Ako ste sa dostali z posadnutosti svojím ex?
Ahojte, veľmi by ma zaujímalo, či je tu niekto kto bol naozaj ,,posadnutý'' nejakou osobou (nemusí to byť práve len ex) v tom zmysle, že ste stále naňho mysleli, čo robí, prečo mi napíše, kedy sa uvidíme, budeme ešte niekedy spolu, s kým je...a podobne? Ak áno čo vám pomohlo sa z tejto obsesie dostať ? Prípadne ak už viete o nejakej podobnej téme ktorá tu je kľudne pošlite link 🙂 (PS: príspevok sa netýka mňa)
Keď som mala nejakých 18, tak som sa asi dva a pol roka dostávala z rozchodu. Nie je to dobré, ale človek si nijak nepomôže ani sa neprinúti nemyslieť na tú osobu. Ani som nerandila, ani nič. Nemala som záujem o nikoho.
Na všetko treba iba čas, to jediné pomôže... Mne pomohli aj prechádzky na čerstvom vzduchu, proste nebyť zatvorená doma ale ísť von... Občas sama, občas s nejakou kamarátkou... A s mojou naj kamarátkou sme si občas dali víno, zresetovali sa a všetko XY-ty krát prebrali.. A každým razom mi bolo lepšie a lepšie
Autor
a stoji vobec druha strana o tvoje rady? U mna to bolo trosku inak. S ex som sa rozisla ja s velmi racionalnych dovodov. Napriek tomu som sa od neho v hlave nevedela odputat. Ja som vsak naopak nechcela aby mi pisal, ze uz sa k nemu nevratim som tiez vedela. Trvalo mi to rok a pomohli mi rodinne konstelacie. Nie je to pre kazdeho, pouzivaju tuto metoducaj psychologovia. Stacil mi tam jeden cely den a bola som po roku trapenia sa vyliecena. Fakt ako vymenena 🙂 Vygoogli, precitaj a odhadni, ci je tato metoda pre danu osobu vhodna 🙂 Drzim palce.
Inak ta osoba ma hlbsi problem ( tvoja) - ona nevie byt sama a uoina sa na inych, ktori maju v idealnom pripade zabezpecit jej stastie.
Mne pomohlo, keď som si uvedomila, že ten dotyčný mi v živote nevenoval toľko pozornosti ako ja jemu, ani v mysli, tam prišlo také moje precitnutie, že prečo mu ja toľko svojich myšlienok venujem, že veď to nie je OK, len si tým škodím.
Pri ex - zacat si uvedomovat, ze pre neho si v podstate uz nula. Najprv to boli, potom to nakopne ego, ktore sa zacne branit protiutokom tomu pocitu, ze nemas pre neho ziadnu hodnotu.
Ale niekto sa z toho pocitu naopak uplne zruti. Nie je to univerzalne.
Niekto miesto pocitu: ak ti nie som dobra, tak sa mozem na teba vykaslat, zacne mat pocit: nie som dost dobra pre nikoho, nemam na to, nikto ma nechce (nikdy nebude chciet).
Taky clovek potrebuje este nasledne vyriesit: preco si myslim, ze mam hodnotu, len ak ma niekto chce?
Pri platonickom zalubeni (bez moznosti s nim realne byt, a ak to zneprijemnuje zivot) - uvedomit si, ze je clovek s chybami a nechat to vyprchat. Tie chyby mozu totiz byt presne take, ale by sme na partnerovi nezniesli. Ked si ho v tych situacnych polohach predstavime, zistime, ze az tak netuzime potom s nim byt.
Ako v Peliskoch, ked Jindra rojčí pred mamou o Elienovi a ta poznamena: Co kdyz bude jako táta? A Jindra na okamih pri tej predstave z lasky vytriezvie.
Radila by som ti ignorovat asi najcastejsiu radu a sice "sustred sa na nieco ine". Mozes sa totiz obklopit pracou, najst si 8 novych konickov a zacat sa ucit 3 cudzie jazyky, a aj tak stale nanho budes mysliet. Pretoze my ludia sme schopni mat mysel simultanne na viac veciach naraz.
Tu sa da len dat tomu cas a zatial to pretrpiet. Ten cas prejde, to je garantovane, a ty budes nanho mysliet stale menej a menej.