Baby, ženy, veľmi sa ospravedlňujem, je to citlivá téma, ale prosím poraďte. Vy to vidíte z druhej strany a potrebujem užitočné rady. Pred 13 rokmi, keď som mala 20r., čakala som babatko ale išla som na potrat (Nebudem sa vyhovárať, ale mala som veľmi ťažkú situáciu a myslím že som sa vtedy rozhodla správne). Nechcela som mať bábätko ani neskôr, ale otehotnela som pred 2 rokmi (vyvracala som antikoncepciu a tabletky “po” neboli pravdepodobne účinne keďže som mala virózu), bábätko som si nechala, nad inou možnosťou som ani nerozmyslala aj keď nebolo plánované. Ale pointa- mám veľmi dobrú kamarátku, ktorá sa snaží o bábätko, strašne veľa už investovali aj do IVF a umelé oplodnenie. Tá investícia je najmä duševná a psychická :( Všetko o mne vie, ale odkedy sa mi narodila dcéra, mám pocit že sa na mna hnevá :( je odmeraná, a neviem ako si nájsť cestu k nej. Veľa pre mňa znamená, prosím poraďte ako situáciu trošku aspoň odľahčiť, nájsť si k nej cestu opäť. Ďakujem a prajem všetko dobré.
Daj jej vediet ze si tu kedykolvek pre nu a budes rada po jej boku. Ale zase aj ona by nemala 2 roky voci tebe byt odmerana a len ty aktivna.
Mozno je to proste pre nu vela a aj skrz tvoju malu sa odcudzila a je moznost ze sa to ani nezlepsi. Kamarastvo je ako vztah, treba na to dvoch.
Ty si jej nijako neublizila, zijes svoj zivot a absolutne nevlyva tvoje rozhodnutie a ani tvoje tehotentsvo a ani tvoje dieta na jej plodnost... priroda nie je ferova, ale to vie aj ona sama... ona potrebuje na niekom vybit tu negativitu, bolest, pocity... iracionalne, lebo ju to psychicky nici, ze to nejde aj keby co...
Niekedy ma zmysel taketo priatelstvo prerusit, ked je to pre obe strany trapenie. Ked sa im jedneho dna zadari, najdete si zasa k sebe cestu. Teraz trosku odstup bude to najlepsie riesenie.
@autorka ahoj. Mne takto jedno kamaratstvo stroskotalo, kedy sa snazili a snazili a nic.. Uvedomujem si, ze to muselo byt pre nu strasne narocne. Tvarila sa, ze je za mna stastna. Nikdy som nezacinala temu o dietati ja, ani, ked som bola tehotna. Nechcela som ju tym ranit a ani som nechcela, aby sa citila pod tlakom. Vyustilo to do neskutocnych rozmerov, kedy ma ponizovala pred ostatnymi, robila si zo mna pred vsetkymi srandu, poucovala ma, co by som v tehotenstve mala a nemala jest a ked som sa jej na zaklade toho pytala na rady, dostavala som odpovede, ze ved ona nie je matka preco sa jej na to vobec pytam. Pritom sa stavala do role, ze mi radi sama od seba pre moje dobro a chce mi dat poznatky, ktore ona nazbierala.
Ked sa dieta narodilo a pytala sa na jedalnicek dietata, ktory bol poskladany z A4 od lekarky, vyvrsovala sa, ze to ani ona take neje. Ked sme sli niekam mamicky a bola sucastou partie, mala som dilemu, ci sa o detoch rozpravat a ta tema sa nemohla stat tabu, lebo o tom nikomu nepovedala, iba mne, ako sa snazia, tak sa na mna ofucovala. Akokeby som mala vsetkym matkam povedat, budte ticho.. tema deti je zakazana a nemozem povedat preco, lebo ona sa tvari kyslo a mam si to domysliet, co sa jej orave deje. Pricom vedela, do akej spolocnosti ide. Vsetko som si vyzierala ja..
Najlepsie bolo, ked sme isli od seba. Pre nu nastalo podla mna kludne obdobie, ktore mohla venovat sebe a mne nastalo kludne obdobie, kedy sa na mne neodbavovala.
Zalezi asi, ako moc schopna tvoja kamaratka je a ako to vie psychicky zvladat.
Ak nie moc dobre, dozic jej cas samej pre seba alebo s niekym, kto tie deticky nema a riesi podobny problem.
Ja verim tomu, ze toto sa ovladat neda a ta tuzba po dietati vie so psychikou zeny urobit velke veci. Drzim Vam palce 🍀
Maj na pamati, ze tvoja chyba to nie je, ani tvojho dietatka. A ak ma vase priatelstvo vydrzat, toto ho nezlomi. Daj jej cas a pytaj sa jej, co vies pre nu urobit. No nerob veci za nu podla toho, ako sa asi mas podla nej zachovat. Ma usta, ma ti povedat. To kamaratky robia.
Ty nemozes robit nic. Mozes len byt pre nu oporou, ked ta o to poziada. Je to jej trauma, s ktorou bojuje, a hlavne je to stale neuzavreta vec, takze to moze trvat roky… a nemusi sa z toho nikdy dostat. Mimochodom ten potrat v mladosti s tym predsa nema nic spolocne.
Pises ze si mala na potrat vazny dovod
Moja mama tiez tak musela ist.
Som proti potratom. Ale je ine ked nema zena inu.moznost.. ty si sa neprevinila.
Je ale tazke ked clovek nema po com velmi tuzi a jdho kamarat to ma.. trdba sa ale z toho tesit a dopriat mu.
Uistuj kamaratku ze ju lubis a chces pri nej stat. Bud jej oporou a chap ju.. si skvela ze ti na nej tak zalezi.
Ty si jej neublížila, ale ak vie o potrate, tak môže cítiť akúsi krivdu.Že ona sa dieťaťa nezbavila a nedarí sa jej a ty dieťa aj tak máš.
Zivot je priliz kratky na to aby si sa trapila koli tomu .kamoska Mozno nikdy nebude mat dieta. S tebou a tvojou volbou v 20 ani stym ze teraz mas neplanovane dieta to nijak nesuvisi. Ty sa teraz nemozes koli nej citit menej stastna . Ona nech sa kludne hneva . To uz je jej problem . Jej negativne pocity s ktorymi sa musi naucit vyrovnat . Ak sa hneva nie jej ozajstna kamaratka. Mozes jej maximalne odpustit ze nevie byt vo svojom trapeni ferova k tebe . Mozes to kamaratstvo dat do chladnicky a ked bude ready mat zas normalny vztah tak zas snou budes kamoska . Ona nema realne pravo sa hnevat ci byt k tebe chladna. Je uplne fuk ze si bola na upt a ze si vygrcala antiku. Hnevala by sa aj ked by si mala vytuzene planovane dieta . Niektorym zenam tak prepne v hlave . Ked iny maju to co oni chcu a oni to nemaju . Ja som velmi chcela mat druhe dieta a stretla som znamu co za ten cas stihla byt treti x teho . Jedno mini babo drzala v ruke .. a uz teho brucho a prvorodeny pobehoval. Necitila som ani kusok zavisti . Nech mà kazdy vsetko co mu je dopriate. Tebe teraz zalezi na vasom vztahu viac ako jej . Ona vidi len to co by chcela a nema . Takze Asi nie je momentalne schopna ti byt kamaratka . Tak ju nechaj nech si vyriesi svoje trapenie sama Lebo ty jej nemas ako pomoct . A ked jej pohlad na tvoje stastie robi bolest . Tak si ju zasluzi .
Ty nic
Ja som bola v koži tej ktora o 2deti prisla a jedna znama otehotnela . No nebolo to dobre co Ti poviem, vlastne dost mi Ta situacia ovplyvnila zivot s naj. Kamoskou. Nechaj to tak, hlavne jej nepis svoje omacky a ,,hluposti" okolo toho, vobec ju to zaujimat nebude.
Nechaj tuto temu len na nu
Netrap sa tym, asi to tak malo byt, cesty kamaratok sa casto rozidu, ked jedna ma dieta a druha nie a nemusi si to byt pripad, ze sa nedari….zivot sa zmeni, priority su inde….
Ahoj tak to je veľmi náročná téma . Hovorím zo strany osoby čo musíme podstupovať IVF a vidím ako každý koho poznám má bábätko. Len jej daj čas. Je to veľmi náročná téma a musí to byť pre ňu veľmi ťažké
Podľa mňa je to na nej.Ja mam tiež kamošku z rodného mesta.Keď som išla študovať do ného mesta našla som si priateľá a otehotnela som.Po nejakej dobe som si všimla že si ma vybodila spomedzi priateľov na FB.Po nejakom čase som sa od spolocnej známej dozvedela že v tom čase ako sa mi narodila dcéra tak ona o svoje babätko prišla a dontoho ďalšie kamošky okolo nej boli tehotne či mali babätko.Nechala som to tak a po nejakej dobe som ju opäť požiadala o priateľstvo na FB a ked som prišla do odného mesta na návštevu k rodičom aj sme sa stretli.Podarilo sa jej mam dieťatko tak sa stym lepšie vyrovnala.Aj mi povedala že to bolo preňu ťažke keď všetci okolo nej mali deti a ona o svoje prišla plus mala nejake komplikacie. Podľa mňa človek čo si tym neprešiel asi nikdy nepochopi tu druhu stranu.Daj jej čas a veta čas lieči je podľa mňa veľmi pravdivá.
tak ako ti píšu ostatné, ty s tým nič nezmôžeš.. práve v takýchto situáciách sa ukáže ľudská povaha. Ja som bola tiež na tej druhej strane, o 5 rokov mladšia sestra ostala tehotná, potom potratila, medzitým sa vydala a znova ostala tehotná.. malý už oslavoval druhé narodeniny teraz v októbri a minulý mesiac porodila aj dcérku.. a my sme sa snažili 3 a pol roka a už sme riešili umelé, keď som ostala tehotná. A musím povedať, odkedy som ostala tehotná, so sestrou máme lepšie vzťahy. Síce som aj krstná mama malému a prvé posledné by som pre neho spravila aj pre sestru, ale to, že som jej v tichosti závidela je podľa mňa normálna reakcia. Niekedy to bolo emociálne hore a niekedy dole, hlavne pri aktívnom snažení, vždy predtým ako sme čakali či príde menštruácia a keď prišla, tak bol akýkoľvek baby talk soľ do rany.. proste to chcelo čas, zmierenie sa s vlastnou situáciou, iné nastavenie mysle.. a to všetko nesúviselo so sestrou. Ak je to dobrá kamarátka, tak aj keď nejakú dobu nebudete v kontakte, tak neskôr nadviažate, kde ste prestali.
S tebou to nič nemá spoločné, a hlavne sa nad tým netráp, ona si to musí v sebe spracovať
Nič neurobíš, to je jej téma nie tvoja. Mala som kamosku, a ja som odjakživa zboznovala detske oblečenie na babetka. Deti som ešte nemala. Boli sme spolu v obchode, a ja super do kojeneckého ona so mnou.
Po tyzdni mi povedala, ze 2 týždne pred tým ako sme sa stretli bola na kytetazi, babetku prestalo byť srdiečko.
Je to už 16 rokov a ešte pri písaní mi slzy vyšli. Bolo mi hrozne pri predstave, co som jej to urobila ako sa musela cítiť. Netušila som ze bola tehotná.
Nebola na mňa nahnevaná, len mi povedala, ze jej takéto obchody nerobia dibre zatiaľ.
Deti Bohužiaľ nema dodnes. Ja mam dve, budeme mať tretie. Do dnes sme v kontakte, ked som na SK, stretneme sa. Nikdy mi nedala pocítiť slost, zášt. Jej priateľom mal dueta a ona ho mala ako svoje. Vedeli sa pekne dohodnúť aj s jeho mamou, takže v podstate ked bolo dieťatko s otcom, bola s ňom aj ona i keď nie denne.
Už spolu niekde su no aj tak nie je nahnevaná, kontakt mame, deti ma rada aj kamoske obcas pomoze s detmi.
Vies ono to musí byť hrozné, tu nejde o drahí kabelu, ze dosetrim a mam. Ja sa viem vcítiť do tých rodicov. Nemajú istotu, ci vôbec deti mat budú, emocionálne aj vplyvom hormónov pri ifv je to nesmierne vyčerpávajúce všetko.
Aj pochopím, ked povedia, nerobi mi dobre stretávať sa s detmi kamosiek.
Ale v prvom rade to je na nej a ty mas právo byť tiež šťastná. Aj napriek upt aj keď máš dieťatko, ktoré si neplanovala.
Nevidím dôvod aby si ty trpela s nou, tobôž koli jej hnevu. Ty sa tes zo zovota aj syna. Ty vieš co bolo pred 20 rokmi a nikto nechodí v tvojich topánkach. Tvoje druhe dieta je zázrak a malo to tak byt proste. Nechcela si a napriek ochrane je tu. Je to tvoje šťastie.
Jej môžeš povedať, že ti ma nej zalezi, snažíš sa ju chápať aj keď si ty bola inak nastavena. Ale ze ti je ľúto byť nestastna koli nej a chces sa zo zivota tešiť. Nie sa trápiť ze ty dieta mas. Kludne nech sa ti ozve keď bude chcieť, mas ju rada.
A koniec. Mono pomoze casom vyrovnanie hormónov, mozno bude mat babo. A keď je takáto, neriesila by som s nou dieta.
Daj kamoske priestor. Ona s v zivote prechadza tazkym obdobim, za ktore ty nemozes ale kontakt s tebou/tvoja pritomnost jej momentalne ublizuje. To, ze ty mas dieta a si matkou predstavuje zosobnenie jej najvacsej tuzby a byt s Tebou je ako vrtanie sa v otvorenej rane. Ona sa s tym musi vysporiadat sama a to moze trvat aj roky, alebo aj nikdy.
Ty jej len daj vediet, ze ak by ta potrebovala si tu pre nu, ale poskytni jej cas a priestor.
Ja len tak odveci.... Veta "antikoncepciu som vyvracala a tabletka po nezabrala...dietatko som si nechala, nad inou možnosťou som ani neuvažovala.." to tiež stačí...
A k tvojej kamarátke,...nechaj ju, nech to spracuje, možno sa jej to podarí, možno nie, ona sa teraz bude hnevať na celý svet, pre ňu je to nespravodlivé, že niekto dieťa nechce, idena potrat, potom berie tabletky" po" a modlí sa aby neotehotnela... A ona aj keď veľmi chce, nedarí sa.
Nepripominaj sa jej, keď bude chcieť, príde sama. Napísala by som jej, že si stále jej kamarátka, záleží ti na nej, a keď bude čokoľvek potrebovať, vie, že tu si pre ňu. A už to nechala na nej.
Pozri, ty za jej situáciu nemôžeš. To, že máš dieťa, jej nedáva žiadne právo sa na teba hnevať. Ved to je nezmysel. Neobvinuj sa, ved ty si nič zlé neurobila. Ja ani nechápem prečo je kvôli tomu k tebe odmeraná. Ved toto kamošky nerobia.
Myslím, že jej správanie nemá nič a tebou, tvojou minulosťou ani prítomnosťou. Ma proste ona zle obdobie s musí si to spracovať sama. je dobe keď veľa.zien zle znáša aj pohľad na kočíky vonku, deti celkovo atď., musí si to ona spracovať a ty za to nemôžeš.
Nech si kamoska uvedomi, ze zivot je sama krivda. (proc je nekto nadany, proc ma nekto rakovinu, proc, proc, proc... Somr v Dobrych holuboch)
Obe ste boli na UPT a obe ste museli ratat s tym, ze ziadne pokracovanie po Preruseni uz nemusi byt. Tebe sa zadarilo, mas dieta vdaka tomu, ze si vyzvracala HAK a ona uz do projektu dieta vlozila ako na nove auto. Zivot nie je fer... a nikdy nebude. 💘
To že ti závidí, nemusí ťa trápiť. Asi nebude ozajstná kamaratka
Ja poznám tu opačnú stranu, čiže stranu kamarátky aj keď nie doslovne, že sa nedarí otehotnieť, ale tým, že som mala za sebou potraty a tiež mi kamarátky zostávali tehotné rad za radom. Nebudem klamať, nebolo to jednoduché pozerať sa na ich rastúce bruška, keď som ja sama prechádzala potratom. Ale i keď mi nebolo ľahko, nikdy som si to nechcela vybijať na nich, pretože som vedela, že to je ich život a predsa tým, že oni môžu mať to čo mne sa nedarí mi neubližujú zámerne. Takže nerobíš ty nič zle, naozaj si to musí v hlave usporiadať ona sama. Buď jej oporou, zbytočne ju "nezaťažuj" informáciami o dieťatku pokiaľ sa teda sama neopýta. Avšak i napriek tomu bude stále odmeraná, žiaľ ju nechaj tak, možno je to pre ňu príliš náročné na to, aby dokázala byť v kontakte s ľuďmi, ktorí jej to pripomínajú. Ale opakujem, tvoja chyba to nie je.
Toto sú vysoko citlive temy. Kamoska nema nieco spracovane a to je v poriadku. Niekomu to trva dlhsie, inemu kratsie. Ona sa stiahla, to je tiez ok, niekedy chceme byt proste sami. Ostava len nechať jej priestor. Trva to už dlhsie, nez mozno by sa cakalo, mozno je tam aj cosi ine. Nevies. Z nicoho ta zatial neobvinuje, takze ostava to na nej. Mozno dat jej len vediet, ze ked bude potrebovat, si tu a nič nesilit. Mozno nabudúce sa stretnut na neutrálnej pode same, nerozoberat deti, partnerov, zivot, kym neotvorí tu temu. Možno zavolat ju do kina/divadla, potom posediet alebo aj nie. Len tak vypadnut. Rokmi sa ludia menia, lebo aj zivoty sa menia, takisto aj niektoré kamaratstva to nemusia ustat.
To musi ona spracovat