Bezmocnosť vo vzťahu - žiadna komunikácia
Poznáte ten pocit bezmocnosti, keď vo vzťahu už neviete čo urobiť, aby ste dokázali s partnerom pohnúť? Sme spolu dlho, mohol to byt krasny vzťah ( vždy sme si hovorili, že my nebudeme ako ini ktorí nevedia vyriešiť problémy, my budeme robiť všetko inak a celkovo mali sme nasliapnute v porovnani s inými mat super vzťah…). Asi sme sa vekom obaja zmenili a neviem, či chceme obaja každý niečo iné alebo čo, no nič už nie je ako bolo. Nevieme sa porozpravat. Vždy je to len môj monológ - ja som ta, ktorá sa zaujíma viac, všíma si viac, chce riešiť, chce komunikovať. On si len tak žije a nezamýšľa sa nad ničím takýmto. Čokoľvek chcem riešiť, nie je na to buď vhodný čas, alebo je unavený a pod. Potom sa to vystupňuje do hádky kedy je útočný ( slovne ) a naopak o chvíľku sa tvári, akoby sa nič nestalo, príde za mnou objime ma pritúli sa. Neviem kde sa vytratila naša komunikácia. Ako som staršia mám iné hodnoty, iné potrebujem.som tolerantná, že je unavený plne chápem ma toho veľa ale ja mám čakať na niečo navždy? Na niečo čo ani nepríde? Posledné dni, možno dva týždne sa cítim akob som nebola ani nažive. Som bez duše, len ho pozorujem ako sa správa keď niečo poviem. Povedal ako dnes sa porozprávame, že dnes bude voľný deň ale nič nebolo. Pretože to vždy niečim prerušíl- snáď sa aspoň najeme, pod najeme ss pozrieme si niečo potom sa budeme rozprávať. Samozrejme že nie som ako na gombík a neviem sa tváriť, akoby nič. Ale súhlasila som. Potom sa už ku mne opäť tiskal tak som povedala, nech ma nechytá, poďme sa rozprávať. Opäť nič nezáujem, chlad . Útocenie do mna že on to nedáva ( neviem čo, keď väčšina problémov a hádok bola práve kvôli nemu, veciam ktoré sa mi nepáčili )
Musela som odísť z domu, prevetrať sa. Mám pocit že mu to ani nevadí. Boli ste niekedy v situácii, kedy vám partner na jednu stranu hovoril že chce s vami byt ale cítili ste absolútny nezáujem o vás, o vás spoločný život a celkovo zmenu jeho osobnosti? Ľahostajnosť, ignoracia … za žiadnu cenu nemožnosť dosiahnuť komunikáciu? Koľko ste to vydržali? Nedá sa byt vkuse v kolotoči tváriť sa že nič a potom opäť zle, on si mysli že ja budem vysmiata a nič neriešiť. Pokazilo sa komplet všetko. No je to až taká situácia že reálne neviem anj pomenovať , čo je vlastne dôvod rozchodu. Neberie ma ani vážne aj keď toto poviem. Smejem sa už cez slzy ako s jedným dospelým človekom sa nedá pohnúť.
Kolko mas rokov? Napis ked tak, aj tak si anonym.
Kazdopadne citala som iba polovicu a potom som preskakovala (prepac), ale evidentne Tvoj frajer (manzel?) uz o Teba nema zaujem. Takto sa netvari chlap, pre ktoreho je jeho zena dolezita. A Ty sice velmi chces, ale efekt nula. Prepac.
Bud je toto nejaka taktika, ako ta odohnat od seba, dotlacit k rozvodu(nevera?) alebo je to jeho prirodzenost, vo vasom vztahu je zabyvany, spokojny, socialne sa vyzije v praci a na info ma mobil, google vie viac ako ty😅alebo co tam v tom mobile masti... Ty si na nom 100% zavisla a ked odides ty na tyzden, mozno si to nevsimne... 🤔
Drží ťa pri ňom ešte niečo iné ako spomienkový optimizmus na to aké to bolo na začiatku? Lebo také to už nebude... ako dlho ste spolu a kedy sa takto zmenil resp. ako dlho už viazne komunikácia?... na fungujúci vzťah treba dvoch a keď on nechce komunikovať, tak ty veľmi ťažko niečo sama zmeníš... zrejme nedáva to, že sa ti "stále" niečo nepáči, keďže hovoríš, že väčšina problémov a hádok išla z tvojej strany - čoho sa týkali tie veci??
@lindous mam ho rada preto mi na tom záleží. Stále ho ako muža obdivujem a snažila som sa všemožne zabrániť tomu, aby sme upadali. Je pravda, že viac prežívam všetko ako on ( všeobecne nie je typ, čo by sa zamýšľal nad životom, budúcnosťou skôr berie život, ako je a ja to nevnímam ako negatívum, no predtým sme vedeli byt viac prepojení). Kedysi keď boli veci, s ktorými som mala problém, neurobil by ich. Dala by som za neho riku do ohňa, mohla sa spoľahnúť v čase jeho neprítomnosti že ,,bude ma mat vo svojej hlave,,. Teraz to tak necítim. Opäť dodam, že nevera v tom nie je. Minimálne ta fyzická nie ale celkovo nikdy nebol typ čo by vyhľadával kontakt so ženami . Nabral zrejme veľké istoty vo mne, že sa nič nemôže zmeniť. Ja nie som typ žeby som na týždeň odišla ako hrozba a potom sa vrátila, veď aj na to si taký človek zvykne. Naozaj ho nechápem už som mu povedala toľkokrát, načo so mnou je resp chce byt, či nevidí aké napätie mame medzi sebou aké je všetko zle… stále ide do mna že či neviem byt aspoň jeden deň normálna ale to sa nedá, keď to medzi nami nie je ok. Keď som normálna ab klude, potom si mysli že vlastne sa nič nedeje
Aké sú vlastne problémy lebo som to nevyčítala.Chlap, keď počuje pod ideme sa porozprávať to je asi najhoršia veta🙂Nemáte deti?tak cez víkend ráno sa zoberte a choďte von na výlet atď...máš pocit,že si ťa málo všíma, alebo všetko berie ako samozrejmost...
@ahhola prečo sa so mnou proste nerozide, skúšala som to po dobrom povedala som mu môžeme sa ku sebe správať normálne zostať akoby kamaráti, môžeš byt šťastnejší inde ty aj ja, stále sme mladi ešte môže byt všetko inak kľudne teda inde … nedrzim ta nedrz ani ty mna, ak ma máš rad nedrz ma takto ani ani. On povie ja chcem byt s tebou ale reálne robí všetko preto, aby nebol. Doposiaľ som bola taká že aj mna to prešlo, keď bol nejaký svetlý moment atd veď to asi každý pozná ale iz sa na to pozerám inak, asi som ochladla alebo neviem, možno bolo veľa zlých dni a povedala som si že tieto pocity mi nestoja za nič pekne
Pozri ja tiež nie som typ, ktorý potrebuje polemizovať o nesmrteľnosti chrústa donekonečna a teda stále neviem o čom presne sa chceš s ním porozprávať aktuálne, keďže všetko to popisuješ tak nejak vágne... Vieš presne pomenovať ten problém?? Vadí ti teda, že je veľa na mobile? Že sa ťa nespýta ako sa máš?... Ako reaguje, keď navrhneš nejakú aktivitu, chceš niečo spoločne robiť? Keď mu začneš hovoriť o svojom dni, ignoruje to?... upadli ste do stereotypu, váš vzťah sa stal samozrejmosťou (čo nemusí byť nutne zlé, mať v niekom istotu), čo reálne robíš aby sa to zmenilo okrem dohadovania rozhovoru? ... možno veľa, neviem, preto sa pýtam, len teda nepríde mi z toho čo hovoríš, že by robil niečo strašné
@luccija nedá sa ani to , nie je čas. Som na to veľmi tolerantná ( bude mat problém nájsť to inde), netlačím. Vždy je niečo čo treba urobiť, zariadiť, je vyťažený naozaj veľmi a chcem ho podporovať lenže aj ja potrebujem vidieť aspoň maly záujem, že je dôvod to robiť. Nemôžem pri niekom len prežívať, čakať kedy a či vôbec on sa rozhodne že si nájde čas na nejakú komunikáciu .. neriešime už nič, ani veci týkajúce sa domacnosti proste nič. Tie hádky sú už poväčšine z maličkosti veľké veci. V zmysle jeden deň sa stane nekaka malickost na ktorú nie je priestor vyriešiť ( plus jeho očividný nezáujem ), vo mne to zostane a ďalej sa hromadia ďalšie. Vo výsledku to potom vyzerá, že mne stále niečo vadí. Reálne si asi mysli, že keď sa niečo stane tak to pôjde do stratena a o týždeň si nikto ani nespomenie . Dôvody hádok tu veľmi rozoberať nechcem, lebo nie je to až tak smerodajné a môžeme odbočiť od témy . Dolezite je že sú rôznorodé-teda za rôzne veci. Pretože robí veci inak ako ich robil kedysi
Chodievate k jeho rodine, tam sa ako tvari, maju ta radi?
@lindous napríklad kedysi keby večer len tak odídem z domu, bombardoval by ma kde som atd, pretože sme na to neboli zvyknuti. Teraz som odišla ( nerobievam to) a keď vie, že sa vrátim tak ani to nerieši. Reálne, mám sa vypariť a prísť domov o mesiac? To sa nedá
Hádky sú rôzne. Všetko čo popisuješ sa deje + necítim že ma ku mne rešpekt, že si ma váži . Chce so mnou byt ale kvôli čomu? Berie na podľa mna len ako súrodenca na ktorého je zvyknutý a nevie si predstaviť nežiť s ním alebo neviem. Písala som že nemali sme problémy kedysi napr so ženami, žeby si vypisoval a kadečo čo iné ženy poznajú .. neviem ako to spravme vysvetlit ale mali sme take akoby svoje ,, pravidla,, vo vzťahu to ma asi každý a oni už nefungujú. Nenapadne mi narýchlo nič take ale trebárs kedysi, keby príde nejaká žiadosť o priateľstvo mne alebo jemu, povedali sme si to a keby mi / alebo ja jemu poviem, nepotvrd nespravili by sme to. Dnes to tak nie je. Veľa veci ktoré sa kedysi robili / nerobili a na ktorých mi aj po rokoch záleží, sú dnes inak. Pracuje v službách ( majitel) a od jednej zákaznícky si stále nevypytal peniaze. Kedysi by stačilo mu povedať, že pozri nevyzerá to predo mnou dobre, nepáči sa mi to môže to potom vyzerať všelijako a pochopil by to. Dnes sa ešte na mna osopi a ja sa cítim menej ako nejaká cudzia žena. Vždy sme si na tomto lipli, že my sme najviac dôležití jeden pre druhého a nie dávať iným tento pocit . Dnes ke to inak. Naschval som nechcela uvádzať tieto veci lebo teraz budete rozoberať tu ženu a podobne ale to nie je podstata, je to len príklad. Proste kedysi som sa vôbec necítila zle a nekomfortne, ak som mu povedala o svojich obavách, o tom čo sa ki nepáči a podobne. Dnes akoby to bol cudzí človek . Asi sa mu prestalo páčiť to ako sme všetko mali a chce to pretransformovať do niečoho iného no vie, že pre mna to inak význam nema
@ahhola áno všetci sme na seba zvyknuti ( rodiny) nik si už ani nevie predstaviť hádam, žeby sme neboli spolu
Je normálne, že ľudia aj vzťahy sa menia, mne to stále nepríde také dramatické (ja by som napríklad vnímala pozitívne zmenu o nekontrolovaní a hlásení všetkého, lebo ako som písala mať v niekom istotu podľa mňa nie je vôbec zlé), ale tým nechcem spochybňovať tvoje pocity, nie som ja na tvojej pozícii... váš vzťah sa niekam vyvinul, on je spokojný, ty nie, je na tebe aby si s tým nejak naložila a keď v tom nevidíš zmysel, tak ukončila... on to nemá prečo spraviť, keď mu to vyhovuje tak ako to je
Mne to pride, ze ty sa v tom zivote strasne nudis, tak objekt tvojho rozptylenia je on. 1000x omleta tema v diskusiach. Ano, ludia su unaveni. A to, ze to tak pred rokom nebolo, neznamena, ze to tak nie je teraz.
@beata_k čiže ak môj deň je plne naplnený a dokážem napriek tomu sa tešiť na neho, chcieť komunikovať v beznych veciach ale aj tých menej príjemných - keďže zdieľame jednu domácnosť, nie je všetko len ružové ale dospeli ľudia majú aj povinnosti a nielen tie pracovne … tak ja sa vlastne nudim ? Mala by som podľa správnosti čakať aj 30 rokov kým sa on rozhodne, že dnes ma náladu urobiť niečo inak ?
1.neodpovedala si koľko máte rokov
2.obaja si potrebujete poriadne zaš*kať, ty furt len analyzuješ bla bla bla... to fňukanie sa nedá ani čítať. a jemu sa nečudujem.
Zadusila by som sa pri tebe.
Precitala som co pises a tolko prazdnych slov pokope som uz davno nevidela.
Ty chces vykomunikovat kazdu malickost? Preboha naco, sak ten z teba musi byt otraveny ako vojnovy sip. A este byt prenasledovany tvojou posadnutostou o komunikacii a tym ze ta "ma mat v hlave" ked tam nie si? A overovat si komu moze potvrdit priatelstvo? Si uvedom.ze zijes s partnerom a nie otrokom.
Toto sú tak všeobecne vety, že sa z toho ťažko vysomarit. O čom konkrétne chceš s nim komunikovať? O počasí? Buducnosti? Práci? Koľko máte rokov? Ako dlho ste spolu? Píšeš, že rokmi iné potrebuješ. Myslíš si, že on sa rokmi nemení? Mení len možno tebe nevyhovuje na koho sa mení a chceš to/jeho korigovať smerom, ktorý vyhovuje tebe?🤔
Preco nechces ani na sekundu pripustit, ze je momentalne v obdobi, ze je unaveny. Ty to vsetko beries zo svojho uhla pohladu. Je moznost, ze vyhorel a preto je unaveny. Ty chces komunikovat, ale zjavne nepocuvas. Stale argumetujes nieco o 30 rokoch cakania, v celom prispevku je ja, ja, ja. Sice pripustas, ze je mozno unaveny ale potom opvat ides svoju "ja"pesnicku.
Pozri, ja vas nepoznam. Ale zazila som vyhoreneho blizkeho cloveka. Komunikacia s nim bola nulova a to bol predtym dost ukecany clovek. Zmohol sa na odpoved ano, nie a neviem.
Neviem tak choď cvičiť, opras kamarátstva každý vzťah sa mení časom.Mozno má plnú hlavu práce a ty začneš s niečím nepodstatným, ale pre teba to je podstatné.Nemala by si čakať, že ti bude hovoriť ódy a velebiť tá možno nie je ten typ.
Pracuje v službách ( majitel) a od jednej zákaznícky si stále nevypytal peniaze. Kedysi by stačilo mu povedať, že pozri nevyzerá to predo mnou dobre, nepáči sa mi to môže to potom vyzerať všelijako a pochopil by to. Dnes sa ešte na mna osopi a ja sa cítim menej ako nejaká cudzia žena. Vždy sme si na tomto lipli, že my sme najviac dôležití jeden pre druhého a nie dávať iným tento pocit . Dnes ke to inak.
Takže žiarlis či sa bojíš, že s tebou nechce byť?
Nikdy
Na nikom nelipni nečakaj ako na spasenie možno sa trocha dusi vo vzťahu.Neviem stále som nevyčítal a čo je problém.Skuste byť viac spolu mimo domu mimo mobilu nejaké aktivity, viac sa rozprávať.
Prečo by si nemohla odísť na pár dni? napr. k rodičom? on vie, že sa vrátiš, tak ti nevolá, nerieši...
Pises, ze ta nerespektuje, nevazi si ta. Tym ti ale zrkadli len, ze ty sama nemas respekt voci sebe, ked zostavas vo vztahu, ktory ti nevyhovuje. A pritom mas pre seba pekne zadefinovane, ako by vztah s partnerom mal vyzerat.
Samozrejme neukoncujeme vztahy, len preto, ze nam nieco vadi. Snazime sa o jeho napravu, uzdravenie. Cez tu komunikaciu, ktoru spominas. Do nej sa vsak musia chciet zapojit obe strany. U vas je evidentne, kto o nu ma zaujem a kto nie.
Chces od partnera, aby sa zapojil, zapracoval aj on na vztahu, alebo teda bol aspon otvoreny tej komunikacii. Ale on to z nejakeho dovodu nechce. Nema zaujem. A o to ide. Jemu to takto vyhovuje. Nechce nic riesit.
Dala si sa do pozicie, ze cakas, ako sa partner rozhodne (pozicia obete). Ci sa nakoniec tej komunikacie zucastni, alebo nie, ci sa zmeni.
On ti viac-menej jasne odkomunikoval, ze zaujem nema. A my druhych menit nevieme a ani nemozeme. Preto, vystup z obete a vstup do pozicie tvorcu - “moja situacia s partnerom je takato, on iny nebude, je na mne sa rozhodnut, ci to MNE vyhovuje, prijimam ho taky, aky je, alebo nie. Ak si zhodnotim, ze ano, budem ho takeho respektovat. Bez chcenia menit ho. Ak mi vyjde, ze toto mi nevyhovuje, zo vztahu odidem. “
Autorka, lezies mu na nervy. Vyhyba sa rozhovorom, lebo vie ze si zase dookola vypocuje iba vycitky a to co sa ti nepaci. Strasne zdlhavo sa sparas vo veciach a pritom ani nevies narovinu napisat co ti vadi. Ale ked to citam, akoby som citala svojho chlapa ktory je ako ty 😁
Tiez sa spara, robi vycitky, vecne je s niecim nespokojny. Zjavne isiel tiez do vztahu s tym, ze ako sme sa sialene milovali prvy mesiac sa budeme aj po zvysok zivota, a kazdy naznak stereotypu a malinka zmena zauzivanych pravidiel je prenho “kriza” a obavy, ze s nasim vztahom nieco zle deje. Pritom len roky spolu pribudaju, my lenivieme, menime sa. Pre mna uplne bezna dynamika dlhodobeho vztahu. Dychaj a nepanikar, tvoj chlap sa proste sprava prirodzene a nema potrebu ti dalsich 10 rokov vykladat o kazdom prde, ktory vytlaci zo zadku.
My sme davno s mamou boli z jej roboty v Prahe. 2 roky po sebe. Boli tam manželia, mladucky, asi hned po vojencine zobrati. Nununu stale nalepeni na sebe, az bolo tetkam trapne, lebo tam bolo zopar pubescentov, aj ja. 😅No a druhy rok zenac s chlapmi, zenu si sotva vsimol, ta sa nemala s kym druzit, lebo s nou nikto neratal, vsak ma chlapa a vsetci vo dvojiciach. Vtedy mi to tak vyrazilo dych, ze aky obrat po roku. Mohli byt zrovna pohadany a inak ok, ale bolo to do oci bijuce...
A preco sa odpojil tvoj chlap od teba... Mozno ta zakaznicka, od ktorej nezobral love... Chlapi su sviniari a pretvaruju sa, ako na Oskara. Ta mozno nepotrebuje vela vykecavat a kona🌺
vieš čo autorka , ja ti rozumiem . Takýto život by nebavil ani mňa . A vekom sa to bude zhoršovať. Niektoré ženy vydržia 5 rokov, niektoré 10 rokov, ale všetky majú spoločné jedno - snažia sa problém riešiť, nadávajú hromžia , plačú , kričia a raz sa zobudia a povedia si dosť. Jednoducho sucho oznámia partnerovi , že končia , že už nemajú silu mu vysvetľovať absolútne základy spolužitia medzi mužom a ženou, balia a odchádzajú . Odpájajú sa mentálne a aj citovo . A paradoxom je že práve vtedy sa ten muž spamätáva , len často už je neskoro . Vtedy sa učia komunikovať , zdieľať, tráviť so ženou voľný čas, len už to s tou pôvodnou často nejde .
@subartic suhlasim s prispevkom. Ked uz je zena vo vztahu ticho tak vtedy treba aby muz spozornel, pravdepodobne sa blizi koniec. Neviem kolko mas rokov. Nemusis stale mu hovorit ze sa chces rozpravat ved proste zacni rozpravat. Snad na to nepotrebujes povolenie. Ale aj ja to vidim na mojom ze ked uz je to prilis dlhy monolog tak sa odpaja je nervozny z tolkych reci. Bud jasna a hlavne strucna, zdel spravu a nechaj ho nech sa a tym vysporiada po svojom. Ja som vzdy zavidela ako sa vo filmoch vedeli pekne aj pohadat, vymenit si nazory kludne, toto je fikcia! V skutocnlati nepoznam ziadneho hetero muza ktory by rad analyzoval svoje pocity a donekonecna nieco riesil
On je unavený z teba. Veľmi ťažkopádne sú tie tvoje reči, ja sa mu ani nečudujem, aký ohučaný musí byť stále, chudák.
Predstavujem si s dospelým človekom že keď bude problém, bude mu záležať na tom aby sme ho riešili pokial ma ma rad ( aj opacne). Ak bude unavený, oboznámi ma s tým a s pochopením počkáme kým sa situácia trochu zmení. Príde mi že on nevie ank problémy riešiť. Neviem čo sa to s ním stalo a kedy sa toto stalo. Ešte dodam že na mobil ma energiu stále. Už viac nechcem pri sebe muža, ktorý ráno ako prvé siahne po mobile namiesto povedať mne dobre ráno, ktorý pól dňa strávi na mobile kým ja navarím a podobne - povie mi, že snáď aj on ma nárok si oddýchnuť ( áno po pracovnej stránke toho robí veľmi veľa to so mnou ani nejdem porovnať) ale takto si predstavuje oddych?
Nemá nikoho nejde o to ale ja už nemám 15 rokov aby som sa bila o pozornosť s telefonom