Ako si odpustiť?
Možno divná otázka. Keď niekomu ublížite najmä nevedome, napríklad prídete nervózna z práce a zliznu si to deti, že ste na ne nepríjemná, zvysite hlas. Potom sa im ospravedlnite ale stále vás to vnútri trápi, ako sa s tým vyrovnávate? Mňa vždy, po každej hádke s partnerom alebo po zvýšení hlasu na deti trápia výčitkysvedomia. Len zdôraznim, že nebývam často nepríjemná na nich. Raz, dvakrát do mesiaca sa stane.
Poprípade odpustili ste si staré hriechy, ktoré ste urobili voči rodičom, kamarátom, partnerom? Nevraciate sa občas v myslí k tomu? Môj muž je pravý opak mňa, nahuka na deti, žiadne ospravedlnenie a spokojne si pozrie film. Ja toto nedokážem.
Ja sa tým potom netrápim. Proste som len človek, ospravedlnim sa a zivot ide dalej.
Bud k sebe laskava.
Hej, tiež to riešim dokola, zistila som však, že najviac to trápi mňa, ten, na koho som vybehla, už na to dávno zabudol, prípadne to nevzal vôbectak tragicky ako to mne celé pripadalo...áno, treba vedieť odpúšťať hlavne sebe...ľudia sú všelijakí, každý má chyby, napr. ten človek, ktorého nič nevyvedie z miery, môže mať iné nedostatky, napr. prokrastinuje, je lajdák, príp. citovo vyprahnutý človek bez kúska empatie. Za mňa radšej emócie dať - vhodným spôsobom - von, ako sa tváriť, že sme neustále nad vecou a nič nás nerozhádže, alebo pre pokoj v rodine skloniť hlavu, len aby bolo všetko naoko v poriadku. A priznajme si, niekedy nás naozaj dotyční členovia rodiny vytočia a náš hnev je oprávnený.
Trapi ma, ze som rodicom nepodakoval za to, ako ma viedli, kolko odpustili. Verim, ze su stastni a su mi vzorom, snazim sa ich lasku rozdavat dalej, aby aj v ich vnucatach bolo tolko dobra ako v nich.
Trapi ma ma, ze som neobjala cloveka, ktory to potreboval. Uz je neskoro
Ano, uz si viem odpustit. Naucila som sa to brat ako lekciu pre mna, ktora ma má posunut dalej. Tak sa zvysuje aj moja trpezlivost a potom nevybuchujem nad vecami, nad ktorymi som v minulosti vybuchla.