Ahojte žienky. Chcela by som s vami rozvedenými prebrať tému partner a deti. Ako to u vás po rozvode v najrôznejších časových rozostupoch funguje? Myslím tým keď ste doniesli do života vašich detí nového partnera, ako to vnímali deti a ako to vníma partner. Pomáhajú vám nový partneri s výchovou vašich detí, alebo sa tomu stránia? Ak máte skúsenosti vedia takýto muži prijať vaše deti ako za svoje? Aké máte skúsenosti vo vašich vzťahoch?
@mandzula ahoj mám ešte také podotázky tvoj priateľ možno už teraz aj manžel nemá svoje deti ? A ako to bolo s výchovou ? Sám ti začal pomáhať s výchovou išlo to tak spontánne ? Ale si ho musela o to prosiť?
@slnieckomrak môj manžel svoje deti nemal, nemáme ani spoločné, tak sme sa obaja rozhodli. S výchovou mi pomáhal od prvej sekundy, úplne bez problémov to nešlo, lebo ako som písala, dcéra mala iné nastavenie a je k tomu aspergerka, on má však vyštudovanú psychológiu a s deťmi to tak nejak prirodzene vie.
Ja som si nového partnera našla hneď po rozchode, dcéra vtedy nastupovala do 1. ročníka ZŠ. Začiatky veru jednoduché neboli, odchádzala som totiž od introvertného uhundraného a negativistického partnera, ktorý nemal rád ľudí, zábavu, akékoľvek prejavovanie sa na verejnosti, čím bola dcéra značne naočkovaná.
Nový partner je, naopak, extrovertný šašo, ktorý má rád pozornosť, pozitívne vízie..., proste úplný opak, takže pre dcéru bol veľkou vodou, ktorej ona nerozumela. Teraz sme spolu 10 rokov, dcéra ho pred inými nazýva svojím otcom a nie je to len slovo, ona to tak naozaj cíti, lebo robí pre ňu viac ako jej otec.