Prosím dajte rady. S manželom sa ešte stále veľmi ľúbime. Viem to, cítim to. Po narodení nášho prvého dieťatka však prišli problémy. Nie hneď, prvé mesiace boli krásne a super čo sa nášho vzťahu týka, ale časom sa na mne podpísala únava (náročné dieťatko, ktoré aj veľmi málo spí) a na manželovi vyčerpanosť z práce (začal pracovať viac, aby nás zabezpečil čo najlepšie). Začali sme sa hádať, často. Kvôli všetkému možnému. Potom sme sa hádali kvôlu tomu, že sme sa hádali (že ako sme mohli použiť také slová, kričať tak silno a pod.) Dlhé týždne to bol začarovaný kruh. Padla reč aj ohľadom rozvodu kvôli malému, aby nebol vystavovaný hádkam a kriku. Potom tichá domácnosť. A zase hádky. Avšak po poslednej hádke sme sa vedeli trochu lepšie porozprávať a “udobriť sa”. Povedali sme si, že sa ľúbime a nechceme prísť o našu rodinu. A že začneme na našom vzťahu pracovať. Na jednej strane sa veľmi teším, na druhej strane je to trošku rozpačité. Akoby bolo ťažké dostať sa naspäť. Tieto hádky nás poznačili. Máte nejaké tipy, ako náš vzťah uzdraviť? Ako sa zblížiť?
Skús možno knižku od Michala Drienika Ako pochopiť a zmeniť vzťahy, nám veľmi pomohla. Má aj videá na Youtube ktoré sú zadarmo, možno tam niečo nájdeš... prajem veľa šťastia
Je to normálne (ak sú tie hádky bez vulgariznov a násilia), ale ak sa máte radi, tak tieto ťažkosti vyriešite, len sa treba v kľude porozprávať...muž si musí uvedomiť, že rola mami je pre teba často únavná a stresujúca a ty si musíš pripustiť, že aj pre manžela sú to nové situácie...ak nejde o život, tak nejde o nič...tých hádok ešte bude, po rokoch sa na tom len zasmejete, uvidíš. Netreba to všetko brať tak smrteľne vážne... a na rozvod zabudni.
Presne ako pise @salamistka. Este k tomu muzi sa nevedia? / nechcu? / nemusia? tak tychlo vzit do role rodica ako my matky. Mne stale hovoril ja dieta nenachovam - ked som kojila. Ja neviem s nimi ist von - rozumej ze ja sedim na stolicke a deti sa hraju 😄 Ja obdivujem vztah muza a zeny kde muz po narodeni vela pomaha. Ja som musela na vsetko prist sama - lebo vsak milost pan chodi do roboty...
Zamysli sa nadtym,o com su tie hadky? Co vycitas ty jemu,co on tebe. Staci si obcas zahryznut do jazyka. Povedat si,ze o nic vazne nejde. Nie ku vsetkemu sa treba vyjadrovat. Zaciatku vztahu a s malym dietatom su tazke. Musite sa nabzajom pochopit. Ani jeden nie ste v lahkej situacii. Pomahajte si spolocne. Doprajte si cas aj vo dvojici bez dietata.
Ťažko povedať, nie je to jednoduché, to chápem. Môžete skúsiť hry na zvádzanie. T.j. jeden týždeň zvádza tvoj muž teba a druhý týždeň ty jeho. Myslím tým pozvánky na rande, zamilované odkazy, malé darčeky, milé prekvapenia a podobne. Alebo si tiež môžete dohodnúť nejakú vtipnú formulku ktorú použijete, keď sa bude schyľovať k hádke. Niečo na čom sa obaja zasmejete a aby bolo jasné, že nechcete hádku eskalovať. Možno niekedy urobia zázraky aj obyčajné stolové hry (ak sa nepohádate kto vyhral 😀).
Mne pomáha keď sa hnevám rovno mu povedať, hnevá ma toto a toto a keď je to niečo co treba zmeniť tak ho poprosím o to a keď je to proste len o tom, ze ja som naštvaná, tak sa snažím aj sebe a potom jemu vysvetliť nech ma len nechá, kým ma to neprejde, alebo poviem, ze mam pms, vtedy ma dokáže nasrať totálne všetko ale to už aj on väčšinou vie a nechá ma tak. My sa síce nejako extra nehadame, u nás je to väčšinou ze je toho na nás moc a jeden vybuchne aj pre kravinu, ten druhy mu vtedy povie nech sa ukludni a pre dýcha a namiesto toho aby sme niečo od sekli nazad, tak si aj v tom výbuchu už nejako vieme uvedomiť, ze hej, stratili sme nervy, je toho na nás dosť... Podľa mňa je to hlavne aj o to pracovať na sebe.
Este napríklad môj chlap si naozaj málokedy vyjde s kamošmi von, mne to nevadí len chcem vedieť ze je v poriadku a kedy vyrazí od nich a kedy asi príde, párkrát sa mu takto vybil telefón a ja na nervy doma totálne a potom sak výčitky. Ale časom sa on naučil mi napísať od kamoša a ja si vždy poviem, ci je to naozaj také, ze ho po dobrom oddychovom večeri musím ešte srať, namiesto toho aby som si zahryzla do jazyka a radšej sa ho spýtala aký mal večer (on sa tak zvykne za kecať na poslednej odbočke, kde sa rozchádzajú).
Myslím, teda, ze si treba uvedomiť prečo sa hádate, Ó čom sa hádate a potom sa zamyslieť sami nad sebou a vyriešiť si nejaké veci v sebe...
Ja nevravím, ze sme dokonali, ale ze keď sa na tom pracuje, tak to nejako ide. My sme sami v cudzej krajine a mame autentického syna, musíme držať spolu a keď jeden je na prášky, ten druhy musí rodinu podržať..
Mat čas jeden pre druhého bez dieťaťa,vybaviť si stráženie ísť na rande vikend niekam spolu.Polavit z materiálnych nárokov a viac sa v kľude rozprávať, nevycitat si staré hriechy