Ahojte,ako to máte s kamarátkami vy ? Pretože ja momentálne mám ešte školu,priateľ pracuje v zahraničí a som v cudzom meste kde trávime väčšinu času sama ,no mám susedov ,ktorí každý týždeň majú nejakú návštevu smeju sa a tak ,mne to príde strašne ľúto ,že nemám s kým ísť na kávu a tak ,mala som tu jednu kamarátku ale ona ma začala využívať ,v rovnakom meste mám dve spolužiačky ale tie tiež nejavia záujem o stretávanie sa..Priateľ čo má kamarátov tiež sami od seba sa mu neozvu ,čiže aj keď je doma sme s jeho rodinou alebo s mojou,lenže chýbajú aj tí kamaráti určite,keď trávite večery samy doma a počujete ako sa niekto smeje tak príde vám ľúto ...tak sa snažím sústrediť na školu a cvičím nič iné sa ani sama nedá robiť,ako to máte vy ?
Mám iba jednu jedinú kamošku. Ale stačí mi.
A ja nechápem prečo sa berie samota ako tragédia. Ja žijem sám už roky, mám len nepriatelov tak si aj musím dávať pozor kedy kam idem. Ale sám sa dá robiť všeličo nielen cvičiť. Chodím si na cyklotúry, do kina, do cukrárne, na výlety, po nákupoch a všetko sám. Nemusím na nikoho čakať, prispôsobovať sa, počúvať výhovorky že prečo nemôžu...
Ja mám s kamarátstvami len zlé skúsenosti. Ozvú sa len keď niečo potrebujú, keď ja niečo chcem tak zrazu nemôžu, nemajú čas a more výhovoriek. Stále len odvez ma, požičaj, poď do bitky... Nepotrebujem takých.
Este najdes kamosky.
Kamosky si musis najst. Ved chodis do skoly tam sama niesi.
Mame kopu priatelov, s kamoskami som skoro denne, chodime na dovolenky spolu divadlo kava koncerty welnes....
Ziadnych nemam.Len kolegov a vela znamych.Moja rodina a deti mi beru cely mimopracovny zivotny priestor.Asi som divna,ale kamosky mi v zivote uz ani nechybaju.Kazdy ma svoj zivot.
Ako su aj nejake normal kamosky len tie nikdy nemaju cas... Viete kazdy sa len vyhovara... Tak clovek sa vezme a ide sam.
Ja nemám kamarátky. Teda tie čo mám, sú väčšinou z iného mesta. Nemám také s ktorými by som mohol vybehnúť napr. hneď teraz na pivo.
Kamarátov mám o niekoľko viac.
Top kamarátky mám dve. Sú to ženy ktoré mi vždy zdvihnú a hneď dobehnú,poradia a sami od seba sa ozvú. Potom partiu kamosiek s ktorými chodíme na divadelné predstavenie. Vidíme sa len tam a dáko moc medzi akciami o sebe nevieme. Ďalšie sú moje super kolegyne. S tými trávim tretinu dňa v robote a vieme o sebe asi všetko. Mimo roboty sem tam posedko no domov pozývam len dve. Ešte máme s manželom pár manželských párov s ktorými trávime aj dovolenky či grilovačky. My sme veľmi kontaktní ľudia a máme radi spoločnosť a návštevy. A som názoru, že keď sa mi neozveme nemôžeme čakať ,že sa budú ozývať druhí. V dnešnej hektickej dobe sa nemám čas urážať na to ,že niekto nezavolá. Proste zavolám ja a som rada,že sa stretneme a posedime.
Mam len jednu. Plus jednu taku znamu (synovia su spoluziaci). Nemame ani s muzom nejakych znamych co by sme sa stretavali. Uz som sa s tym zmierila, ze to inak nebude.
Nemám 🤷♀️ mám veľa známych, ale kamošku,s ktorou by som chodila na kávu, do kina, na nákupy.... nemam a vlastne som ani nikdy nemala
Ja nie preto nemám kamarátky že by som bol introvert alebo že by som nebol spoločenský. Ale keď ludia sú takí že furt len výhovorky... Nemôžem, nemám čas, nemám peniaze, a hento a tamto. Takto by som sa len nekonečne prosíkal a nedostal sa nikam. Rekú hybaj semnú do wellnesu... Aaaleee neeejdeeem neechce sa mi nabuduucee. Bavilo by ťa to? Čo akcia to výhovorka? Chytím sa idem sám. Né že týžden za sa prosíkat kamoške nech ide do kina a nakonec to hodzinu pred začátkem odvolá.
Zblaaaaaaznila by som sa, keby nemám "komu vyžalovať" svoje problemy s mužom, že som unavena z malej, atd atd...
Takých ozaj kamošiek, čo im poviem všetko mám 1-2. Ale von chodím s x babami 🙂 Nevedela by som si predstaviť tráviť čas len s mužom, dcerou, prip rodinou..