Ahojte. Chcela by som sa Vám tu zdôveriť o mojom momentálnom prežívaní a pocitoch, ktoré zažívam. Možno sa tu niektorá z Vás v tom nájde, alebo ste si takým niečim presli a budete mi vedieť poradiť, ako zvládať tieto situácie a pocity. Zacnem asi tým že mám krátko pred 30tkou, mám stáleho partnera 2 roky, zijeme spolu. Je starší o 12 rokov odomna. Mám rodinu, s ktorou mám super vztahy, no som viac menej introvertna povaha, tým pádom mám iba 2 kamarátky, ktoré mám od detstva. Priatel má mnoho kamaratov ale keďže sa obklopuje kamarátmi, ktorý sú zväčša ešte starší od neho, tak ja si s nimi ani ich partnerkami/manželkami nemám moc čo povedať, Takze nejaký spoločný kamaráti nehrozia u nás. Ide o to, že priatel sa dal pred pól rokom na podnikanie, čo v tejto dobe je dosť ťažké sa vôbec nejak rozbehnúť, ak človek nie je dotovaný, popripade nie je milionár. Je to typické chlapské podnikanie a konkurencie je dosť. Ja mám aktuálne prácu, v ktorej som spokojná, aj po finančnej stránke, aj celkovo ma praca bavi. Tým že si priatel rozbieha “biznis”, tak s tým prichádza samozrejme aj to, že netravi skoro vôbec čas doma. Ak už skončí skôr, veľakrát ide ešte niekde za kamarátom, lebo inokedy vraj nema čas a že on mu z istej časti pomáha s rozbiehaním podnikania. Občas to aj skončí tým, že si spolu vypijú a potom príde nad ranom, 2 hodiny sa vyspí a ide zas do prace, našťastie sa to neopakuje často. Na mna prichádza teraz take obdobie, že by som už aj chcela rodinu, čo aj on, lenže obavám sa naozaj toho že to bude takto pokračovať, nebodaj mu podnikanie nevyjde a ostaneme bez peňazí. V poslednom čase mám v sebe neskutočný pocit prázdna, pritom mám všetko, prácu, rodinu, nemáme sa zle, som relatívne zdravá, no stále ma prepadajú take pocity, že som nenaplnená. S tými dvoma kamaratkami ktoré mám, sa stretávame tiež len sporadicky, pretože tiež maju svoje vztahy a životy. S priateľom sme neboli niekde ani nepamätám, predtym neboli peniaze lebo sa šetrilo na založenie podnikania, teraz nie sú, lebo podnikanie sa rozbieha a nie sú ešte obraty. Ja sa naozaj snazim svojho priateľa podporovat po všetkých stránkach, nikdy som mu nič nevyčítala, vždy som pri ňom stala, aj som mu prispela na podnikanie, aby mu to šlo ľahšie, platila som aj výdavky v domácnosti, aby som mu uľavila. No v poslednom čase to nedávam naozaj, takto som si život nepredstavovala, chyba mi niečo zažívať, som pomerne mladá ešte a chcem aj niečo zažiť. No mám pocit že toto je len bludný kruh. Naposledy sme mali hádku kvôli tomu, že sme mali vyrocie a dohodli sme sa už mesiac vopred ze spolu strávime aspoň večer, urobila som rezervaciu do reštaurácie nachystala som sa, on prišiel domov o pól 12 večer. A ako keby nič. Ja viem, su aj iné problémy, oveľa horšie ktoré ľudia zažívajú, ale keď aspoň raz za čas chcete stráviť pekný čas s partnerom a pokazde to dopadne takto, tak vas to už začína mrzieť. Ako začať znovu žiť? Mat ten naplnený pocit?
@nin12345 tak už sme sa zopár krát pochytili na tom, že odkedy začal podnikať, tak priorita už nie som ja, ale v osobnom živote rieši tiež len pracovne veci. Ja nie som typ ženy vo vzťahu, ktorá partnerovi zakazuje, prikazuje a ak niečo nie je podľa mojich predstav tak je zle. Ja som práveže až moc tolerantná a snazim sa vždy pomáhať ako najviac viem. Ale mám pocit,že sa mi to nijak nevracia naspäť, aj keď to nerobim za tým účelom. Aj som sa mu snažila poradiť, ze asi na podnikanie teraz nie je správna chvíľa, keďže ako som písala vyššie, nemáme sa zle, ani sme sa zle nikdy nemali, ale zas nejaké peniaze navyše vo velkom neboli. Ja ho naozaj ľúbim, ale to prázdno v poslednom čase je neúnosné.
Autorka,
proste necitis sa pri svojom priatelovi ako jeho priorita a ja sa ti napriklad necudujem. Ano, zaciatky vsade su narocne, ale, ked je priestor, ked je cas, mal by ho travit s tebou. Vziat ta niekam na vylet, turistiku, rozpravat sa s tebou, smiat sa s tebou... Uz to, ze rezervujes stol a on sa na to vykasle je pre mna velmi divne.
Kazdopadne bud obozretna a s vydajom sa este neponahlaj. Clvoek ti este pred svadbou musi vyhovovat, ziadne take "on sa zmeni potom...", "ked budu deti, bude sa uz inak chovat...". To co ti vadí teraz, ti po rokoch manzelstva bude podstatne viac prekazat a bude sa to stupnovat.
@zmrzlinka2021 no to s tým výročím bola taká posledná kvapka kedy som už aj ja vybuchla, väčšinou sa snažím veci riešiť v klude a rozvážne, keďže som kludnejšej povahy. Ale konverzácie o tom, že mi to začína prekážať už boli viac krát. On mi na to zväčša povie, že on musí vyrovnať aj dlhy ktoré mu vznikli, keďže musel investovat viac peňazí ako len tie čo mal odložené, že keď urobi to a to, tak sa toho zbaví a bude to lepšie, ale vidím že to nie je ani zďaleka na dobrej ceste, keď už som sa začala na to pozerať realisticky a nie len ako podporujúca partnerka ktorá urobi možné aj nemožné, aby partnerovi pomohla. Ja mu verím že to zvládne, ale nepojde to tak ľahko a už je to aj na úkor nášho vzťahu, čo ma veľmi mrzí
Chces rodinu a ze co ak mu podnikanie nevynde, tak ak by mu nevydlo, tak by siel pracovat inde, ci by uz nepracoval, ci ako to chapat?
Ahoj no ja po svojej skusenosti by som uz neignorovala taketo vykricniky, ktore vlastne ,,nic neznamenaju" a neospravedlnovala si ich tym ze ,,ludia maju horsie problemy".. ano ludia mavaju vo vztahoch aj horsie problemy ale tie vacsinou tiez zacnu takto nevinne. Musis si polozit sama sebe otazku ci mu na tebe zalezi ked sa na teba pravidelne vykasle, ci ho zaujima to ze ta to trapi. A koniec koncov ci sa chces tym trapit ak budete mat spolocne dieta.