Ako si nenechať ujsť život pomedzi prsty?

@hellionka nie nie vobec to nesuvisi s partnerom skor tak ze napriklad lutujete aku skolu ste urobili alebo ze mate zle zamestnanie a to nejak zmenit alebo sa zmierit

Sebapoznanie - vedieť kto si, čo sú tvoje hodnoty a dovoliť si to cítiť bez výčitiek. A potom koníčky - ak máš nejaké hobby, pri ktorom rada tráviš čas, tak ťa to vie dobiť energiou.

Príklad: Sme s mužom protiklady - ja mám v sebe akúsi pomalosť a on vrtulu v zadku. Keď sme na dovolenke, musí to byť podľa neho akčná dovolenka, najradšej 3 výlety denne. Ja naopak hľadám spomalenie, pokoj - nemusím vylihovať na pláži, pokoj v tom zmysle "nepodávať výkony, nesúťažiť, nenaháňať sa za niečím stále". Toto mi trvalo pár rokov pochopiť. Ja vôbec nie so lenivá, ako by to niekto zvonka videl,možno kedysi zo začiatku aj môj muž. Práve naopak - žena vždy všetko okolo domácnosti a detí robí, my sme chodili na dovolenky na chatu jeho dedka - a keď sme ta prišli prvý, vždy to tam trebalo vyglancovať, celú dobu samozrejme som varila, a keď sme odchádzali, zase vyglancovať pre dalších po nás - čiže v čom to bola dovolenka a zmena? Unavená som bola z toho, duševne.

Čiže je to možno len zmena uhla pohľadu, keď si veci naozaj pomenuješ reálne ako ich cítiš, povolíš si tie pocity, nesúťažíš s nikým, nikomu nič nedokazuješ... A ak to tvoje okolie aj akceptuje - ak to vysvetlíš a chápu to rovnako, to je najviac. Toto je cesta sebapoznania - pochopiť kto som, a nenaháňať sa za chymérou čohosi, čo ti diktuje okolie.

Často je to tak, že keď sú deti malé, žena je v kuse okolo nich, domácnosti, nevie sa vypnúť... niekedy príde pocit, že "som matka, ale moje osobné potreby vlastne ani neexistujú", už ani sama nevieš, či existuje niečo, čo ťa baví... Preto je potrebné udržať/obnoviť si koníčky, priateľstvá a starať sa o ne, aby nezanikli, aby si nevyhorela, aby ti stále malo čo prinášať radosť a energiu.

Ak si náhodou v situácii, že sa ti zdá, že nemáš na nič energiu, nevieš či nechceš sa pohnúť z miesta, všetko okolo teba ti len uniká, môže to byť syndróm vyhorenia. Treba si klásť maličké ciele a oceňovať sa radosťou, vďačnosťou a pochvalou za ich splnenie. Naozaj na dennej báze - maličké veci. Trebárs vystúp o zastávku skôr z MHD a choď tú jednu zastávku domov pešo. Alebo niečo podobné, kedy budeš mať len čas pre seba a pritom to je možno 10-15 minút a je to nenáročné a splniteľné. Povoľ si takéto maličké nečakané zmeny, vyhľadávaj ich, napríklad oslov susedu, popýtaj sa jej ako sa má. Všímaj si viac ľudí - daj im komplimenty - uvidíš, aký úsmev im vyčaríš - napríkla predavačke za pokladňou niečo milé povedz... Takýmto spôsobom v sebe dokážeš postupne nahromadiť energiu a ak budeš potrebovať väčšiu zmenu, dokážeš ju aj urobiť. Teraz zrejme na zmenu nemáš energiu... hromaď si ju pomaliky, tým, že rozdávaš radosť, ona sa ti aj vracia... uvidíš.

Ja neviem, zivot nejak plynie, su lepsie dni, su horsie dni.. su dni, kedy sa nic nedari, nie je nalada, som smutna a nemam na nic chut a potom su dni, ked mam vrtulu v zadku a neviem, co skor.
Nepotrebujem pobehovat hore-dolu, prejst kazdy kut sveta, vyskusat vsetko, co sa da - po takychto veciach som tuzila, ked som bola velmi mladucka. Vekom som prisla na to, ze najviac si clovek uziva zivot vtedy, ked je s blizkymi.. ked ma syn vystiska, ked ma muz polubi, ked vsetci traja lezime a trepeme sprostosti, ked klabosime s rodicmi a surodencami, ked mozem babku prekvapit s kvetmi a vidim, ako sa velmi tesi.... Toto su pre mna tie okamihy, pri ktorych si poviem, ze sa oplati zit.

ja som už stará a teraz si robím ďalšiu školu a mením úplne oblasť, kde budem pracovať, na to nie je nikdy neskoro... do dôchodku ďaleko - hlavne sa musíš rozhodnúť čo chceš v ivote robiť, potom si nájsť možnosti externého štúdia, školu si urobiť a otvoria sa ti nové možnosti, smelo do toho

Stačí ráno vstať a ísť. Neostat ležať, nesedieť pred telkou. Nauč sa hovoriť každej príležitosti ANO, nespekulovat ,,čo ak", ,,radšej nie", ,,možno zajtra" alebo ,,nechce sa mi"
A dolezite je mať správne určené priority. Nenahanat sa za materiálnym a vedieť si užívať a vážiť všetko okolo seba.
A základ šťastného života je nebáť sa urobit veľké kroky - odsťahovať sa, odísť, vrátiť sa, hoc odletieť do Ameriky ak je to to, po čom túžiš celý život.
Strach je najväčší zabijak šťastia.

S tym zamestnanim, ak mas napr. 40 rokov, uz asi nepojdes studovat medicinu, ale mozes ist napr. na vs fyzioterapia, osetrovatelstvo, dentalna hygiena - ak tuzis pracovat v zdravotnictve napr... alebo si zlepsit jazyk, ist do zahranicia, porobit si nejake kurzy.. alebo sa zmierit s pracou aku mas teraz a zivot si vychutnavat vo volnom case

@hellionka 👍👍👍

Robim to co ma bavi a co povazujem za zmysluplne. Cakas nejake ine odpovede? 🙂

V kazdej chvili si mozes zvolit co chces urobit: zjem toto alebo toto? Pojdem navsitivit pribuznych alebo budem doma? Prihlasim sa na nejaky kurz tanca alebo budem pozerat serial? V kazdej chvili smerujes svoj zivot nejakym smerom, aj tymi najmensimi rozhodnutiami.

Jedine, co lutujem je, ze som sa prestahovala z jednej krajiny do inej …. Ale nakolko sa skor alebo neskor vratim… tak vsetko zle je na nieco dobre. Momentalne ma brzdi len teplo, lenivost a par okolnosti … ale kedze je to perspectiva na menej ako rok tak vydrzim aj s bodakom v zadku … alebo sa rozhodnem zo dna na den … len ta logistika

Cestujem zveladujem svoje blízke vztahy

@autorka podľa mňa he to nastavenim mysle. Ja keď prídem na záhradku a čítam knihu alebo len tak pozerám do blba, tak to neberiem ako stratu času. Normálne fungujeme v práci, v rodine plus úmyselne odpocivam, aj pasívne. A vôbec nemám pocit, že mi život uteká pomedzi prsty.

Zacni zistovat co Ta bavi, co Ta tesi, co sa Ti paci. Niekedy to trva dlhsie, ale ak teraz nevies, myslim, ze toto je jedina cesta. Vracaj sa do detstva, mladosti, spominaj si na momenty, kedy si sa citila v pohode a rozmyslaj, co sposobovalo ten fajn pocit. Pripadne nejake Tvoje predstavy, sny z minulosti. Ked nieco najdes, nasmeruje Ta to k zmene spravnym smerom.

@o__o mam 29 rokov a uviedla si velmi dobry priklad dentalna hygiena to som chcela alebo sestricku alebo ucitelka no na nic z toho nemam skolu 😔

@78787878 ale napriklad teraz som velmi obmedzena a brzdi ze mam tazku depresiu a doktorka mi nechce dat ziadne "povolenie" ze mozem studovat a bez jej povolenia mi obvodna papier o sposobilosti nenapise. Cize smola

Tak si ju sprav. Ja mam cestovny ruch. Po skole som ostala s dcerou tehotna a odvtedy som doma 13 rokov s výnimkou 1 prac.roku. teraz si idem robit praktickú sestru a potom chcem ísť na vysku. Mala som ťažké chvile pocas týchto rokov. A na zdravotnicku školu som že vobec nemyslela. Po odchode našej dcerky som prehodnotila vela veci v zivote. Mala dom aj depky.... ťažké dni...tyzdne, ba aj mesiace.A tento rok som sa dozvedela o možnosti študovať PS a bez váhania som sa do toho pustila. Bolo obdobie pred skuskami, kedy som svet videla šedo a ozaj som nemala chuť do ničoho. Len si niekde sadnúť do samoty. Ale myslim, že práve dcerka, ktorá nam odisla, ma k tomu viedla...a nachádzala som v tom veľkú radosť, ktorá mi pomáhala ísť napred. Aby som tu bola ďalej pre rodinu. Teraz odratavam dni, kedy začne školský rok a ja sa opäť vrátim do školy, ale s rozdielom, že už chcem, nie že musím. A teším sa na to, ze zurocim co som sa naucila a rozšírim svoje vzdelanie a chcem sa stať užitočnou pre spoločnosť a rodinu.

Tak o tazkej depresii si povodne nepisala. V Tvojom pripade je to riesenie psychoterapia.

@78787878 mam chodim ale chcem sa niekx. Posunut nieco dokazat urobit nieco vdakacomu budem stastna

Jedine, co môžeš ovplyvniť, je súčastnosti. Nezmeníš minulosť, nevieš, čo bude zajtra.
A s nikým sa neporovnavaj, len so sebou. Vieš, aká si bola včera, a dnes sa snaž byť lepšia.

Napíš si 5 najdôležitejších vecí pre teba, ktoré chceš v živote zažiť, (a nechceš ich banovať na smrteľnej posteli, že si ich neurobila) a pracuj na ich dosiahnutí. Z mojej skúsenosti má život zmysel, keď nájdeš svoje poslanie a robíš veci, ktoré ti robia radosť.

Potom trochu nechapem. Psychoterapia by mala riesit aj Tvoje otazky. Naucit Ta hladat smer, ktorym sa posunies, naucit Ta ako sa pohnut z miesta atd.