Ako sa vysporiadať s nenávisťou voči mužovi, ktorý mi ublížil?

Musíš sa z toho vyrozprávať, veľa o tom rozmýšľať a skúsiť odpustiť...nenávisť ničí len “autora”. Poznám ten stav dôverne, lebo prílišnú lásku a nenávisť delí len veľmi tenká hranica

Ja tiez nenavidim byvaleho za to ako sa spraval. Uplne mi pomohlo že sme prerušili kontakt nemam ho na sociálnych sieťach a osťahovala som sa s priateľom 110 km a pocuvam sa ďalej a netrapim sa s dakym deb*lom čo mi do života v podstatne nič pekne nedal.

Zalezi na tom, ci je to tvoj muz, alebo cudzi muz. Skus specifikovat.

Nie si ty ta, kt znasilnil? Ak ano, tak psycholog/psychiater

Kdesi som citala ze hnev je najjednoduhsi cit. Ze ak mame urcity problem, vsetky zle pocity ktore v sebe mame ako napriklad hanba, vinna, ponizenie sa zmenia na hnev lebo ten je najjednoduhsie precitit. Pomoze, ked si to clovek uvedomi a vedome sa snazi precitit aj tie ine pocity a nedovolit aby kazda myslienka sklzla do hnevu.
Ale hnev vie byt aj velmi dobry a uzitocny pocit. Mobilizuje k cinnosti namiesto toho aby sa clovek utapal v ziali a sebalutosti.
Ak tvoj stav trva uz niekolko tyzdnov, skusila by som sa porozpravat so psychologom. Zelam vela sil.

Odpustenie. Vraj pomaha to. Ale clovek musi do toho stadia dospiet. Odpustit a balvan opadne. Drzim prsty

Myslím, že vieš, čo Ťa oslobodí .. Odpustenie. Záleži však, čo Ti spôsobilo bolesť. Niektoré kríže si zčasti nakladáme na chrbát sami. To sú prípady, keď si ženy (aj muži) zakladajú rodiny alebo zotrvávajú vo vzťahu s chronicky neverným/tyranským/manipulatívnym/závislým/atď, atď partnerom s tým. Tu treba riešiť príčinu, PREČO vyhladávam prítomnosť takéhoto človeka. Prečo si myslím, že takto to je v poriadku/že si to zaslúžim. Treba pochopiť, že to nie on si našiel Teba, aby Ťa mohol ničiť, ale Ty si si našla jeho, pretože si hľadala niekoho, kto Ti dá to, čo si podľa seba zaslúžiš - trest. Takže to robíš tak trochu kvôli sebe, hoci o tom ani možno nevieš. Keď začneš skúmať tieto veci (s tým, že cieľom nebude odpustiť, cieľom bude naučiť sa nastaviť si hranice a veriť im, a mať sa rád) a pomaly sa uzdravovať, príde časom aj to odpustenie a hnev sa rozplynie. Ak Ti niekto ubližil spôsobom, ktorý si si nevybrala - znásilnenie, otec tyan atď, tu veľmi neviem poradiť, pretože za toto nemôžeš, nevieš prísť na tu príčinu prečo sa to stalo, a pracovať s ňou, zariadiť sa tak, aby sa to už viac nestalo. Je to proste krivda, ktorá Ti prišla do cesty bez toho aby si sa na tom podieľala. Ale som si istá že pomáha vedomie, že nie si v menšine, je veľké množstvo ľudí ktorý niekto nadelil do života niečo, s čím bojujú. Skús nájsť nejakú komunitu, kde sú ľudia, ktorí prežili Tvoj typ bolesti, a rozprávaj sa s nimi o tom. Ukážu Ti iné pohľady na svet, Zároveň nájdi si niečo, čo Ťa oslobodzuje.. Písanie, kreslenie, prechádzky, nejaký šport, skladanie puzzle, pomáhanie iným - čokoľvek, čo dokážes robiť s tým, že nemyslíš pri tom na to, že táto činnosť je strata času ak ma nemá živiť ... A najdoležitejšie, keď Ti to zasahuje do života, vyhľadaj toho psychológa - s odporúčanim od obvodného nebudeš za tie sedenia platiť (ak teda v tejto veci hrajú peniaze pre Teba rolu) - netvrdím, že nájdeš toho najlepšieho, ale aspoň to skús. A možno si to už skúsila.. Skús napísať niečo viac o tom,o čom je Tvoj príspevok

Uvedom si toto-tym ze sa hneváš a dávaš mu vinu, mu dávaš MOC. Pusti ho povedz ze ho "púšťáš z tvojej hlavy". A moc mu už nedaj. Svoje zle co spravil si bude niesť sám ver mi darmo sa robí ze nie. Už nikdy mu nedáš moc nad tebou . :- )