Dnes som citala v jednom starsom prispevku tuto myslienku:
“Dnes nikto o nikoho nestoji. Ludia sa len vzajomne pouzivaju.”
Ako dnesne medziludske vztahy vnimate vy?
Vnímam tiež, že sú narušené. Všetci to ale máme vo svojich rukách. Môžeme sa prihovoriť a venovať svoj čas, úsmev. milé slovo. To je základ pre budovanie každého vzťahu. A ty to ako vnímaš autorka?
Vždy sa ľudia sťažovali, že je zle.
Je to o tom, koho stretneš
Ja som nedávno šla po dlhej dobe vlakom.
Každý kto si prisadol a neskôr odchádzal, sa milo pozdravil. Na opatrnú prosbu som dostala od cudzej ženy milú reakciu. Keď som sa slušne pýtala, bolo mi odpovedane.. Proste taky fajn deň. Iné dni ma človek smolu a stretne mrzútov, alebo sibnuteho narkomana, okradnú ho a pod. Ľudia sú rôzni a vždy boli.
Dnešné medziľudské vzťahy vnímam rovnako ako tie v roku 1960 alebo v starovekom grécku pred 5,000 rokmi,
alebo v roku 1600, keď o nich písal Shakespeare:
- podvádzanie a zrada priateľov
- veľká vášeň a zamilovanie a potom sklamanie
- snaha ustáliť a zmierniť vzťah v ktorom sme nespokojní
- korupcia
- ľudia, ktorým veľmi ide o moc, až pre ňu robia zlé veci
- dlhoročné trpké bolestné konflikty do ktorých zaťahujeme aj naše deti
(Rómeo a Júlia,slávna Shakespearova hra - mali iba 13 a 15, ich rodiny boli rozhádané a v nenávisti celé roky a zakazovali im stýkať sa kvôli ich starým konfliktom, a dosiahli tým iba samovraždu svojich dvoch detí a až potom sa smutne konečne zmierili .... príbeh akoby z dnešného roku, vidíme to všade a stále, pubertiaci a ich silné emócie, zaslepené rodiny v konfliktoch... )
... o "dnešných vzťahoch" písali starovekí spisovatelia aj stredovekí ako Shakespeare a vidíme z toho, že sa vôbec nezmenili.
Ja som bola tiež len využitá vo vzťahoch ale našla som aj také, kde mi nezištne pomohli a ja som sa snažila veľmi nezištne pomôcť tiež.
Niektorí ľudia ma zradili a niektorí nie, iba to proste so mnou nezvládali, vzťah sme zničili tým, aké sme mali na oboch stranách nevyliečené a nedoriešené traumy a problémy, a tak sme si to vylievali jeden na druhom.
Všetko toto je staré ako ľudstvo samo.
Naučila som sa, ako naši predkovia, pochopiť tých, ktorí ma opustili, hoci ma nechceli využiť, len už nevládali.
Naučila som sa, že môžem odpustiť aj keď sa vzťah už nikdy neobnoví,
ale tiež, že sa nemusím za každú cenu nútiť odpustiť niekomu, kto ma ničil celé roky a neprestal ani keď som zúfalo prosila.
Nemusím sa ponáhľať.
To, že nevládzem odpustiť je v poriadku. Možno to raz príde.
A naučila som sa, že niektoré vzťahy stoja za to, lebo ten druhý sa snaží znovu a znovu, ale je na mne zvážiť, nakoľko viem tú druhú osôbku tolerovať.
"Každý ti ublíži. Je na tebe rozhodnúť sa, kto stojí za to utrpenie a kto nie."
- Bob Marley