Ahojte 😊
Zaujímal by ma váš názor.
Keď sa neviete s človekom stretávať stále, lebo býva od vás ďalej, len si píšete a stretnete sa napr raz za dva týždne myslíte, že si budete viac vzácni resp sa budete tešiť jeden na druhého viac? Ako to vnímate vy? Ďakujem 🙏🏻
Hovorime o láske? Láska a vzdialenost je ako oheň a vietor - malý sfukne, velký rozdúcha.
Čiastočne áno, keď sme boli na pár mesiacov ďaleko od seba, tak sme sa na seba neuveriteľne tešili, ale to už sme boli spolu celkom dlho a vzťah bol veľmi pevný… ale dlhodobo si tak neviem predstaviť fungovať, hlavne nie v tých začiatkoch, podľa mňa je omnoho náročnejšie takto spoznať človeka a celkovo mať komplet celý svoj vlastný život niekde a len sem tam sa vidieť, vôbec by som to takto neromantizovala, ja proste potrebujem s tým človekom reálne byť a ta radosť z toho výnimočného stretnutia by mi nevyrovnala to medzi tým… ale to som ja, sú ľudia, ktorí vzťahy na diaľku zvládajú…
Dlhodobo? Prvých pár krát áno potom začneš rozmýšľať aký to má vôbec zmysel.
kratkodobo a docasne asi hej. ale zas vztahy sa buduju a udrzuju na zaklade spolocnych zazitkov, vnemov, schopnosti naladit sa jeden na druheho, mat spolocne chvile. pretoze ak dlhodobo zije kazdy iny zivot maju malo spolocnych zazitkov. napriklad aj s kamaratmi je to take iste ved je tu tych tem milion. s niekym si dennodenne, zdielas skolsku lavicu a stale mate o com. a zrazu odide na rok na staz a zo zaciatku si pisete a volate denne, potom casto, potom menej az nakoniec ked sa stretnete si ani nemate co povedat. poviete si zakladne novinky a dalej akoby to viazlo.
vsetko zalezi od okolnosti. tazko takto povedat.
Je to veľmi všeobecné, záleží, či ide o kamarátstvo (napr. aj dve kamarátky) alebo o partnera. A tiež to záleží od povahy človeka. Netvrdím, že ten druhý musí zo života preč, ale časom môže jeden z nich pocítiť potrebu mať pri sebe niekoho nielen na písanie a stretnutie raz za dva týždne, ale na častejší kontakt. Potom prirodzene ten dvojtýždňový pôjde od úzadia a bude nahradený.
Nie
Chvilu by to bolo mozno fajn, tesila by som sa na neho, ale myslim, ze cas by toto uplne zabil. Nakoniec by som si uvedomila, ze zijem v podstate bez neho a nepotrebujem jeho pritomnost raz za mesiac.
Po nejakom case by ma to preslo..
Pre mna by to bolo skor “zide z oci, zide z mysle”…
Mozno ak by to bolo na nejaku dobu urcitu a ten vztah by uz bol pevny, tak by sa to dalo zvladnut. Inak je to pre mna len take, ze raz za dva tyzdne si naplnit svoje sexualne potreby a inak som na vsetko sama, takze by som si velmi rychlo zvykla na to, ze ho vlastne nepotrebujem a nechyba mi…
za mňa takýto vzťah nie... potrebujem každý deň byť v kontakte...
Ak ide o partnera a lásku, tak vidieť sa raz za dva týždne by mi určite nestačilo. Namiesto nejakého tešenia sa na seba by to bolo skôr večné potláčanie toho, že mi chýba. To už radšej sa vidieť 24/7.
Krátkodobo (dočasne) áno....môj priateľ bol v zahraničí pár mesiacov keď sme sa začali stretávať, potom bol chvíľu na opačnom konci Slovenska. Vpohode sme to zvládli a vždy sme sa na seba tešili. Ale teda ja som tip človeka ktorý má aktivity aj mimo partnera a stráviť chvíľu "sama" mi nerobí problém.
Ale teda dlhodobo (viac ako pár mesiacov) si tak fungovať predstaviť neviem.
Predpokladam, ze ide o lasku. Mne by to nestacilo. Ja som sa s muzom vidala kazdy den, aj ked len na polhodinku. My by sme nechceli byt bez seba tyzden, ze by chodil niekam za pracou.
Raz za 2 tyzdne? Naco? To ho nemusim vidiet vobec.
Určite každé také stretnutie je o to vzácnejšie.