Bývanie so svokrovcami a "žiarlivosť" na nich
Ahojte.
So snúbencom sme spolu 8 rokov, hneď po ukončení môjho štúdia na vysokej škole sme sa presťahovali na horné poschodie domu k jeho rodičom, ktoré sme si celé prerobili. Po škole sa mi to zdalo ako super nápad na rozbeh, vchod nemáme oddelený no priateľ ma ubezpečoval, že po čase keď bude treba spravíme si ho.
Bývame takto už skoro 4 roky a ja začínam cítiť, že sa necítim úplne komfortne a narúša to už aj môj vzťah s priateľom. Aj napriek tomu, že tu máme veľkorysé pekné bývanie s veľa m2, posledné mesiace sa nemôžem ubrániť tomu, že si stále pozerám na internete byty na predaj. Obaja svokrovci sú v dôchodkovom veku, no ešte plne aktívni. Sú to naozaj dobrí ľudia, ktorí nikdy nerobili žiadne problémy, dokonca nám veľa pomáhajú. Ja som však strašný introvert, myslím že až s nejakou formou sociálnej fóbie a je pre mňa naozaj náročné každý deň okolo nich prechádzať, prihovárať sa, zdraviť sa, často sa cítim nepríjemne keď priateľ niekam odíde a ja som sama v celom dome len s jeho otcom (s ktorým si naozaj okrem pozdravu nemám čo povedať). V poslednej dobe mi už vadí aj to, že ich počujem dole proste "žiť", počuť je všetko keďže poschodia sú oddelené len zaťahovacími dvermi.
O tom, že k nám nechodia vôbec žiadne návštevy ani nehovorím. Priateľ miluje tento dom, on je typ ktorý je stále vonku a potrebuje niečo robiť, stále niečo so svojimi rodičmi rieši - väčšinou praktické veci čo treba kde urobiť. Väčšinu dní mám pocit, že sa s nimi rozpráva viac ako so mnou. Ja sa tu často cítim sama, mám pocit, že som v tomto dome skôr ako taký hosť. Navyše pred pár mesiacmi porodila jeho sestra a kedže bývajú na druhom konci krajiny, asi raz za 3 mesiace prídu k rodičom na návštevu aj s manželom a dieťatom. V skutočnosti sú však celý čas u nás hore, kde je aj hosťovská izba. Naposledy na Vianoce u nás boli skoro 3 týždne.
Nemôžem sa ubrániť tomu, že mi tieto veci vadia, navyše sa cítim preto vinne, že "čo vymýšľam" a hľadám problémy kde nie sú. Keď som priateľovi navrhla, či by sme nešli do vlastného (obaja zarábame ľahko nadpriemerne), doslova ho to vydesilo. Povedal, že on v byte zavretý medzi štyroma stenami v žiadnom prípade nevydrží, prečo som nevďačná a čo by kopa ľudí dala zato aby mohla takto bývať, že aké máme šťastie. Neviem, mne to príde, že jemu sa páči bývanie u rodičov ale to proste nie je a nebude naše bývanie a nechce to akceptovať. Mám pocit, že jeho rodičia sú už takou silnou súčasťou nášho vzťahu a nepáči sa mi to.
Budem rada za akékoľvek názory, uvedomujem si, že možno som len naozaj riešim blbosti ale neviem sa zbaviť týchto vnútri zožierajúcich pocitov.
Je chyba, ze si toto dovolila a trva to uz 4 roky...6m fajn, ved si po skole nasetrime, ale vidis, ze uz ho odtial nedostanes, budu hadky az kym ty neodides sama..vela podobnych diskusii tu bolo
@viestta ak je introvert, nemá potrebu takú komunikácie s ostatnými ľuďmi
@martinami274 ale ma potrebu komunikacie s priatelom, takze ak nejde hora k Mohamedovi, ide Mohamed k hore...
@viestta ved pisala, ze priatel vkuse nieco riesi na dvore so svojimi rodicmi - co treba porobit…tak sama s nim by bola asi ok ale s nimi uz nie.
Viete vždy ma zarazi, keď ľudia povedia človeku čo je introvert,alebo má rád tichšie prostredie..prekonaj sa. A čo,keď by ten introvert povedal.. prekonajte sa a buďte tak ticho ako ja? Ale zároveň chápem ľudí čo sú veselší a sú komunikatívni, aj jeho rodinu,že je taká. Musíš to v sebe spracovať a necítiť sa vínna,že si niekedy sama a zároveň buď s mužom sem tam aj vonku,aby sa necítil byť bez Teba. Nemusíš stále. Skús to 😉
@mimachicha a preco mu nejde pomoct? Bude rychlejsie spravene, mozu ist hore k sebe a budu spolu iba oni dvaja. Ja jej nekazem zmenit svoje nastavenie, ale spravit nieco pre to, aby sa necitila odsunute na druhu kolaj by mala aj ona. Tych druhych zmenit nemozejś, jediny koho zmanit si ty sam. Zmenit mozes svoje postoje. Nemusi sa z nej zrazu stat kon´munikativny clovek, ale vykrocit zo svojej konfortnej zony, kde sa aj ak neciti konfortna, lebo je tam osamala, jej len pomoze
@viestta neviem. 🤷🏻♀️Mozno to maju podelene, a kym on porobi vonku, ona vari alebo upratuje vnutri, robi domace prace. Ale uplne ju chapem, ze sa tam neciti komfortne. Nie je nad to mat vlastne byvanie a uplne sukromie. Osobne si myslim, ze priatela odtial nikdy nedostane. Bude za zlu a nevdacnu. A postupne to nastrbi ich vztah. Cize bud sa prisposobi alebo odide (ale uz ako single)☹️
no si s ním 8 rokov..takže u nich doma si fakt ako hosť..svokrovci sú vtedy, ak ste manželia....
Tazko radit.. ako docasne riesenie ok, ale u vas to vyzera natrvalo. Priatel odtial neodide a ty sa citis ako v cudzom, co je pochopitelne. Bud sa prisposobis a zvyknes si, alebo odides ☹
Autorka seba nezmenis, jeho nezmenis. Ak ho zavries do bytu, casom sa bude citit ako teraz ty. Jediny kompromis pri vasich rozdielnych povahach je spolocne byvanie vo vlastnom dome. On bude mat dvor - moze si tam "supat", ale na druhej strane bude to vas dom a vase sukromie, co zase ocenis ty. Ak ti na priatelovi zalezi a chces udrzat vas vztah a samozrejme mate financne prostriedky, musite ist touto cestou. Inak bude stale jeden z vas trpiet. Moj manzel by sa v byte zblaznil, vzdy chcel byvat iba v dome, ale to mi povedal hned, ako to zacinalo byt medzi nami vazne. Ja som mu zase povedala, ze urcite nikdy "krumple sadiť a okopavat" nebudem 😀 Takze on ma maly zahon so zeleninou, psa, macku a par sliepok, ja hojdacie kreslo + maly bazen ....to je nas kompromis 😀 Ak bol aj tvoj priatel uprimny (co asi bol), musite hladat kompromis, inak o neho prides alebo ho urobis nestatnym.
A vies si predstavit situaciu ked pridu aj deti? To budes s detmi hore zatvorena sama?
Ked si intrivert, tak si teda spravte to oddelenie, samostatny vchod a bud stastna hore vo svojom 😉
@viestta ale nie extrém, ale vzťah je i kompromisoch, tak nech ona deň tam ide za mužom a muž nech si nájde čas len s ňou byť..lebo jeho rodina je aj ona
A prečo sa u nich cítiš, ako na návšteve? Veď už tam bývaš 8 rokov. Ja teda nie som zástancom bývania s rodičmi, práve naopak. Ale evidentne inú možnosť nemáš (ak neberieme do úvahy, že by si sa odsťahovala sama, bez priateľa). Okrem toho nepíšeš, že by ti svokrovci niečo robili, nenútia ťa ani do kontaktu s nimi, keď ti je nepríjemný. Veď ťa nestretli "včera", vedia, aká si. Nevidím problém v tom, že si sama so svokrom v dome, veď on je hádam na svojom poschodí a ty zase na svojom. Nevidím ani dôvod sedieť vnútri, keď sú všetci vonku. Veď ich stačí len pozdraviť a ideš za mužom, alebo robiť si svoje, nemusíš s nimi konverzovať.
A pobavilo ma, že ti vadí, že ich počuješ. Ak chceš ísť bývať do bytu, budeš počuť susedov pod sebou, nad sebou, napravo, naľavo...
@andymi podľa mňa partner nepôjde od rodičov, a nieže by bol zlý ale on chápe takto rodinný život
@maria_22 je to velmi tazke v tvojej situacii. Mne by vadilo, ze tam nemam sukromie, lebo vlastne vsetky navstevy spia hore na poschodi a budu chodit castejsie, kedze prislo vnuca. Muz nechce ist do bytu co je zase pochopiteľne, ze potrebuje dom a motať sa okolo domu. Takze ak chces ostat s priatelom, mali by ste si kupit dom. Aspon nejaky 3 izbovy maly bungalov, kde sa bude moct realizovať a ty budes mat tiez ten pocit svojej domacnosti. Podla mna je prirodzene, ze kazda zena chce byt panou domu u seba. A ak to tvoj muz nepochopí, tak je asi cas aby ste isli kazdy svojou cestou.
A ešte k tej návšteve mužovej sestry. Treba si uvedomiť, že oni nie sú "u vás". Z jej pohľadu je ona u seba doma. Tam, kde teraz bývate vy, mala aj ona voľakedy svoju izbu. To, že ste si to tam prerobili, vám nedáva vlastnícke právo. Jedine, že by tvoj priateľ svoju sestru vyplatil, o čom pochybujem.
urob experiment - choď niekde sama na 2-3 týždne a uvidíš či si budete chýbať, ak nie tak budeš vedieť čo ďalej robiť
@maria_22 vieš obyčajne by som radila odsťahovať sa od svokrovcov. Ale teraz nie.
Nikto ti nekáže sa s nimi celé dni zhovárať, ale ono je to trošku aj tak slušnosť normálne komunikovať s nimi. Ty si introvert, tam je ,,problém". Takže by som trošku skúsila popracovať na sebe. Keď je s nimi vonku manžel, ty si kde? Stále zatvorená ,,vo svojom?!". Veď choď za ním a buď pri ňom. Popritom budeš trošku aj s nimi komunikovať.
Skús si to zobrať z opačnej strany. Sama hovoríš, že sú OK, v pohode nestarajú sa do vás. Ako sa asi oni cítia keď tam spolu bývate a neprehovoríš s nimi, resp. len pár slov.
A to, že príde ich dcéra je úplne normálne.
Zial, toto su uskalia viacgeneracneho byvania. Niekomu to vyhovuje, inemu nie. Samostatny vchod to neporiesi, dvor bude vzdy spolocny.
Cítiš sa tam ako návšteva lebo návšteva si. Všetci ostatní sú tam doma. Prerobili ste to hore a pritom tipujem nič nepatrí aj tebe. Keď zarábate nadpriemerne kam idú tie peniaze? Máš našetrené aby si mala kam ísť?
Chodievaj za partnerom von, ked nieco robi. Rozpravaj sa tam s nim. Pripadne mu pomahaj. Cez spolocnu pracu skus najst spolocne temy aj s jeho rodicmi pre zaciatok. Ked si zvyknes sa s nimi bavit, aj ine temy uz pojdu lahsie.
Nesnivaj o tom, ako priatela odtiahnes trebars do spolocneho bytu, lebo aj tam ti bude utekat von (ako je nauceny), len tam ho uz nedobehnes.
Tu ho mas aspon vo dvore, pod nosom, tak povediac. A ak je tak spokojny a staci mu to k realizacii, tak je to vyhra.
@maria_22 boli ste spolu dosť dlho na to, aby si vedela, že je naviazaný na rodičov. Takisto si musela vedieť, že pri takomto type bývania nebudeš mať súkromie a to, že si introvert, si určite tiež neobjavila až teraz. Napriek tomu si do toho išla. Takže teraz čo? Tvoj muž odtiaľ zjavne neodíde, tak máš na výber - buď súkromie bez neho alebo život s premáhaním s ním. Výber je na tebe, ale žiadne rozhodnutie nebude ideálne, pretože už prvotné rozhodnutie nebolo dobré
Ja viem na 1 000 000 % , že by som takto nebývala . Jednoducho , ja potrebujem svoj kľud, svoj priestor , svoje súkromie . Ja vidím iba jednu možnosť a to odsťahovať sa a či už pôjde partner s tebou, alebo nie, to už by ukázal čas , čo s ďalším spoločným životom .
Ja som to mala velmi podobne, a to som byvala na dvore so svojimi rodicmi a v samostatnom dome, rozdiel je vsak v tom, ze moj muz odist chcel. Nie preto, ze moji rodicia boli zli, nie preto, ze je introvert, prave naopak, no bolo to o pocite slobody, o potrebe zit samostatny zivot bez obzerania sa, ci "sa patri" niekam ist, ked nie je porobene okolo domu. A vies, co ma tesi? Presne ta vec, ze nie vzdy som mala naladu na debatu s nasimi, no v ramci spolocneho dvora sa tomu nedalo vyhnut, co ma unavovalo, takze ta uplne chapem.
Ty mas smolu, ze tvoj muz odist nechce, rad sa toci okolo domu a aj keby raz prikyvol na byt, nebol by stastny. Zrejme ste si teda nesadli v zakladnych predstavach o style zivota. Cas ukaze, ci sa vase cesty rozidu alebo to na ukor jedneho z vas date.
A este jedna vec - jasne, ze by mi liezlo na nervy, keby sa mi na tri tyzdne do domu nastahoval surodenec s familiou bez ohladu na to, kto koho vyplatil a nevyplatil, cia tam bola detska izba, pretoze je to vec elementarnej slusnosti a respektovania sukromia.
@martinami274 Vieš čo, ale v tomto prípade by sa naozaj prekonať mala. Ona nepíše, že svokrovci sú extroverti, hluční veselí ľudia, ktorí ju nútia do komunikácie. Nič také som v texte nepostrehla. A ani tým, že by sa mala prekonať, jej nikto neradí, aby zo seba nasilu robila extroverta a bavila sa s cudzími ľuďmi. Ale oni by už po takom čase nemali byť pre ňu cudzí. S priateľom sa baví, predpokladám, že ani s vlastnými rodičmi, súrodencami, kamarátkami nemá problém. Nie je už načase prijať svokrovcov do tejto svojej bubliny? Veď s nimi nemusí žartovať a rozprávať o všetkom možnom. Ale keď už aj pozdraviť, či byť spolu s nimi v dome, či na dvore, je problém?! 🤔
V byte bude mať tých ľudí oveľa viac, ktorých bude stretávať vo vchode, pri výťahu, či priamo vo výťahu. A budú to oveľa "cudzejší" ľudia, než rodičia jej priateľa, u ktorých už roky býva.
Zakladne pravidlo: mladi maju byvat sami. Chapem, ze byvanie je tazsie dostupne a zostat v detskej izbe u rodicov je najjednoduchsia moznost, ale ci uz by to bolo u tvojich rodicov alebo u svokrovcov, vzdy sa tam budu riesit zbytocne problemy, ktore by nevznikli, keby ste byvali sami.
@maria_22 stojí ten chlap za to? Citis ze je to tvoj zivotný partner? Ak ano, riesila by som s nim manzelstvo a vysporiadanie(vyplatenie) dobuducna co sa tyka jeho sestry... aby ste vy mohli v klude zit uz aj s pripadnymi detmi a ked k svokrovcom niekto pride na navstevu, uz to bude aj vasa navsteva, vas dvor... Vrch prerobit na cisto vas sukromny vchod ak je taka moznost. Svokrovcom vybavit pravo dozitia. Bude to akoby ste byvali v malej bytovke na dedine, kde sa kazdy s kazdym pozna, porozprava. Ono nemusis viest dlhe rozhovory, staci pozdrav, usmev.... mozno raz tebe ako starej to dobre padne.
Ale ak mas uz teraz pochybnosti co s vami dalej tak neviem.... ste spolu 8 rokov a co z toho
Komu patrí to horné poschodie? Kto je na LV?
Preco sa neprekonas a nejdes von vtedy ked tam je aj tvoj chlap, preco sedis dnu a lutujes sa, ze sa ti malo venuje? Bude sa popri robote rozpravat aj s tebou