Ako žiť v prítomnosti?
Viete ako sa malé deti hrajú a predstavujú si, že sú rodičia, učiteľky atď?
Ja som to mala takmer až do 20ky. Už som sa síce nehrala ale radšej som ostala doma, zapla hudbu a predstavovala si v hlave scény, ktoré by som chcela zažiť.
Teraz to už nerobím, chodím von s kamarátmi, mám partnera ale všímam si ja i ostatní na mne, že žijem vo svojich myšlienkach. Sme vonku a ja sa nezapájam do konverzácie len čumím do blba a v hlave si niečo premietam. Je to dosť nepríjemné keďže si neviem užiť ten moment a neteším sa z ničoho. Na vonok som neustále unavená bez nálady..
Viem čo myslíš, ja to nemam rovnaké ako ty ale tiez vacsinou zijem v buducnosti. Mam sny, plány atd…. Neviem tiez co s tym lebo ja tu buducnost v hlave prezijem 100x a ked to pride tak to take nie je naozaj….
Odporúčam knihu Eckhart Tolle - Nová zem, je aj na youtube ako audiokniha, ak nerada čítaš 🙂
Je trošku náročnejšia, človek sa musí trošku viac sústrediť, ale je fakt skvelá… a venuje sa veľmi aj tejto tématike…
Alebo ma autor aj knihu Moc prítomného okamihu 🙂
Držím palce, je to ale dlhá cesta ♥️
jedine bez ega sa dá žiť mimo minulosti či budúcnosti lebo čas vždy bol je a bude 🙂 áno eckhart tolle alebo osho - osvietenie je váš prirodzený stav
Nejaký dôvod na to musíš jednoducho mať. Buď ťa nebavia ľudia, s ktorými sa stretávaš alebo ťa niečo vovnútri zožiera, vážne netuším. To len ty sama musíš vedieť.
Zlozvyk to je.. poznám napríkad jednu ktorá začala chodiť naboso lebo musela davat pozor kde šľape tak nerozmyslala nad blbostami a postupne to vedela ovládať 🙂 ale to je skor pre odvážnejších
Problém nie je že snívaš a že pozeráš do blba. To môže byt aj znak bohatého vnútorného života. Ak si sama alebo oddychuješ, je to skvelý relax. Problém ale je ak nie si prítomná vtedy keď máš byť a keď ti počas toho pozerania do blba utekajú myšlienky do minulosti, do budúcnosti, alebo ak si vytváraš myšlienkové reťazce ktoré sú negatívne. Riešením je pozeranie do blba ale bez myšlienok. Skús 10 sekund na nič nemyslieť. Ak sa ti to podarí postupne to predlžuj až na jednu minútu. Ja som začal pred troma rokmi na 2 sekundách a momentálne som na 15 sekundách. Malý pokrok ale neuveriteľne mi pomohol. To že je to len 15 sekund nevadí, pretože tie myšlienky, ktoré prídu potom sú príjemné. Už len to skúšanie pomáha. Nerob to ale hneď po sebe. Ak ti nevyjde prvých 5 pokusov daj si pauzu. Nesmieš pri tom cítiť frustráciu. Jaroslav Dušek vraj vydržal v tme bez jedinej myšlienky 4 dni. Potom nejaká prišla a vydržal ešte tri dni s minimom myšlienok. Na to ale treba tréning. Len sa zavrieť do tmy bez tréningu môže byt aj bolestivé a po dvoch troch dňoch sa naopak začnú myšlienky množiť. Tak toto by som ti poradil. A plus chodiť do prírody stretávať sa so zvieratkami a pozorovať prírodu aj zvieratká. Jednoducho ich pozorovať.
No to mi hovor.Ja si tiež v kuse dačo predstavujem už od decka ako anča zo zeleného domu🙂 to je velká fantázia.Do mňa stále zabrdajú, nech napíšem nejakú knihu🙂 a toto predstavovanie si na verejnosti alebo medzi rodinou robím vtedy,ked ma nebaví o čom sa rozprávajú tak si idem do svojeho.Ale zase viem to aj oddeliť a byť v prítomnosti a stáť nohami na zemi
Mňa v prítomnosti trénujú deti. Pri nich musíš proste byť tu a teraz, lebo ak si uletiš tak niekedy stačí minúta a je zle. Tiež si rada ulietam do vnútra, do minulosti, do budúcnosti. Ale objavila som aj krásu vedomého žitia, keď proste si plne tam kde si. Ale priznávam, že väčšinou je to v tých ťažších situáciách. Menej v tých krásnych a v neutrálnych úplne uletím. V interakcii s ľuďmi menej. Tiež by som na Tvojom mieste sledovala kedy sa mi to stáva a hľadala v hĺbke príčinu. Ono fakt niektoré konverzácie napríklad v práci musím vypnúť, nielen pre pracovné nasadenie, ale aj pre obsahy rozhovorov, lebo niekedy mi je z toho do plaču.
Rýchlo to zmeň,ani netušíš o čo všetko prichádzaš...
Tak trba nájsť dôvod, prečo to robíš hlavne v spoločnosti. Nebaví ta celkovo konverzácia, alebo téma, aká sa, aktuálne rozoberá? Necítiš sa dobre v ich spoločnosti? Nudíš sa? Trápi ta niečo, nejaký problém? Si skôr introvert, tichšia?
Lebo každý človek zrejme má chvíľu, keď si len tak sníva a predstavuje niečo, či by chcel zažiť, možno plánuje a podobne. To je normálne, pohoda. Ale keď to robíš v kuse a strácas už kvôli tomu interakciu s okolím, tak to nie je celkom ok.