Ahojte
Momentálne prežívam dosť ťažké obdobie po rozchode.
Ja 38 r a partner 44r.
Poznáme sa už dlhšie ca 5r a cesta k sebe bola dosť náročna kvôli okolnostiam.
Ja som ho ľúbila z celeho srdca, neviem si predstaviť nikoho iného po mojom boku .
On však jeden deň prišiel s tým, že každý máme inú perspektívu do budúcnosti a ze ako si predstavujem život o 10, 15 r... A rozišiel sa so mnou.
(Ja žijem mimo Slovenska, v jednej krajine v Európe a tu som sa zoznámila aj s Partnerom. Som tu úplne sama, bez rodiny alebo nejakých známych a zázemia. Mam 2-3 dobre kamarátky ale to je všetko. Všetko som si vybudovala sama, bez pomoci, vždy som bola samostatna, zodpovedá, pracovitá a čestná. Mam priemerne platenú prácu, nakoľko žiaľ nemám žiadnu kvalifikáciu, ani odborné vzdelanie, mám dosť obmedzený výber práce. Príjem mam skôr na nižšej úrovni.
On je domáci, jedináčik, pomerne dobra práca, nikdy sa nemusel báť o budúcnosť...
Tvrdí že ma miluje ale ze nemôžme byt spolu kvôli rozdielom do budúcnosti,
Napriek tomu mam z neho pocit ze sa bojí plánovať so mnou budúcnosť - prečo si myslíte že to je tak?
To ma mrzi. A povedal dovod? Mate uz dost rokov a nikde nepises o spolocnych detoch ani svadbe. Preco tam tieto veci neprebehli?
V zahranici je extremne narocny zivot. Bez zazemia, priatelov sa musi clovek integrovat do spolocnosti, co nie je vobec jednoduche. Viem, o com pises.
@anjelicek26 ďakujem za názor, veľmi ma to trápi, lebo v podstate ide "len o peniaze" teda v takom zmysle ze on sa bojí ze co ak ja stratím prácu napr. Alebo ochoriem alebo mi povedal, že s tým ze som do tejto krajiny prišla vo vyššom veku, nebudem mat dostatok nasetrene do dôchodku na to aby som tu mohla žiť.
Ale veď ja tiež neviem co bude o 5,10r
Len nechápem prečo on už teraz rieši co bude o 15 r
Áno treba myslieť aj na budúcnosť ale žiť treba tu a teraz
Ja sa riadim pravidlom ze prikryvam sa takou perinou na akú mám. Nikdy som od nikoho neocakavala ze ma bude financovať.
Veľmi ma to zobralo, lebo keby v tom bola nevera, alkohol, klamstvá a pod vedela by som to prijať ale takto je to pre mňa veľmi ťažké
@kittykat22 on svadbu nikdy nechcel, že to pre neho nič neznamená a co sa týka deti sme sa zhodli na tom ze z určitých dôvodov deti nie
Netráp sa nad rozmaznaným, samoľúbym jedináčikom, ktorý si nezaslúži skromné, rozumné žieňa. Povedz si tak,že musíš pobozkať pár žabiakov,aby si našla svojho princa. Nechcel deti,svadbu, život s tebou,tak načo ti je taký namyslený narcis? Ťa ozajstná láska si ťa ešte nájde 😊.
@zuzanita1609 je tomu už pár dní a ja sa cítim úplne vyprahnuta, ako keby mi niekto vytrhol srdce z hrude, nedá sa mi spávať od vtedy, busi mi srdce a mávam záchvaty úzkosti, neviem ako sa mám z toho spamätať
@elk333 Rozchody také bývajú, každá/každý si tým prešiel. Znie to ako klišé,ale len čas, priatelia,rodina a sebazdokonalovanie ťa "vylieči". A ako sa vraví, niečo zlé,je na niečo dobré (čo ty vieš,čo by sa z neho vykľulo po ďalších 5tich rokoch). Venuj sa teraz sebe, športuj, voľný čas tráv s kamarátkami,keď ti treba plakať, kľudne plač, vždy je lepší plač,ako potlačený smútok-emocie. Som v tvojom veku, čiže ani "staré" ešte nie sme,vek nie je limit pre nájdenie šťastia. Teraz to bude chvíľu bolieť,ale neskôr sama pochopíš,že nič lepšie sa ti nemohlo stať. Radšej chvíľu sama,ako celý život žiť /byť nešťastná 😊. Bude dobre ❤️
Nad čím vôbec rozmýšľaš? Prišiel s tým, že s tebou neplánuje budúcnosť tak už s ním nerátaj ďalej. Medzi riadkami ja by som si toto vyavetlila ako odmietnutie, že ťa už nechce len to urobil nepriamo a jemne aby ťa nezranil. To sa stáva, že aj keď si ľudia rozumejú tak v dlhodobom priateļakom/partnerskom vzťahu by nemohli byť kvôli záujom alebo celkovo pohľadu na život a budúcnosť. Nikto normálny sa nechce trápiť alebo obmedzovať vo vzťahu, ktorý ho nenapĺňa a nerobí šťastným.
@elk333 chápem, že si sklamaná a teraz aj zranená, no asi je lepšie, že s tým prišiel dnes, nez keď ty budeš mat trebars 45-50. Ved stále si môžeš nájsť partnera, s ktorym ešte stíhaš mať hoc aj tie deti, ak by si chcela, alebo teda vzťah podľa vzájomných predstáv.
A k otázke “prečo?” - asi si si odpovedala sama: “ On však jeden deň prišiel s tým, že každý máme inú perspektívu do budúcnosti a ze ako si predstavujem život o 10, 15 r... A rozišiel sa so mnou.” Tak asi teda inu perspektívu fakt máte - len ty vies o čom všetkom ste sa vlastne bavili, keď následne došiel k tomuto záveru.
Mne to z tvojho stručného popisu príde tak, že ste v tom zahraničí žili v iných pomeroch. (A teraz to neber v zlom prosím, no) Ty “z ruky do úst”, skôr nižšia ako stredná vrstva, on s úplne iným zázemím, štartovacou čiarou aj perspektívou. Opadlo prvotné ocarenie, možno videl, ze rokmi sa veľmi neposúvaš a asi si uvedomil, ze chce niekoho spoločensky/finančne/názorovo/(možno kultúrne?) seberovneho. Či mu to možno vyčítať? Ťažko povedať. Môžme mu tu pre pokoj tvojej duše naložiť do rozmarného jedináčika, ktorý je vlastne debil a nevie, o čo prišiel. Ale asi nebol taký zlý, keď ta to držalo 5rokov, .. A tiež si priznajme, ze keby ste žili v SR a boli v opačných pozíciách, minimalne polovica koňa by ti tu poradila, že “hľadaj si seberovneho, nie nekvalifikovaneho prisťahovalca, ktorý tu má (v porovnaní s tebou) chabú pracu, vidinu chabeho príjmu do budúcna, takmer žiadne zázemie v zmysle rodina/priatelia, a ktory je/bude na tebe v budúcnosti +/- závislý a nemá snahu (možnosť?) niečo meniť a nejak sa výrazne posunúť.”
Ono realisticky - láska zas až tak hory neprenáša, hlavne keď máte iné pedstavy o budúcnosti. Možno je to ozaj to najlepsie, čo sa vam obom mohlo stat, aj keď dnes to ešte pochopiteľne tak nevnímáš.
Neviem, ci ma zmysel nad tym nejako dumat, ked on prisiel s tym, ze si spolocnu buducnost nevie predstavit a rozisiel sa s tebou... Mrzi ma to a chapem, ze ta uz tlaci vek a cele je to tazke investovala si do toho cas a srdce... neda sa zotavit s toho zo dna ne den, treba si dovolit smutit a potom otvorit oci nanovo... zivot je niekedy neferovy.