudeš vnímať ako cudzieho. A nikdy, ani keby si mala nového muža, Ti nebude ľahostajný. Ja ešte aj dnes, po takmer 18 rokoch, občas zablúdim na Facebook môjho prvého frajera, čisto zo zvedavosti, ako žije, čo robí, ako vyzerá jeho žena a deti. A to sme spolu mali iba niekoľko málo pekných zážitkov, nie spoločný život, sny, plány a deti. Držím palce, nech si čím skôr zariadiš nový domov a nájdeš vnútorný pokoj. Mysli na to, že si ešte mladá a zaslúžiš si zažiť v živote aj pekné veci, možno stretnúť niekoho, kto si Ťa bude viac vážiť.
to ze smutis je prirodzene. aj ked bol vztah vacsinu casu zly neznamena ze nebol aj dobrym bola tam nadrj dufanie nenaplnene tuzby bol v tom osty status ze si manzelka zrazu si single si rozvedena. zrazu nastalo to definitivum. radim ti vyhladat aj odbornu pomoc psychologicku aby si sa vyliecila co najkonstruktivnejsie. predstav si to takto. mas blizkeho cloveka ktory je smrtelne chory. jeho diagnoza je jasna. umiera par mesiacov. napriek tomu ked pride ten moment tak pocitis smutok. aj ulavu aj smutok. aj atrach co bide dalej. aj hnev. napriek tomu ze si prezivala tieto emocie uz predtym aj tento moment a toe pom zvykania si na novu realitu ho primesu. chapes?
@lucka_ke @fliacik @juliet86
Dakujem vam za pekne a podporujuce slova, citim sa tak, ako ste opisali. Moj muz bol vzdy tym, ktoreho mi okolie zavidelo, usmiaty sympatak odvedla. Vzdy, ked mi ho chvalili, v duchu som si povzdychla, ze obal a to, co vidno navonok, zial nie je vsetko. Ale dlho som chcela verit tomu, ze sa nam ten zivot uprace, ze sa veci ustalia. A proste ta realita je ina a sice som odlozila svoje sny a predstavy uz do minulosti, vyrovnavanie sa s tym trva. Pohnem sa dalej, to je iste, v podstate aj to, ze mi bude lahsie, ked nebudem pravidelne konfrontovana s jeho frustraciami a vycitkami.
Ak bude tento stav lutosti u mna pretrvavat, spojim sa so psychologickou 😇 verom, ze cas a odlucenie to spravia... mozog rozumie, len emocie lietaju
Ja si myslím, že tebe ani nevadí to že išiel preč, ale chcela by si ho aby sa k tebe pekne spraval a bol iný to čo prežívaš je láska k nemu ale rozum hovorí že nie a srdce niečo iné a preto tam je boj. Jednoducho si skús pripomenúť prečo si sa tak rozhodla a zábudni na túžbu aby sa zmenil. Ja som bola podvadzana akurát počas tehotenstva a dozvedela som sa to keď mal maly tri roky 😀! A vieš čo mne to je úplne jedno pretože ja som ho verne milovala a chcela som žiť pre neho a syna, ale zisl si on vybral stoj si za svojim neboj skús to tak, že keď na teba príde smutok… hneď zmen myslenie, chod si zabehať začni cvičiť niečo urob pre seba pekne sa oblec chod von! A veľa veľa sa smej nech vidí o čo prišiel 😘🥰 držím palce neboj nič bude dobre bude tak ako sa ty nadstavis!
tvoje pocity su presne ako moje..rozviedli sme sa v marci a stale zo neprebolelo,psychicjy stale nie som ok a obcas citim strach zo vsetkeho,ale myslim,ze ked sa spravne nastavime,tak to nejako dame..ako tu tak pozeram tie fora,tie rozvody su horsie ako pandemia..
@gabi_sajgi ahoj, dakujem za reakciu a zaroven mi je luto, ze si na tom tiez tak. U nas teraz pokracuju take vzlety a pady - ex je tyzden mily, vyjadruje mi urcite city a potom sa prepne a vyvolava umelo konflikty a hadky. Nedavam sa do toho zatiahnut, ale je aj dobre, ze sa to deje - z manzelstva som isla prave kvoli tomu toxickemu prostrediu. Luto mi to je stale, rodina bola pre mna zaklad, mame deti.. ale uz si zelam sa vysporiadat a oddelit. + nech sa nemusim pozerat na rozbeh jeho novych vztahov, nerobi mi to dobre a proste sa neda to nevidiet, poznam ho az prilis 🤷♀️
Drzim palce aj tebe, nech to ustojis na co najpevnejsich nohach!
To mi je ľúto, ono keď budete bývať od seba uvidíš bude ti omnoho lepšie, len takto keď ho máš stále na očiach, ako ani sa nečudujem, že to ešte stále tebou proste máva
@seblicek dakujem za povzbudivy komentar ❤️ snazim sa drzat toho, ze treba ist dalej a cas to postupne bude hojit
no ten moj,presne jak pises,tyzden ok,tyzden umelo vytvorene konflikty a tiez riesime predaj domu.Pre mna bola tiez rodina vzdy zaklad,mame 4,5 rocnu dcerku,ale ani to ho dost nemotivuje. Bojim sa co bude,bude teraz vela zmien,ale dufam,ze sa nam to podari ustat. Taktiet ti zelam vela vela sil 🌈
Autorka mam otázku mozes sa mi ozvať prosim do ss. Ďakujem.
Nebola som v takej situacii, ale podla toho, co pises, sa zda, ze sa s tym ex vyrovnava naoko celkom dobre - zabavky, vylety, flamovanie. Mozno preto ta to hneva, ty si prechadzas fazou smutku a on sa tvari, akoby sa nic nestalo. Mozno vsak toto je jeho sposob, ako sa vyrovnava s realitou, pripadne to na neho dolahne az neskor. Kazdy si fazami smutku prechadza inak. Bude ti urcite lepsie, ked s nim uz nebudes byvat.