Ahojte. Ti, co uz mate dlhšie vzťahy roky (zasnúbeni, zobrati,..) ako ste vedeli, ze ste pripravený na vzťah?
Mam 25 a stále mam pocit, že mam čas celkovo na vzťah nie to ešte na niečo vážnejšie. Ci už čo sa týka komunikácie s mužmi, spravanim a tak. Mam pocit, že už by som mala trosku túžiť po vztahu, keďže som už dlhšiu dobu sama, príde na mňa chvíľka ze som smutná sama, aj boli snahy o vzťah najskôr no nedopadlo to najlepšie.
Tak si teraz bludim svetom a nejak mam pocit, že ten vzťah naozaj nepotrebujem. Je to normálne? Príde to ešte len na mňa? Alebo ma to nejaký vplyv z minulých nešťastných pokusov a nejako som sa cez to nedostala tak nikoho k sebe nepotrebujem.
Ď.
Celkovo som proste taka ze neviem co chcem.
ešte si sa z toho nedostala a zároveň asi nestretla toho pravého.
nič nerob nasilu.
čo má prísť - príde.
Ale ked stretnes super chlapa tak absolutne nerozmyslas, ze ci si pripravena. Proste vam je spolu dobre, uzivate si vzajomnu pritomnost a zrazu sa zbadas ze ste spolu niekolko mesiacov.
Ja mám 27 a so snúbencom sme sa dali dokopy, keď som mala 22, no nedá sa povedať, že by som vtedy chodila po svete s tým, že túžim po vzťahu a som pripravená sa vydávať, zakladať rodinu… nehľadala som na silu, v tom čase som dokonca ani nespoznávala cielene nových ľudí, nechodila na rande, aj s ním som bola najskôr iba kamoška, no slovo dalo slovo a všetko to zrazu dávalo zmysel, nešlo o to byť zadaná, išlo o to byť s ním 😊 takže súhlasím s tými názormi vyššie, že keď to pride, tak to príde
prepáč, ale analyzovať, či si pripravená na vzťah je viac-menej zbytočné. Proste stretneš chlapa, pri ktorom zabudneš na všetky hlbokomyseľné úvahy, pretože s ním bude krásne všetko - trebárs aj vynášanie smetí...
tak tak. ked stretnes chalapa s ktorym ti je dobre tak nic neriesis iba zbadas ze je to rok atd
@lindous boli ste najskôr kamaráti a až potom po rokoch to prešlo do vztahu?
@luciaruz asi tieto myšlienky budú tým, že mam stále šťastie na tých ktorým ide v prvom rade o sex tak ma tato vzťahovy chtič nejak obchádza 😀
Autorka, spoznali sme sa na VŠ, prvý rok sme o sebe vedeli, že existujeme, pozdravili sme sa na chodbe, ale to bolo tak všetko 😅 potom sme sa nejak viac začali baviť, tráviť spolu čas s partiou, potom aj sami a už to nejak išlo a do pol roku sme boli spolu 😀
nevedela som, neanalyzovala som to toľko, veci plynuli, čo prišlo, to prišlo, pocitovo som na to reagovala. Vtedy máš, prosto, pocit, že to vieš, tak sa podľa toho zariadiš. Niekoho ten pocit sklame neskôr, niekoho nie. Keď sa to stane, budeš vedieť. Nikdy ale asi neodhadneš všetko na 100%, vždy je určité riziko.