Ako si nastaviť hranice a hovoriť ľuďom nie?

Ja viem povedať ludom nie ak to naruša moj komfort
toto je priliš všeobecne pretože je rozdiel v rodine , praci , priateloch a pod
treba sa zamyslieť nad sebou či ty maš s tym problem alebo ludia čo to na teba skušajú nemajú hranice voči tebe

Podľa mňa to neide tak, že niekto ti to povie a ty to odteraz budeš robiť takto. Musíš osvojiť a rozvíjať základy asertívne ho správania, musíš spoznať seba samého a poznať svoje hranice, až potom budeš vedieť slušne povedať iným, kde sú tie tvoje ☺️ musíš mat sebelásku a zdravé sebavedomie, je to dlhší proces, radšej si kúp knižku na tieto témy, lebo jedna diskusia na MK to nevyrieši.

Kedže sa na mne podpísala generačná trauma, tak som si dlhé roky určovala hranice, tak ako nás to učila mama. V detstve bitkou, v dospelosti krikom. Nikdy mi nevedela veci povedať vkľude, takže som to inak nevedela. Teraz na sebe pracujem a viem teda už aj bez hnevu povedať čo a ako. Tu nie je veľmi, čo učiť. Sama sa poznáš najlepšie. Každý z nás ma hranice posunuté inde. Ak sa niekto snaží prekročiť tie moje, dostane rázne upozornenie. Je mi jedno, ako to ten človek príjme. Väčšinou to však všetci akceptujú, bavíme sa ďalej, akurát vedia, čo mi prekáža.

Predstav si, že si dieťa, ne, nieeee ;D Vtip.

@bolarazjedna poznas nejaku dobru knizku?

Ja som sa rozhodla venovať sa týmto veciam 8ba nedávno, a začala som chodiť k psychológovi. Knihy ktoré sa mi dostali do pozornosti ale ešte som ich nečítala, sú Učebnica sebelásky a Nenásilná komunikácia.
@mamamasama nie je veľmi čo učiť - s tým nesúhlasím, lebo nie je jedno, ako to ľuďom povieš, čo chceš povedať. A práve to je veľké umenie, vedieť to povedať aby pochopili aké zároveň aby si nikoho neurazila resp nevznikol z toho zbytočný konflikt.

@bolarazjedna preto vravím, že už nekomunikujem agresívne, ale aseretívne. Myslela som, že to logicky vyplynulo z textu 😉

@mamamasama tak ok. "rázne upozornenie" na svoje hranice sa dá pochopiť aj inak, než to povieš asertívne. Ale áno, písala si, že už vieš aj bez hnevu ☺️

Podla mna, aby to bolo vierohodne, musi to ist zvnutra. Sama si musis pripustit myslienku, ze mas pravo sa ohradit, povedat svoj nazor, urcit hranice. Ze si rovnocenny partner toho druheho, taky isty clovek ako on a moze nielen on, ale aj ty. Realne nie je ziaden dovod na to, aby mohol len on a ty nic.
Mne to trvalo dost dlho, kym to zo mna zacalo ist prirodzene. Chodila som na terapiu (nie primarne kvoli tomu) a ako sa mi podarilo trochu zdvihnut sebavedomie, tak to zo mna islo uz same. Nemusela som si to nijako specialne pripominat, ani sa na to nejako chystat a neslo to zo mna ani agresivnym sposobom, ale kludne a reakcie na to boli dobre.