Ako vychádzať so svokrom?
Baby, máte niekto podobnú skúsenosť? Mužova rodina je veľmi fajn, vždy sme dobre vychádzali, jeho mama mi pomáha na materskej. Problémom je jeho otec, môj svokor. Ozaj neviem, ako mam s ním vychádzať. On je človek, čo ma na všetko názor, do všetkého sa stará, poučuje, hovorí, ako máme robiť, čo máme robiť. Staviame dom, na jar sa sťahujeme, s ničím doposiaľ nepomohol, ani finančne neprispel (necakam to, ale sprava sa, ako keby nám dal neviem aký obnos peňazí), no má najviac rad, vkuse je na stavbe, vkuse nám hovorí čo a ako máme urobiť. Bol tam viackrát ako ja či hocikto z mojej strany rodiny. Takisto nerešpektuje výchovu nášho dieťaťa, kŕmi ho hlúposťami, nikdy ho nevzal von ani sa mu nijak špeciálne nevenoval, ale ho učí na TV a tablet. A to, že je to človek extrémne zahladený do seba, ktorý dopraje len sebe, nebudem ani písať. Ja od neho nič nepotrebujem, mam dostatok podpory od vlastnej rodiny, ale keď vidím, že ani svokre dokopy nič nedopraje (lebo na čo utrácať peniaze) a on potom ide na milión výletov, pokúpi si čokoľvek, je mi jej ľúto. Nechcem k ním prestať chodiť, lebo všetci ostatní z rodiny sú naozaj dobrí a srdeční ľudia, len on je špeciálna kapitola. Snažím sa ho ignorovať, všetko jedným uchom dnu, druhým von, ale aj tak chodím od nich unavená a otrávená. A to ešte hocikedy pridu aj oni k nám (kvôli vnúčaťu a ja im nechcem nijako obmedzovať kontakt)..
ako ? no už len pekne, srdečne , s úsmevom - hoc v duchu si budeš myslieť niečo aj horšie....
starého psa novým kúskom nenaučíš... 😉 to na margo toho že sebe si dopraje a svokre nič.
To, že dopraje sebe a nikomu inému, nie je pointa príspevku. Okolo toho sa ani nechcem točiť. Len som ttu chcela opísať, aký je, pre komplexnejší pohľad. Že to nie je len o tom, že “ všetko vie najlepšie “, ale ze je aj veľmi svojská povaha..
ak vam zasahuje do zivota, tak treba konkretne riesit - napriklad ho na tu stavbu nepustit, vydiskutovat si, kedy a co si u vas moze dovolit, aj ake reci si neprajete pocuvat.. lenze to by ste v tom museli byt zajedno s manzelom a riesit by to s nim, ako so svojim otcom, mal hlavne on.. co sa tyka navstev u nich, tak ak sa nedokazes odosobnit a odchadzas odtial unavena, ja by som zvazila, ci vobec tam chodit a radsej by som si asi odoprela spolocnost aj tych druhych ludi tam, pripadne by som to riesila stretavanim sa mimo ich domacnost.. budete mat svoj dom, mozes ich pozyvat na navstevu bez svokra.. ak nebudu chciet bez neho chodit, tak bohuzial, no.. budes sa musiet rozhodnut, ci mat pokoj od neho a bohuzial aj od nich, alebo sa naucis nenechat sa svokrovou energiou ovplyvnovat.. da sa to.. aj ked to nebyva lahke.. ale je to o tebe a o spracovani si vlastnych zalezitosti, ktore v tebe vyvolavaju neprijemne pocity.. je to vlastne vyzva dozriet a posunut sa k vacsej osobnej slobode, kedy tvoj dobry pocit nezavisi od toho, ako sa k tebe chovaju ini ludia, ci od toho, co sa deje v okoli
No mal by mu to vysvetlit tvoj muz - on to pravdepodobne nedokaze lebo ma z neho vnutorny strach a tak radsej bude tvrdit ze jemu to nevadi a ze ty to prehanas a necha teba tym trpiet. Dala by som si pozor aj na to aby sa tvoj muz nezacal casom prejavovat ako jeho otec - vychova takymto clovekom spravi velmi vela nenapravitelnej skody.
Baby ale veď my nie sme nejakí submisívni hlupáci, čo si nechajú skákať po hlave. Nikde nepíšem, že sme sa neozvali alebo že by to môj muž neriešil. Obaja máme dosť ostré jazyky a vieme si otvoriť ústa. Ja som išla so svokrom cez Vianoce aj do konfliktu. Ale proste on je ťažká povaha a s ním to je ako hrach o stenu hádzať. Nepohne s ním nič, on má pocit akejsi nadradenosti, lepšie povedané nerieši iných, on, jeho potreby a názory sú prvoradé. Potom je všetko ostatné…
A na stavbu ho neviem nepustiť. Je to stavba zatiaľ na neohradenom mieste, kde sa vie prísť pozriet hocikto. On sa tam proste len zastaví, preskúma, pozrie, čo je porobené. A potom spustí všetky svoje odporúčania, názory, rozumy 🤦♀️
a co chces teda pocut za radu? svokra nezmenis.. je aky je.. ak sa o to budes snazit, tak tam len stratis energiu.. mozes si len strazit hranice, aby ti ich fyzicky neprekracoval tam, kde si to nezelas.. a taktiez zabranit uniku svojej energie tym, ze ho proste prestanes uplne riesit.. zaoberat sa tym, aky je.. snazit sa to nejak menit.. potom nebudes mat ako byt z neho unavena a otravena.. to je cele
Ku radam ako stavat dom... by som mu zakazdym povedala ze urcite jeho odborne skusenosti by mal vyuzit ako stavebny dozor niekde za peniaze, ze takych odbornikov ludia hladaju a nech to vyuzije, aj si zarobi aj konecne budu domy postavene poriadne. A keby znova zacal, tak znova ho pochvalit aky je skuseny a nech to ide robit.
Absolútne nerieš,môj foter presne takto isto kecia,sa otočím a idem preč ,alebo ignorujem.Raz ma tak nasral ,že som sa s ním päť rokov nerozprávala a to sme žili v jednom dome,občas keď je múdry mu to pripomeniem
Jednym uchom dnu a druhym von.
No, aky maju vztah so zenou a co si dopraju nedopraju, je len ich vec... Takze toto by som neriesila.
A ak nerespektuje vase poziadavky co sa tyka vychovy syna, stravy, ak vam prekaza ze sa velmi zapaja do stavieb - tak to je rola Tvojho manzela, aby otcovi na rovinu slusne povedal odkial pokial. Nastavte si pravidla nech mate do buducna pekne vztahy.