Ako sa zmieriť s tým, že nie som pekná a ani múdra?

Nezmierovala by som sa s tým "kto som", snažila by som sa byť najlepšou verziou samej seba... zbaviť sa pocitu dôležitosti, nadradenosti a byť skromnejšia nie je zlý začiatok, avšak netreba to zobrať z toho zlého konca a úplne si potopiť sebavedomie... skúsila by som napríklad dobrovoľníctvo, mne táto aktivita v mnohom otvorila oči, získala som iný pohľad na seba aj na ľudí okolo mňa a tiež som stretla nových kamarátov...

vobec sa s tym nemusis zmierovat lebo jeto blbost.
poviem ti priklad realny z mojho zivota. nicim sice vynimocny ale..

pre mna je vynimocna jedna zena ktoru som nikdy v zivote nevidela, nerozumela som presne jej meno hoci som sa spytala 2x v case ked sa stala pre mna vynimocnou a naozaj si na nu v dobrom pomyslim casto prave boli tvrde lockdowny, ja som bola tehotna na rizikovom. zabudla som nieco v socialnej poistovni nahlasit a bola to sice moja nevedomost ale ta neospravedlnuje, ta pani sa mohla na mna vykaslat a stopli by mi PNku. jej to mohlo byt uplne jedno. nebolo. tolko ochoty a obetavosti kolko mi preukazala ma doslova dojalo. tolko sa snazila az sme nakoniec vyriesili problem a mne PN prisla.
tym len chcem povedat ze nikdy nevies kedy a pre koho sa stanes vynimocnou. alebo pre koho uz davno vynimocnou si.
ja ked sa pozriem kolom dokola kazdy clovek je v niecom vynimocny a isto si aj ty. len to nevidis.

A preco tolko negativizmu? Kazdy moze byt pre niekoho vynimocnym? Ja som tiez celkom priemerna zena, ale moj muz mi dava neskutocne najavo, ze som krasna a ja sa tak aj citim… som pre neho vynimocna… a ktovie, iny by mozno ani nezakopol… takze pozri sa na seba a maj sa rada… najdi v sebe to dobre, vynimocne, kazdy nieco take mame… a vyuzi to. Ja neviem, mozno z toho nebude nobelovka, ale mozno dokazes trpezlivo pocuvat a mozes vypocut obcas osamelu susedku… what ever!

Wau baby krásne píšete. Ono ja sa snažím pomáhať, snažím sa krotit svoju povahu a snažím sa byť ku každému milá, ale ja si myslím, ze to aj ta nestačí. Lebo aj zlyham. Snažím sa veci robiť ako najlepšie viem, ale sú nedokonalé. V mojom živote okolo seba mam veľmi veľa výnimočných a múdrych ludi a ja si pri nich pripadám skôr ako hlupucka pubertiacka. Bojím sa, že ti ludia uvidia, kto som a aká som a sklamem ich.

Tak potom to nie je určite také zlé, ako to vyznelo z prvého príspevku... skús si pozrieť niečo o impostor syndrome... stretávam sa s tým celkom často (akademická pôda), aj sama seba niekedy pristihnem ako s tým bojujem, ale snažím sa na tom pracovať.... inak ver či nie, ľudia majú väčšinou omnoho radšej keď niekto možno spraví chybu, ale vie si ju priznať, ospravedlniť sa a poučiť sa z nej ako keď je niekto dokonalý a bezchybný - alebo sa tak aspoň prezentuje, keďže málokto je v skutočnosti perefektný, ak vôbec niekto...

Pravda síce bolí, ale aj oslobodzuje. Je dobré mať o sebe pravdivý sebaobraz. Možno máš v povahe niečo z perfekcionalizmu. Je dobré prečítať si niečo o sebapoznávaní a sebaprijatí. Možno si príliš sebakritická. Buď taká, aká si. Rob veci tak ako najlepšie dokážeš urobiť a to stačí. Dáš maximum, čo môžeš. Keď niekto vie urobiť lepšie, nech urobí. Ty si dokonalá vrátane inakosti. Slon je dokonalý so svojimi veľkými ušami a chobotom, žirafa je dokonalá s dlhým krkom. Všetci sme niečím výnimoční, odlišní a tak sme dokonalí. Nemusí mať každý veľké uši a dlhý krk atď. Už len to, že si, robí tento svet nádherným. 🙂 🌹

Musis sa naucit mat rada svoju nedolezitu poziciu v praci, svoj priemerny vzhlad a brat to pozitivne.
Nemusis v praci nikomu nic dokazovat, len si robit pokojne svoje. V sukromi ta aspon nebude otravovat 100 nadrzancov, ale jeden si ta snad najde. Kazdy den sa usmej na cudzich ludi a hned z teba bude prijemnejsie posobiaci clovek.

Par x som tu uz odporucala jednu knihu, akurat ju citam a dala by ti presne odpoved na to, co sa pytas ... urcite by si si z toho nieco vzala. Nemusia nas mat vsetci radi. To sa ani neda. Ak sa budes ludom prisposobovat, len aby ta mali radi, stratis sama seba. Vsetko je o medziludskych vztahoch... nie je dobre si vsetkych ludi uplne pripustat k telu, lebo sa ta potom bude vsetko dotykat. A je dobre pomahat malickostami - vsetci niekam patrime a sme dolezity, aj ked si to ani neuvedomujeme.

v prvom rade musis prijat sama seba, taku aka si, mat sa rada, taku aka si a nechciet byt niekym kym nie si.
ja som napriklad totalne priemerna, nie je na mne nic vynimocne, nemam kamaratov a je mi to fuk, zijem pre seba, tak aby som bola spokojna.

Absolutna vacsina ludi su priemerni..

By som len chcela vedieť, ako si na toto všetko prišla....

Ked uz nic ine, tak si uvedom, ze aj ked to netusis, si pre niekoho dovodom k masturbacii. 🙂 Sice surovo napisane, ale je to take zhrnutie faktu, ze kym my si myslime, aki sme nezaujimavi, bezvyznamni, opomenutelni, okolo nas su aj ludia, ktori sa z nejakeho dovodu sice nevyjadria, ale sme pre nich doleziti, sme nevedomky napriklad ich inspiraciou, sme pre nich zaujimavi, vazia si nas, pacime sa im, povazuju nas za prijemnych, atd.

Sice rozumiem tomu, ze ak to nepovedia, tak to nevieme a mame pocit, ze to neexistuje. A teda sa citime zle.

Na toto mysli. Lebo aj ty mas urcite okolo seba ludi, ktorych povazujes za zaujimavych, milych, inspirativnych, atd. Len im to pre nejaky dovod nepovies. Trebars mas pocit, ze by to bolo od veci, to na nich vybalit.

Ale vies, ze taka vec potesi. Nauc sa dat uprimny kompliment. Hocijaku drobnost. Hoci aj: Co je to za parfum, velmi dobre to vonia. Alebo: Krasna bluzka, kde si ju kupila? Alebo: Naposledy som taky krasne uhladny rukopis videla u mojej ucitelky na zakladnej.
Alebo pochval nepriamo, pred druhymi: Chod sa spytat XY. Ked nieco potrebujem poradit, vzdy sa obratim na nu, ona vie hadam vsetko.
Je to drobnost, jedna veta v rozhovore, ale toho cloveka potesi a on si uvedomi, ze aj ty si mila osobka. A tym padom pomalicky rozvinies vo svojom okruhu pocit o sebe, ze sa ta da mat rad. A ludia ta zacnu mat radi. Aj ked ta spociatku prehliadali.
A tomu, koho vnimame ako mileho, priatelskeho, tak tomu odpustime aj to, ze neurobi nieco dokonale. Mame uz na neho nastavenu pozitivnu optiku.

A ty zbytocne tlacis na pilu u seba.
Ak uz, tak sustred svoju potrebu dokonalosti do par konkretnych veci, ktorym sa budes dokladne venovat. Napr. sa vzdelat v niektorej oblasti. A na to bud hrda.
Zvysok zvolni, pripusti fakt, ze nebudes az taka dokonala, nauc sa na tom aj zasmiat.

S krasou a vzhladom toho prilis neurobis. Ale mozes to vyrazne vylepsit napr. sportom (stihla sportova pohodova zena je krajsia ako obezna, ci nervozna anorekticka), starostlivostou o seba. Citanim vela knih nadobudnes skusenosti a prehlad,... Takze mozes preto spravit a vylepsit velmi vela, aj ked nie uplne vsetko ...

Začni na sebe pracovať a budeš jedno aj druhé

Smer psychológ

Dobré je sa s niekým porozprávať, myslím, že psychológ by nebol zlá voľba, práve naopak a mohlo by ti to pomôcť prejsť týmto celým.
Dôležité je podľa mňa neuspokojiť sa, nezmieriť sa s tým kto si, ale pracovať na sebe.