Bojím sa ohlásiť rodine rozchod
Mam veľmi komplikovaný život plný bolesti a trápenia. Od 16 mam priatela s ktorým som hneď otehotnela. My dvaja sme sa tešili, chceli sme prijať dieťatko. Keď sme to oznámili rodičom, jeho strana sa veľmi tesila, povedala že nam pomôžu. Moja mamina tiež. Ale ocino to bohužiaľ nevedel predýchať. Často mi vravel aby som isla na potrat a že si znicim život. Nakoniec som ho ale presvedčila ale prišlo mi to tak ako keby to stale neprijal. S priateľom sme začali bývať u nás. Videla som ale na ňom že nie je spokojný, pretože moj oco často pije a potom ma hlúpe reči a vykrikuje vela veci, ktoré ublizia. On na to nebol zvyknutý a tak som navrhla aby sme isli bývať k jeho rodičom. Čo v podstate do dnes ľutujem. Nebolo by to take hrozne, keby sa tým nezmenilo toľko veci. K našim sme začali chodit len na víkendy a stale iba spolu. Ocinovi sa to nepáčilo, kázal mi stale aby som prisiel sama, pretože priatela nemal rad a nechcel ho vídať. Trápilo ma to, priatela tiež. Ale vzoprela som sa a chodili sme tam vždy len spolu. Raz sa oco veľmi opil a pohádal s priateľom. Až tak, že mu vykričal že ho zabije a chytil ho pod krk. V tu noc som sa neskutocne bala. Doslova som so strachom v očiach a plačom utiekla spolu s priateľom. Odvtedy sa všetko pokazilo. Priatel bol strasne urazený a dotknutý, jeho rodina tiež. Kym som ešte bola tehotná, povedal mi že za to nikdy nedovolí synovi ist ku mojim rodičom. Jeho rodina bola tiež zasadne proti tomu. A tak aj bolo. Dnes ma maly 6 rokov a bol tam prvýkrát. Aj to len vďaka tomu, že priatel si našiel počas nášho vzťahu novú priateľku a ma výčitky. Povedal že si uvedomil že to nemal zakazovať tak dlho a že si uvedomil čo robil. Jeho rodina si to ale neuvedomila, sú stale dotknutí a dokonca sme sa s nimi veľmi pohádali kvôli tomu že tam maly konecne pojde. Z rozchodu a nevery som sa už dostala ale je tu další problem. Jeho rodičia. Cely cas ako sme tu byvali som nebola šťastná. Urobili pre nás vela ale stalo nás to vela. Každý kto nás poznal a kto poznal ich nás obdivoval a hlavne mna, že si to všetko necham. O všetkom vždy rozhodovali oni, malého brali ako vlastného syna, o vsetkom museli vedieť. Stale nás kontrolovali. Nedali nam dýchať. Mala som pocit že moj syn je vlastne ich syn a ja som len jeho operka, ktorá im musí všetko referovat. Doslova nás ovládali. O vsetkom sme sa s nimi museli poradiť. Chceli ho vychovávať iba podľa seba, ak sme nieco chceli my ako rodičia urobiť inak, nerešpektovali to. Učili nás žiť len v strachu a opatrnosti. A nebola im hanba ani robit to na verejnosti. Keď sme isli ku susedom, ktorí majú na dvore smykalku, jeho rodičia pozerali cez okno, ci dávame na malého pozor. Keď videli že mu nestojíme za zadkom, jeho mama otvorila dvere a kričala po nás cez cestu že nam spadne a mame byt za nim, že čo si to dovolíme ho nechávať samého na smykalke, čo sme to za rodičia. Vtedy mal 4 roky. Všetci to poculi. To bol asi najtrapnejsi moment. Další krát zase spadol z bicykla a v tom momente, ešte som ani nestihla dôjsť za nim a upokojiť ho, mi zvonil mobil od svokry. A zacala mi to vykrikovať. Dovolili sme im doslova nas terorizovať. Medzi mnou a priateľom to začalo veľmi škrípať, často sme sa hádali a chceli rozísť. Nikdy nam to ale nedovolili. Robili nam strasne výčitky aky sme sebci, ako nepozeráme na dieťa, že mu zničíme život, bude nešťastný, zle dopadne. Pre nich je rodina a manželstvo úplne posvätné, síce nie sme manželia ale sami povedali že oni to berú tak ako keby sme boli keďže mame dieťa. Pre nich neexistuje rozchod. A neexistuje možnosť že by prišli o vnuka. Všimli si, že je to v poslednej dobe medzi nami zle a svokra povedala priateľovi že ak ma aj nelubi, nech radšej ostane nešťastný so mnou ako keby som mala s malym odísť. Strasne sa tesim, že toto cele tyranizovanie sa skončí. Nenavidim to tu. Priatel o tom vždy vedel, stale som ho prosila aby sme odišli no on s tým nic nerobil a stale sa nimi nechával ovplyvňovať. Teraz, keď si našiel priateľku, síce som cítila strašnú bolesť ale veľmi sa mi uľavilo že konecne bude koniec. Dopadlo to tak že sme obidvaja zničený z toho ako to vysvetlime jeho rodičom. Bojim sa, že keď to zistia, budú mi v zivote robit peklo. Nebudú to rešpektovať, budú sa nás snažiť znova spojiť. Nebudú chápať že je koniec, nebudú chápať dôvody. Pre nich to, že sme nešťastní nie je dôvod na rozchod, vraj to mame vydrzat kvôli malemu aj na úkor toho. Lenze oni to robia psychopatickym spôsobom, a nie kvôli nam. Nedovolia aby maly išiel bývať ku mojim rodičom, nepredychaju to. Bojim sa že tam budú posielať socialku. Bojim sa že sa z celej tej situácie zbláznim. Ako im to vysvetlit. Čo by ste prosím robili v mojej situacii? Chcem aby sa to už skoncilo a prajem si mat konecne kľudný život ale mam velky strach.
@gladys_07 priatel ma veľmi poprosil aby som o jeho novej známosti nevravela, a asi si poviete že som hlúpa ale ja som s tým súhlasila. Viem že by ho zničili keby to vedeli a ja ho aj napriek všetkému nechcem vidiet na dne. Tiež to ma v zivote tazke a od malička trpí. Zároveň som mu ale povedala že by to pomohlo pochopiť im to ale nechce to a rešpektujem to. Je na tom psychicky tak zle že si myslim že by nezvládol ten nátlak a mozno by si aj nieco spravil. Úplne vazne si to myslim, jeho rodina veľmi dokáže dodeptat človeka ale nikdy si to nepriznali.
Maly ma čoskoro šesť ale ešte nechodí do skolky. Oni boli dôvod prečo tam nešiel. Teraz od septembra pojde a aj s tým mali problem, že či sa nedá vybaviť aby bol doma na nejakom individuálnom vzdelávaní. Podnájom si teda dovoliť nemozem a jedina možnosť je zatiaľ ist ku mojim rodičom. Ktorí sú ale úplne iní. Pri nich som šťastná a povedal to aj priatel, vie že sa tam budem mat dobre. Len sa bojim ako to zvládne maly, keďže sú to preňho v podstate neznámi ľudia. Teraz keď sme tam boli tak sa mu tam veľmi páčilo a konecne tam mal detsky život, bez obmedzenia, bez sliedenia alebo stale mam strach ako to bude aj kvôli môjmu ocovi. Ale dufam že tých pár mesiacov to zvládneme
Boze dievca, postav sa uz konecne na vlastne nohy a prevezmi zodpovednost za vlastny zivot. Jedni rodicia to, druhi rodicia ono... teraz si rodic ty tak konaj tak, aby tvoj syn raz nemusel riesit co mu pobabrali v detstve rodicia.
Prepacte normalne mi aj slzicka vyhrkla pri tomto citani vasho zivota. Chybu ste spravili ze ste suhlasili ze nepoviete partnerovu neveru. Aky bude dovod vasho odchodu? Ale asi je to uuuuplne jedno. A socialky by som sa nebal to su len take bububu.
chováte sa obidvaja ako malé deti - asi to bude tým, že aj deti ste. Ono urobiť si v 16 rokoch dieťa a obhájiť si, že nepôjdem na interrupciu nie je všetko. Dieťaťu treba aj zabezpečiť pekný život, čo vo vašom prípade nešlo, pretože ste boli ešte sopľavé deti, závislé od rodičov po každej stránke. Čo iné vám ostávalo ako poslúchať, to si žiaden obdiv nezaslúži, proste kto ma živí, ten vyžaduje poslušnosť. Nie že by svokra nepreháňala, ale to nie je podstatné. No ale čo bolo, bolo. Teraz odchádzaš k vlastným rodičom, zrazu tam budeš šťastná, aj keď otec pije, takže je to zjavne zase tvoja jediná možnosť. Nepíšeš, či si dokončila nejakú školu a či pracuješ. Ak nie, tak toto bude zjavne tvoj životný kolobeh, k nejakému ďalšiemu chlapovi/k jeho rodičom, ak nevyjde, naspäť k rodičom, no ďakujem. Ak pracuješ, tak sa čo najskôr odsťahuj a postav sa na vlastné nohy, už je načase!
Ked si hlúpa tak trp ty. Povedz ze milenca mas ty, ty si rozbila vas vztah... boze, nechapem takéto bábky ako ty, co si nevedia otvoriť ústa a povedat ze nech sa do nich laskavo NIKTO nestara.
No z tohto pribehu ako z pera Rosamun Pilcher by som povedala, ze je nacase robit vlastne rozhodnutia.
Vy ste sa nechali opatrovat raz jednymi a raz druhymi rodicmi ako take deti, neschopne postavit sa za vlastne ciny a rozhodnutia
Takze mas cca 23 rokov , tak nacase rozmyslat hlavou....a hlavne postavit sa na vlastne nohy
Ok, v 16 rokoch si bola dieťa, tak teoreticky si rodičia mohli rozhodnúť aj presadiť. Aj tvoji, aj jeho.
Ale teraz predpokladám, že si dospelá, tak čo riesis, čo budú robiť tvoji rodičia a jeho rodičia?
Normálne oznámiť, idete od seba, on ma frajerku(kaslala by som na jeho želanie že nesmieš im to hovoriť) a dieťa dat do škôlky, či do školy.
Lebo momentálne sa chovate ako nesvoj právni stále
Odkedy starí rodičia rozhodujú ci dieťa ide alebo nejde do školky a dupľom školy?
Už nemáš 16,ale tak okolo 23,24.tak začni sa aj tak správať.
Tak to vyzera, ak deti maju deti. Bez vzdelania, bez prijmu, odkazani na rodicov. Inak to ani nemohlo dopadnut. Jasne, ze vam, maloletym rodicom riadili zivot. Ved ste zili pod ich strechou, z ich prostriedkov. Ako 16 rocna matka si o zivote a vychove dietata toho vela nevedela. Uz si poucena a znova robis tu istu chybu. Ides k rodicom. Tam to bude o tom istom. Casom ti to pojde na nervy. To, ze budes u rodicov, vyuzi na studium, aby si si v buducnosti vedela najst lepsie platene zamestnanie a vymamila sa spod pomoci a vplyvu rodicov.
Takto...na úplnom začiatku urobili chyby tvoj otec a tvoj frajer. Po tom chytení pod krk sa mali ukľudniť a nie ze 6 rokov si robiť prieky cez dieťa! Celkovo všetci do nohy dospelí aj vy dvaja pubertiaci ste to dopackali,a dieta je rukojemnik.
Matka si Ty. Cize kam pôjdeš beries aj syna. Vybav si na úrade neodkladne opatrenie, výživné a verim ze pracuješ, čiže radim ist do garzónky,1izbaku a byt tam s dieťaťom,a nie zas v područí/na krku rodicom.
A prosim ta, ďalší výber partnera rob co najviac zodpovedne . Držím palce.
Nechce sa mi to čítať celé, ale...hneď na začiatku by som ti dala jednu radu. Deti si robte, až keď máte samostatné bývanie a ste schopní sa postarať. Ako veľmi ľúbite svojich rodičov, majú vo výchove a starani sa do vašej rodiny..."zostať za svojimi dverami bytu"
Toto by som si ujasnila hneď na začiatku.
A potom, on je urazený, on je nervózny, on sa stará, on vykrikuje...no to by som si v žiadnom prípade nedovolila k rodičom. Priateľovi by som hneď v úvode jednu pľasla, nech neskáče do môjho otca, aj keď je alkoholik a proti nášmu vzťahu a dieťaťu...nikdy by som nešla bývať k rodičom, či už mojím alebo jeho.
Koniec bodka. Neviem či ste sa rozišli, či plánujete...
Ale povedala by som im na rovinu.
Mama, otec, rozišli sme sa, nefungovalo to, zvládnem to sama.
Dodam,
Tvoj strach z priatelovych rodicov tkvie len v tom,ze si si ta to zvykla. Teraz je ten správny cas,sa im postaviť tvárou v tvár,a povedat slušne ale rázne.
S Jakubom sme sa rozišli, ja som matka Miška, zatiaľ ideme k mojim rodičom. Budeme vas navštevovať,tak láskavo mi nedajte dôvody,preco by som tu k vám nechcela chodiť. Moji rodicia maju na vnuka rovnaké právo ho vídať, co som urobila chybu,na začiatku.
Toto by som ja tak oznámila. A ziaden strach.
Sociálka, kludne nech pošlú. Aj tri za mesiac .
Podla mna najprv odid, vsetko pobal bez vysvetlenia. Az potom im to vsetko povedz. A povedz uplne vsetko. A asi by som si najala nejakeho mediatora, ktory ti s tym pomoze. To je clovek, ktory sa snazi urovnat spory mimosudne. Proste aby to cele prebehlo este pod zastitou nejakej osoby, alebo, aby to bol dobry psycholog. Mala by si sa urcite niekomu zverit, aby si v tom nebola sama a aby vedeli aj ini ludia co vsetko si si tam musela prezit. Nechaj si sudom zverit dieta do svojej starostlivosti a toto vsetko urob v tajnosti. Pre pana je to tvoje dieta, prezit si toho musela uz dost. Drzim ti palce✊, keby nieco napis. Mozno by som ti vedela pomoct aj inak ako len touto radou.
Deti mali dieťa a pokazili so tým obaja život. A pokazený ho má aj to dieťa, keďže má takýchto neschopných rodičov. Otec mal, žiaľ, pravdu.
Starých rodičov do toho neťahaj. Tvoj otec reagoval úplne prirodzene, aj skorosvokrovci robili najlepšie ako vedeli a starali sa o dieťa. A s tou ich posvatnosťou vášho vzťahu to také vážne nebude - 7 rokov si tam bývalá ako slobodná matka a nikomu to nevadilo. Zrejme ani mladý váš vzťah až tak vážne nevidel - len Ťa nedokázal vyhodiť aj s dieťaťom na ulicu, ale nič neriešil, ani svadbu ani bývanie. Až teraz - keď je zamilovanýdo inej.
Teraz si na ťahu Ty. Ak chceš ísť k rodičom a nechať ich, nech sa zas o vás oboch starajú oni - na diktovanie podmienok nemáš právo.
Dospej, začni pracovať - to si tuším ešte nikdy neskúsila (písala si v inej diskusii), choď do nájmu a dieťa dávaj okrem otca občas aj obom starým rodičom, budeš mať viac času pre seba a postavenie sa na nohy.
Tu je hlavný problém to, že ona sa vráti domov, kde je otec alkoholik a ktovie čo tam s dieťaťom zažijú. Do opitých ľudí ani nemusí začínať, začínajú oni.
Ale keď nemá financie
na podnájom a pomoc pri opatrovaní dieťaťa, tak tam v podstate musia ísť. Možno to bude ešte horšie ako to, že svokrovci sa až príliš zaujímali o výchovu dieťaťa, aspoň to boli ľudia, ktorí nie sú pod vplyvom alkoholu.
Ešte lepšie by bolo riešenie ísť na podnájom a keby rodičia vypomohli nejakými peniazmi, príp. by mama prišla postrážiť dieťa. A nájsť si prácu.
A čo len to povedať svokrovcom, že odchádza preto, lebo on má milenku, však to zachvíľu aj tak uvidia.
Ja som sa vlastne nevyjadrila úplne. Toto všetko bolo len v krátkosti. Plánujem ist k mojim rodičom kym si nasporim peniaze na vlastný podnájom. Momentalne nepracujem, aj keď som mala chvíľu brigádu, vsetky penize isli svokrovcom.. nezivili nás oni. študujem VS externe, posledný ročník. Samozrejme nechcem ostať na krku rodičom, len zatiaľ nemam kam ist. Oni to pochopia. Len mam furt strach z budúcnosti aby medzi nami nerobili problémy jeho rodičia
Už sa zreálni. Syn sa im možno onedlho ožení, prídu ďalšie vnúčatá. Jeho manželka určite nebude chcieť mať denne na očiach jeho dieťa, skôr naopak. Ty si pre nich cudzí človek, na Teba rýchlo zabudnú a dieťaťu nebráň, aby ich navštevovalo. Taký zlí nebudú, keďže Ťa tam nechali toľké roky bývať, len sa prehnane boja o dieťa. Musíš im ukázať, že sa oň vieš postarať.
Dúfam, že študuješ aspoň niečo perspektívne. Tvoj zárobok a bývanie pre vás dvoch je základ. Ostatné sa utrasie a nikto Ti dieťa nevezme.
A teraz to eate raz citam a ze oco casto pije. No, hm, mozu vam do toho svokrovci kafrat a v podstate sa ani necudujem. Tiez by som nebola stastna ak mam vnucata o ktore sa staram od narodenia, ze by zili s alkoholikom 🤔. Mozno by som zacala premyslat nad tym, co by bolo najlepsie pre tvoje dieta, jeho ocami. Asi by bolo dobre, keby si na nove miesto nejaky cas zvykal.
Na jednej strane agresívny opilec, na druhej strane kontrola. Si dospelá, nemusíš bývať u nikoho z nich. A rozhodovať sama za seba sa chceš naučiť kedy?
@autorka mne len príde vtipné ako v jednej vete spojíš to, aké ste chúďatká, že vás neustále kontrolovali a zároveň vy ste nedokázali byť ani natoľko zodpovední, aby ste si po prvom sexe neurobili dieťa. 🤦♀️ Už si treba prestať brať rodičov do úst a konečne sa začať starať sama o seba. Priateľ nepracuje? ty celých 6 rokov sedíš u nich? lebo aby som 6 rokov s deckom žila u rodičov, tak to naozaj nie. A tí rodičia si na seba tiež uplietli bič, že vás tam nechali tak dlho. Bohužiaľ sa na vás nevedeli spoľahnúť, že sa naozaj postaráte. Teraz situáciu príjmi tak ako je, keď chceš aby sa k tebe správali ako k dospelej, tak ňou buď a prestaň hádzať všetkú vinu a zodpovednosť na iných ľudí. V prvom rade je vaša chyba, že ste si urobili dieťa do nezabezpečeného prostredia a až druhoradé je to, že vás rodičia prehnane kontrolovali, takže nadávať môžete len sebe. A o to horšie je, že ty sa ani k samostatnosti moc nehrnieš, skôr si nájdeš chlapa, ktorý vás na istú dobu zase prichýli, len mysli na to, že ak urobí to isté, čo ten prvý, znovu ti ostanú iba rodičia. Vyskúšaj si reálny život a nie od rodiča k rodičovi, potom sa môžeš biť po hrudi ako v úvodnom príspevku, že si dospelá a neviem čo ešte, zatiaľ sa tak nesprávaš. Pre mňa je riadny šok, že sa vám za 6 rokov nezmenila situácia a miesto osamostatnenia sa ste hnili u nich. 🤷♀️
Jednoducho najskôr sa tie dospelé rozhodnutia nauč robiť a potom od ľudí vyžaduj, aby do teba vkladali nejakú dôveru a zodpovednosť. Neriešim čo s tebou bude teraz ale to, ako nadávaš na tých, u ktorých si žila 6 celých rokov bez toho, aby ste odtiaľ zmizli. Vy ste im dokázali, že ste totálne nevyspelí a nezodpovední a tak s vami aj ďalej zaobchádzali, z toho vyplýva tá prehnaná kontrola.
Prečo ho stále voláš "priateľ"? Veď píšeš,že si našiel druhu. Už je to JEJ priatel🤔
No , skús ísť ku rodičom. Potom sa možno osamostatní čo najskôr.
Bože, ako chytro si si pokazila život. 🥺 Dúfam,že si sa poučila zo svojich rozhodnutí, aj keď tie veci už nevrátis späť. Mala si ťažké detstvo a spravila si si aj ťažkú pubertu a následne aj dospelosť. Je mi to veľmi ľúto. 🥺
Máš kam odísť? Má Ti kto pomôcť?
Nemôže Ta nikto držať nasilu, ani Tí nikto nasilu brat syna.
Drž sa!
Skoro som slzu uronila. 23 ročná vysokoškolacka so šesťročným dieťaťom (ci už je samo o sebe dosť mimo reality) sa vyjadruje ako 14 ročná naivka, zriedkakedy sa aj tu na koni vidí taka očividne vymyslená blbosť.
To uz nie je tvoj problem, nech im to vysvetluje ich syn, ktory ma defacto milenku.
Mrzi ma cim si si presla, ale je na case postavit sa na vlastne nohy. Maly ma 6, predpokladam ze pracujes. Sla by som do podnajmu. Inak len prejdes od manipulacie svokrovcov plynule k rodicom. Mysli v prvom rade a predovsetkym na syna.
Socialku a podobne kecy nech si strcia, chcu ta len zastrasit.