Ako žiť šťastnejšie?
Ahojte, píšem sem ohľadom problémov, ktoré mám a neviem s nimi pohnúť. V každej oblasti života mám toto obdobie pocit, že nežijem. Čo sa týka rodiny, tú mám ďaleko. Čo sa týka vzťahu, tam máme časový problém randiť a stretávať sa. Chýba mi, som smutná, mala som aj úzkosti, keď to obdobie trvalo. Som citlivejšia čo sa vzťahu týka, potrebujem ho viac. Sme spolu takmer rok a stále ako na začiatku, potrebujem posun, zároveň ho mám tak rada a je tak pekný a milý, chcem sa ho držať... už nechcem ani zase hľadať, alebo byť sama, už chcem, aby to bolo na život... snažili sme sa vídať raz za týždeň aj ak neskor večer, bolo obdobie že sme sa aj dlho nie, nedalo sa, čakali sme na seba, teraz je to nejaký druhý týždeň... chýba mi osobný kontakt s ním, rozhovory a samozrejme aj všetko ostatné...chcem ho predstaviť už aj rodičom...chcem s ním trochu žiť, on chce, snaží sa a nedá sa ... čo sa týka práce, som z nej unavená, hlavne z ľudí tam, chodím domov smutná. Cítim sa osamelá a nie šťastná. Neviem ako veci zmeniť, pre mňa je to ťažké. Viem, že mi budete písať, že musíš to zmeniť, ale ako? Ja stojím na jednom mieste.... lásky sa držím, ale áno zvažovala som aj pustiť sa jej... práci sa držím, lebo, dokonca dovzdelávam, aj keď nie vždy všetko vyšlo, niektoré skúšky nevyšli. Psychológ je dráhy a dlho sa naň čaká, údajne ho vraj vôbec nepotrebujem. Prečo som smutná a unavená? Chýba mi láska, byť s ním viac, rozprávať sa, žiť šťastne a spolu, posúvať sa a normálne pracovné prostredie. Môcť byť aj s mojou rodinou, nebyť osamelá. Kamošiek mám málo, vidíme sa málo, každý má už svoj život, to by mi však pomohlo iba na vykecanie sa....a trápia ma i veci minulé, nemala som šťastie na mužov....tento je poriadny, ale chýba mi...celkovo sa cítim unavená a žijem deň za dňom, väčšinou podobne, žiadne radosti, mamt pocit, že tým pádom starnem rýchlejšie.... čo s tým spraviť? Rozhovor s mojim? Povedať mu, čo cítim, čo potrebujem, navrhnúť niečo? Čo s prácou? Nechcem byť osamelá...nechcem zase začínať s niekym od začiatku...chcela by som byť s mojím....
Aký je jeho dôvod, že sa neviete stretnúť častejšie a posunúť vzťah. Lebo z toho co píšeš vyznieva ako "namotavac". Akokoľvek neuveriteľne a nepravdepodobné ti to môže prísť. Chlap ktorý s tebou chce byť si čas nájde a vie po pár mesiacoch ci je ten vzťah pre neho perspektívny alebo si len sidechick. Ty vyzeráš byt na vedľajšej koľaji bez perspektívy. Je rozdiel keď niekto s tebou trávi voľný čas a keď si zámerne na teba nájde čas.
Si stratena, hladas bezpodmienecnu lasku k sebe... Ale toto ti dokaze dat len Boh. Pokial ho nezavolas do svojho zivota, budes stale zit takto ako zijes.
Byť milý a pekný je podľa mňa veľmi málo na to, aby si sa ho držala ak to nikam nevedie... Tým nehovorím, že to máš riešiť hneď nejak radikálne, ale rozhovor je nutný na 100%, tam nie je o čom, treba to riešiť a nie len ticho trpieť a v konečnom dôsledku byť síce zadaná, ale aj tak sama... Tam by som začala, ak sa toto zlepší, tak uvidíš, či ťa bude práca stále tak unavovať a treba riešiť zmenu aj v tejto oblasti alebo sa to len ťahá jedno s druhým a teda by ťa teraz unavovala akákoľvek práca... A ak sa to nezlepší, neposunie, nebude ochota na tom pracovať, tak by som zahodila strach zo samoty (osamelá sa cítiš už teraz), ukončila to a venovala sa práci, resp. hľadaniu novej..
Ale teda je mi jasné, že ľahšie sa hovorí... Máš nejakú záľubu, s ktorou si vieš spríjemniť čas, stretnúť pri nej ľudí? Ak nie, nechcela by si niečo také skúsiť?
Pozi si film the secret-- tajomstvo, mozno keď to pozrieš zacneš pozitivne rozmíšlať a zmení tvoj život, mne aj dcere to pomohlo ale sme to pozreli za rok 164x..Prvy krat som to vypla ze to je somarina, ale ako sa nič nezmenilo a bolo všetko zle dala som tu snahu dopozerať, potom som uz normalne bola zavisla aby som to znovu a znovu vydela, a uplne sa mi zmenil zivot ako som v tom zacala veriť
No ja neviem, mne tento príspevok príde tak, ako keby ho písal niekto opitý/nadrogovaný ... vymeň partnera, to, že je milý a pekný, nestačí ... nájdi si muža, ktorý Ťa z tejto letargie vytiahne ... a pamätaj, muž, ktorý má o ženu skutočný záujem, urobí možné aj nemožné, aby s ňou bol čo najviac.
@derdia mam sa rada a veriaca som
Si cudzinka? Lebo ten text je ako z Google prekladača.
Ty máš v hlave poriadny zmätok. Ja som z tvojho príspevku ani nepochopila co vlastne chceš. Nič nechces meniť, lebo si vlastne spokojna, ale si smutná. Naozaj neviem, čo chceš počuť
@lindous nie nemam zaujem hladat zalubu pri ktorej mozem stretnut ludi....s nim sa porozpravam jasne...rad ma ma, to citim, cas celmi nema, zial aj workoholici su, musi sa naucit oddychovat
@dzulli1980 bez urazok poprosim
Ja si myslím že ten psychológ by ti povedal niečo rozumné. To nie je len pre ľudí s vážnymi poruchami, môže byť aj pre teba. Mne aj 1 sedenie veľmi pomohlo pochopiť sa a veľmi sa zmenilo ako som sa na niektoré veci pozerala.. online cez hedepy máš s príspevkom od Dôvery sedenie za 30€... Za pokus to stoji
Mne sa tiez jeden chlap vyhovaral asi rok na to, ze nema cas, ze stale pracuje a ma toho vela, a zahadne, ked som ho poslala konecne dokelu, tak si rychlo nasiel druhu a na tu ma cas skoro stale 🙂 a po par mesiacoch su aj zasnubeni.
Takze, ak si na teba nevie najst cas, vykasli sa na neho, najdi si lepsieho, takeho, co o teba naozaj bude stat. Budes sa citit lepsie, lebo myslim, ze aj toto ako sa on k tebe sprava ta depta a preto sa necitis dobre. Poznam tieto pocity velmi dobre. Teraz mam muza, s ktorym sice byvame od seba dost daleko, ale stretavame sa pomerne casto. Tym som chcela teda povedat, ze kto chce, cas si najde a precestuje kludne aj pol sveta len aby s tebou bol.
Nechaj ho odist, on o teba naozaj nestoji.
@ruxandra ale ja som nepovedala,ze si nevie najst cas...ja som povedala, ze toho casu spolu sme pomenej, lebo vela pracuje...kazdopadne sa s nim porozpravam
Veriaci su vsetci co chodia do kostola... Teda povazuju sa za veriacich.
Ale ak si veriacia, pojde to lahsie😊
Skus toto vsetko co si napisala nam, povedat Bohu a odovzdat mu to. Ale s celym svojim zivoto.. Povedat, ze uz nevladzes riesit svoj zivot sama, ale chces mu to odovztat. Udeju sa zazracne veci, pretoze on caka len na tvoje rozhodnutie😊
Drzim palce a verim, ze bude tak ako este neboo💐
Nauc sa prijat vsetky svoje pocity. Nezakazuj si ich. To ze si smutna, ma dovod. Nauc sa, ze to je len obdobie a pride ine obdobie. Lepsie.
Odporucam ti knihy Daniel Siegel, pohladaj si niekde v eshope, ci ta niektora temou zaujme.
Mas 20 rokov, malokto si to uvedomi, ze ludsky mozok sa vyvija az do 25-26 rokov. Este stale si vo faze spoznavania seba samej. Vlastne celozivotne sa mozeme spoznavat, odkryvat v sebe rozne potlacene veci, rozne boliestky z detsva na ktore sme radsej zabudli, ale ktore potom nase spravanie menia, menia nase ocakavania od druhych.
Toto hovorim preto, ze naozaj je pre nas ludi velmi dolezite mat vztahy, mat dobre vztahy. Najdolezitejsie je mat na dobry vztah so sebou, mat sa rad, vediet si dopriat, premyslat nad sebou... Ak sme naplneni po okraj, mozeme rozdavat svojmu okoliu. Ak nedavame pozro na prisun energie pre nas samych, tak ak si jej posledne zvysky rozdame inym - zostavame smutnymi.
To ze si smutna nie je nezmenitelne. Uplne prikro si vyssie reagovala na to, ze by si nemala len "cakat" na partnera, ale vyplnit si zivot aj niecim vlastnym. Nejakou vlastnou zalubou. Preco? Pretoze tuzis po pritomnosti partnera a ked to nemas, nemozes byt stastna? Mozes. A musis!
Povie to tak: Mozno ak by si bola naplnena energiou z vlastnych zalub, videla by si, ze do zivota partner workoholik dobry nie je. Aj on este moze vyzriet, ale nezmeni sa kvoli tebe, to je velmi milny predpoklad. Ludia maju motivaciu menit sa len kvoli sebe samym, ak to potrebuju oni sami. Nie je to dokaz lasky, laska tak nefunguje, ze by sa ludia kvoli nam menili. Predstav si to tak: Ak by akakolvek ina dievcina bola vo vztahu s tvojim partnerom, nech by to bola najsexi Barbie, najmudrejsia vedkyna, najadrenalinovejsia parasutistka aj obycajna siva myska, - proste akakolvek ina zena, on bude workoholik stale. Je to jeho povaha, jeho rozhodnutie zit tak v tejto faze zivota. Dobehne ho to, ked zacne mat zdravotne alebo vztahove problemy - vies kam s nimi utecie? Do prace...
Su to mozno pre teba frazy, ale stastie najdeme hlavne v sebe a len v sebe, nie v ocakavani, ze nam ho prinesu druhi. O svoju energiu sa musis starat sama, aby si aj pre partnera bola ziariva, ziaduca. Dlhodobo, nielen kym ste zalubeni.
Tu prazdnotu v sebe, co citis, tu ti nemusi a z pohladu svojich 46 rokov si dovolim tvrdit, ze ani nema vyplnat len partner alebo neskor deti. Mozes si energiu doplnit sama, objavovat a skusat, co milujes, co ta bavi, co ta naplna energiou. A je to prepotrebne, vzdy v zivote nieco taketo mat, aby ked aj pridu krizy, a oni pridu, aby si mala nieco, cim si vies energiu doplnat, po com vzdy vies siahnut. Napriklad popri detoch budes tuzit mat cas na to svoje a bude dobre ak budes mat moznost postriedat sa s partnerom, neskor ked deti vyletia z hniezda, tak zase bude len a len dobre, ak bude mat cosi svoje, aby si zbytocne nevisela na detoch... To je o 20-30 rokov, asi si to nepotrebujes predstavovat... ale mozno by si mala, predstavit si, co chces o 5, 10, 15 rokov a nevidiet, ze vsetko bude vzdy len ruzove.
Zivot je sinusovka, a patri do neho vsetko, ked je nejake obdobie, ze nejdu veci akoby sme chceli, je to obdobie, ked mame rast, ucit sa... nepredpokladas dufam, ze len tym, ze sme sa narodili a zijeme, ze vieme ako zit? Doma ani v skole nas to niekedy nenaucia, berieme den za dnom, casto tie nazory v skole a dokonca aj v rodine su pokrivene... a tak to je dospelost - vydat sa na cestu a objavit, ako to chces v zivote mat ty sama. Nenadiktovane nikym. Ako to chces mat tak, aby si bola stastna, ziariva, bez ohladu na to, ci pride nieco tazke, aby si sa toho tazkeho nebala, ale vyhrnula si rukavy a odhadzala nabok to blato, co ti zaplavilo vysnivanu cesticku...
Keď si veriaca, vrúcne sa pomodli a "vyzaluj" sa. Zázraky sa dejú, dôveruj v "buď vôľa tvoja". Ja vždy robím podľa seba, ale viem, že keď to nevyjde, ma to tak byť a som za všetko vďačná.
Prečo s priateľom nebyvate spolu? Čo sa týka práce, necítis sa tam dobre. Tak začni dávať druhým, čo ti chýba (družná atmosféra, dôvera, pomoc, úcta, zaujem....) postupne sa to nalepí na kolegov, uvidíš. Začni, nájdi odvahu a zmenis celý kolektív, budete sa cítiť dobre.
Ja na to idem úsmevom, pomocou, úprimnosťou, záujmom o druhých, keď mi niekto zámerne ublíži, odplatim mu to dobrom. Zo začiatku som sa cítila trápne, ale kolektív to zomkne, utuzi 🙂 Neponizim sa, keď vyzerám ako naivná, "divná" pre niekoho, naopak, postupne to uvoľní vzťahy, keď si čestná, získaš dôveru ostatných a budú radi, že si tam.
Postupne začneš byť spokojná. S partnerom by som poriešila spoločné bývanie, mám malo info
Mňa by zaujímalo, že ak by si sa s priateľom chcela rozísť, či by o teba zabojoval,či by ta naozaj nechcel stratiť alebo by mu to bolo jedno. To by ti dosť otvorilo oči. Lebo ono vyzerá, že ty mu ani ne chýbaš. Od tohto uvedomenia si, načom vlastne si, by som sa na tvojom mieste odpichla. Veľká tvoja nevýhoda je, že sa ti nechce vyjsť z tvojej komfortnej zóny. Vyhovuje ti stav, že mám priateľa, je milý pekný, zarába, ale že tebe ako žene nedáva to čo potrebuješ (nemyslím len sex), to on ako partner ani nevidí. Ako z toho von? Modlitby ako ti tu navrhla @derdia by veľmi pomohli, ale ty nie si veriaca vpravom zmysle slova, ty len máš "dobrý puntik" keď sa objavís v kostole. To nie je cesta. Skus radšej psychológa, ktorý by prebral s tebou možnosti. Ale u teba platí, človeče pomôž si sám, aj Boh ti pomôže.
Šťastie je “len” pocit/emócia… čiže - Ako žiť šťastnejšie? Zmeniť svoj pohľad na svet, toť vše.
Pekný dník
A aky mas vztah sama so sebou?