Ako žijete bez kamarátiek?

Mám 3 kamošky ktoré sú ozaj kamošky , časom som to vytriedila a prestala stracať čas s ľudmi ktorý zato nestoja a oberali ma o čas, energiu a pohodu
odkedy mám syna chodíme na krúžky a aktivity a pokec s mamičkami je super a tam mám 1-3 mamičky - aktívna komunikacia a stretávanie ale nvm či sú to kamošky kedže chodime s detmi spolu
takže skús aktivity s dietatkom a uvidíš čo bude

@pusinka263 Takmer ta ista situacia. A v pohode sa citim. Radsej ziadne ako len take “akoze”. Lebo ludia na dedine sa poznaju a pristahovanych ludi z mesta ledva akceptuju.

nemám vyslovene kamarátky, s ktorými by som si vyšla von na pohár vína alebo večeru... nechýba mi to. som introvert a najlepšou kamoškou mi je manžel. a volávam s mamou, s ktorou sa dá super porozprávať na akúkoľvek tému, hoci má už 80 rokov. stále je duchom moderná. čiže kamarátka mi nechýba. ak by som ostala sama ako prst, skôr by som si našla mužského kamaráta ako ženskú kamarátku.

Ahoj, ja to mám rovnako ale v podstate mi tak je dobre.. ale jasné že niekedy príde chuť ísť niekam na kávu a porozprávať sa.. Ale potom si spomeniem nato, že je lepšie keď si sama, pretože v tejto dobe je naozaj ťažké si nájsť niekoho komu sa môžeš zdôveriť..

Kedysi som mala kamarátky. Pri každej sa stalo niečo iné. Príklad, jedna chrápala s už teraz ex, druhá povedala ze moje deti sú zmrdy, ďalšia nezvládla ze som zas tehotná, atď. Prestala som sa viazať na ľudí, žijem pre rodinu, pre seba, a vôbec mi nechýba, že každý deň u mňa niekto sedí, alebo že sa mi niekto snaží organizovať život. Mam dobrú susedu, pár dobrých kolegýň, ale za kamarátky ich nepovažujem. Kamarát je pre mňa človek, pred ktorým nemusím selektovat co povedať môžem a co nie. Po skúsenostiach z predošlých rokov už neverím hocikomu

@roselyn kdeže? Ja žijem na dedine a obe moje susedky sú z mesta. Sú úžasné, skvelé, milé, veselé. Často si dáme vonku ☕.

Co sa tyka kamosiek to su take ze sa stretavame s detmi. Cize ked deti vyrastu tak predpokladam ze to pojde do stratena. Takych znamych na obcasny pokec mam dost, ale to je take ze mamy synovych spoluziakov, suseda a tak. Ale ja som introvert. Neviem sa ludom otvorit. Mam super maminu, sestru a svagriné. Plus samozrejme manzela a deti. To mi staci.

Mám to presne ako ty a začína mi moc chýbať kamoška😮‍💨

Ako citam, kazada zena je introvertka, alebo radsej to napisu tak, lebo nemaju kamaratov. Ja mam 2 kamaratov z detsva a dalsich 2 ktorych som nasiel neskorsie. Nestretavame sa casto , ale ked nam to vyjde tak rozpravame do rana. Ked potrebujeme pomoc tak aj pol Slovenka precestujeme ked treba. Neciem preco zeny to nemaju tak. Moja manzelka , aj moje expriatelky boli na tom viacmenej tak ako tu pisete. Problem je v tom , ze chcete aby vas manzel/priatel bola aj vasa najlepsia kamoska. Mne ro nevyhovuje, a ani mojim kamosom . Prebrali sme to uz spolu. Ze ako najst priatelov? Treba byt otvorony , trosku sa prisposobovat, inak nenajdete kamaratku.

Ja co mam dlhorocne dve kamošky tak bývajú odomna ďaleko. Takže sa stretávame len 2-3krat do roka.. iné nemám, aj keď som sa snažila prihovoriť sa k niekomu na ihrisku tak to väčšinou aj tam skoncilo🤣 mne to aj chyba takt pokec o deťoch, o varení atď.. a deti, že by sa prehrali .. je mi to ľúto koli malej, že sme stále samé no

Nebránila by som sa skutocnej kamarátke... Známych kopec, ale tým to hasne...

@margotka17 to mas stastie

Ja to mám tak isto.. introvertná povaha, takže len tak sa niekomu neprihovorím. Moje akože kamošky nula bodov - stále riešia len seba a svoje problémy, nie je to obojstranné tak som to vzdala a zminimalizovala kontakt, v práci len chlapi, na dedine kde som sa presťahovala v susedstve len postarší ľudia a nikoho iného tu nepoznám. S rodinou sa vidíme zriedka, mamu nemám. Mám len partnera a veľmi mi chýba ta spriaznená duša, ktorej by som sa mohla zdôveriť alebo niekam vyraziť si, ale mám pocit že skutočné priateľstvo je vzácna vec, ktorú nie každý zažije.. preto si to treba vážiť 🙂

Doteraz som si myslela že mám pomerne malý okruh blízkych priateliek. Toto čo tu čítam ma úprimne prekvapilo. Tiež mám rada svoju samotu ale blízkosť v priateľstve mi rodina určite nenahradí. A áno, máme dobré vzťahy.
Dve skvelé priateľky mám z VŠ, jednu dokonca ešte zo škôlky. Počas materskej som sa veľmi zblížila s jednou maminou z ihriska a aj keď sa s rodinou odsťahovali, doteraz sme v kontakte a rozprávame sa bez zábran o všetkom. Ona o sebe povie že je introvert a jedným dychom dodá že keby sme sa počas tej MD nestretli, zbláznila by sa.
Chápem že ti niekto chýba, je to normálne a blízkosť je základná ľudská potreba.
Hľadanie kamarátok nieje žiadna veda a netreba to robiť extra cielene. Mne keď je niekto sympatický, normálne si vypýtam číslo. A niekedy aj s konkrétnym návrhom na stretnutie. Samozrejme nie ako pošuk pri prvom stretnutí po 10 minútach 😅. Napríklad popri deťoch. Najprv dohodnete stretnutie s deckami a keď zistíte že debaty sú podnetné, bude prirodzené že budete hľadať príležitosti napríklad na spomínané kávičkovanie aj bez detí.
A potom je to tá mikro práca - udržiavať
Keď na toho človeka myslíš, nemysli. Zavolaj! Opýtaj sa ako sa má, čo robí a už to ide... Držím palce ✊

Ahoj,je nas takych asi viac. Ja som mala dve kamosky aj sme sa stretavali staaaale, sranda bola aj s detmi aj bez, kino, vecere a tak..zial jedneho dna boli posledne dve volne miesta na nemenovany kruzok a zobrali moju a este lektorkinu dceru lebo sme zavolali rychlejsie (ja som vsak nevedela ze aj kamkosky dcera sa tam hlasi) a odvtedy sa so mnou prestala bavit a jej sesternica tiez. Uz su to dva roky, kruzok uz aj skoncil, baby sa bavia ale my uz nie. Zvlastne, clovek by neveril, lebo sme si toho presli spolu ozaj vela, jej sesternici som pomahala vybavovat pracu v at, a vela toho bolo….uz ma ani nepozdravia..a tak odvtedy som akosi sama..tiez mi chyba kino a tak..alebo vecer vino s niekym..alebo len kava 30min na terase…

My sme se s kamoskama poznali jak matky na materske. Deti uz sou vetsi tak ted uz podnikame aj prodlouzene vikendy jen mamky. Aj cvicit chodime spolu, na vino. takze na materske sem potkala