Ako sa vyrovnávate s pocitom krivdy?

@unicornlady Ja mam taku stastnu povahu, ze na zle dokazem rychlo zabudnut. Riesim buducnost a pritomnost a neostava mi cas vrtat sa v minulosti.

Podobne ako @dskjhfdlkdjhl blbe spomienky som davno vytesnila zo zivota, nevidim dovod, aby ovplyvnovali moj dnesny zivot. Vsetko co mam, som si postupne vybudovala sama, pomoc rodiny ziadna a to uz velmi skoro, oni mali robit dost co sami zo sebou... a ako ziju ini ludia mam uplne hlboko... uprimne... a teda uz vobec neriesim, ako sa kto ma, co kto vlastni, kam chodi, ako zije... nemam na to cas 😂 A veru dobre mi je tak 😂

@unicornlady neexistuje spravodlivosť vo svete, to už som zistila dávno. I keď niekedy horká spomienka príde, už len tak 5 %. Rokmi som pochopila, že : Nemá význam tomu venovať pozornosť, aj tak to nezmením a čarovať ešte neviem 🪄, tú moc nemám (napr. rozdiely vo výchove= rodičia, súrodenci, stav nemenný 😄krivdy v škole= do ZŠ sa už nevrátim...)
Pozerám sa vpred, sústredím sa na "svoje", nevenujem tomu premárnený čas a energiu 😉Vlastne keď sa tak pozriem spätne, reálne priznávam, že ma všetky negatívne zážitky posunuli vpred. A to je fajn 💪

@jamimo Ja sa obávam, že ma niektoré negatívne zážitky neposilnili, ale do istej miery zlomili. Preto neviem, ako to vyliečiť, aby ma to negatívne (aj čo sa týka sebavedomia, sebaúcty) neovplyvňovalo a nebrzdilo v živote.

@unicornlady ja mám teóriu, že všetko je tak, ako má byť. A všetky situácie nám do života prišli preto, aby sme nimi prešli, mali sme nimi prejsť. Je jedno, či nás posilnili, je jedno či nás zlomili, jednoducho nám boli nadelené. Nič nemusíš, len nimi prejsť. Situáciu, že človek ti ublížil a má sa lepšie ako ty, v čom sa má lepšie? Má krajší dom? Lepšie auto? Viac peňazí? Ale prosím ťa, nie je vždy všetko tak ako zvonku vyzerá. Možno sa má finančne lepšie, ale nevieš ako sa má vo svojej duši. Dopraj mu všetko čo má a ty si buduj svoje, či už vzťahy alebo postaranie sa o seba.

ja sa s pocitom krivdy vyrovnavam velmi velmi tazko. Mam taku povahu, ze na zle veci sice velmi rychlo zabudam a nezozieram sa nimi, ale stale je to tam. a niekedy, ked mam zlu naladu (najma hormonalne zmeny - som napr urevana pred MS), tak mi tie veci raz za cas "vyskocia" v hlave a den je v prdeli, myslim na to, nedokazem to prekusnut a velmi chcem vynadat a otvorit oci cloveku, ktory mi nepravom a nespravodlivo ublizil. a chcem aspon ospravedlnenie. Na druhy-treti den ale, ked to vyspim a hormony sa zas inak "podelia", tak uz je zasa dobre a nemyslim na to zas nejaku dobu. Takze ano, nezozieram sa tym non stop, ale raz za dva tri mesiace to proste pride a vtedy vidim, ze s tym nie som vyrovnana ani zmierena. Som ale stastna, ze to nema vplyv na moje celkove fungovanie, a ze je to len taka obcasna zalezitost.

Vedomie že to je normálny beh života. Nikto nám negarantuje že bude spravodlivý.

Ak máš nezabudnuté a nespracované krivdy z detstva z mladosti, čo sa týka rodičov/rodiny, odporúčam psychológa. Pretože keď si to nespracovala doteraz do dospelosti, to nebude také jednoduché. Treba ich vypustiť zo svojho života, venovať sa sebe a svojmu rozvoju a ludom, ktorých máš rada.

@unicornlady rozumiem. Neviem čo si prežila, čo ťa trápi. Napríklad, často sa stáva, že rodič povie dieťaťu, že je hlúpe, sprosté. Dieťa si to zapamätá a celý život si myslí, že je fakt hlúpe. Netrúfa si na vyššie vzdelanie, lepšiu prácu, skúsiť inú oblasť, vycestovať. Chce to pochopenie myslenia rodiča a odvahu niečo s tým urobiť, spraviť prvý krok. Aj mnoho úspechov a šťastia v pracovnej oblasti stojí za prvotným odsúdením (hlášky typu: ále prosím ťa, kto by už len kupoval také drahé koláče, alebo, dnes sú obchody plné handier, kto by chodil ku krajčírke a...) Tie hlášky sú zlyhaním a nízkeho sebavedomia toho, kto to hovorí a chce odvážlivca strhnúť do svojej vlečky hnoja. Ešte 1. príklad. Mám sesternicu, celý život hovorí, že je škaredá, otrasná. Pritom normálna baba. Mama celý život do nej hučala, že je hrozná, že prečo nenosí šaty, sukne. Poznačilo ju to tak, že napriek tomu, že má manžela, deti, je fajn matka, stále sa ponižuje, aj keď má viac ako 40 rokov. X-krát som jej hovorila nech ide k psychológovi, sprevádzal by ju pocitom sebaprijatia, sebahodnoty a tým, čo je skutočne v živote dôležité. Nie, nechce. Lebo ten prvý krok musí urobiť ona sama a makať na sebe. Lebo? Jediný človek s ktorým budem musieť žiť do konca svojho života som JA sama. A to vyžaduje veru kus práce, starať sa sama o seba, však? Lebo sme boli ináč vychovávané=plniť želania iných a aby všetci boli spokojní a ja ticho.... No to určite. Časy sa menia a zajtra dovidenia 😄

@unicornlady Nijako to neriesim, naucila som sa pozerat pred seba. Ako ziju ini, ci sa maju lepsie alebo horsie v suvislosti s tym ci mi nejako ukrivdili neriesim. Som tu sama za seba a nenecham sa vtiahnut do nejakeho pitvania sa toho ci mi niekto ukrivdil. Zivot je velmi kratky, a cas traveny tymto je pre mna vzacnejsi ako vysledok takej analyzy.
ALE mam velmi dobru pamat a niekde v kutiku toho cloveka proste vytesnim, ak musim tak kontakt len minimalny, nehnevam sa, nic zle mu neprajem ale nechcem s nim ci pri nom travit cas ani aktivne zdielat moje zazitky.

@jamimo "Napríklad, často sa stáva, že rodič povie dieťaťu, že je hlúpe, sprosté."
No tak toto robila moja mama. Vsetko co som urobila bolo horsie ako ked to urobil niekto iný, kazdy bol lepsi, na kazdeho som sa mala pozerat a brat si priklad ako to robi on. Ja ked som zacala byvat na VS internate tak som sa bala kupit si topanky kym to neschvalila mama resp. ked som kupila tak "boooze to uz horsie nemali?". A v podstate mi to cele docvaklo a prestala som sa trapit ci som dost dobra ked som hned po VS nastupila do prveho zamestnania, paradny plat, velmi som sa tesila. A mama na to "no sak tolko obycajna rosnicka v Markize zarobi" ...vtedy som pochopila ze jej nikdy nebudem dost dobra. V tom case pred 30 rokmi som si s tym platom v pohode prenajala byt, vsetko sama financovala a este aj krasne nasporila. Jej to nestacilo, ze sa mam viac snazit. Odvtedy mi bolo jedno co mi hovori a uz ma ani netrapilo co mi kedy povedala, jej nazor pre mna uz nemal ziadnu vahu.

@jamimo Ale boli sme v tom vychovávaní, že iní rozhodujú o našej hodnote, že potrebujeme "súhlas" od ostatných, a navyše ženy majú byť tie dobré, správne, pomáhať každému a seba dať niekde dozadu...

A potom človek nevie, ako to vyzerá, keď človek vie vnímať svoju hodnotu, váži si sám seba, keď si vie zastať sám seba, keď nemá potrebu sa porovnávať, ...

Robiť tak, aby si mala zo seba dobrý pocit, všetkým odpustiť a naozaj im želať len to dobré.. dá sa to🩷 hodiť to za hlavu a ísť ďalej, som tu len raz☝️ ja až oči vyvaľujem ako končia tí, ktorý mi ublížili a ešte si hovorím že pane bože, dúfam v tom ja nemám prsty, že sa im to ,,vracia,, koli mne🥹 ublížené-neublížené NIKOHO Z NICH NEPOTREBUJEŠ ku svojmu šťastiu, práve naopak sú vzduch a nech sa majú dobre🫶

Nijak, konfrontujem toho človeka, poviem mu po lopate, čo ma ťaži a čo si ňom myslim
Samozrejme, každy zaprie, nik sa ti neospravedlní a nebude to ĺutovat...
Pokial sa jedna o tažsie zranenia z detstva, velmi dobre knihy ma nemecký terapeut
https://www.najlacnejsie-knihy.sk/autor/Heinz-P...

po ktorejkoĺvek knihe siahneš, nebudeš ĺutovat

@macatt zas dobre priať neviem, stači, že ho nezabijem..to mu musí stačiť 😅

@unicornlady Kazdy den klakni pred kriz a hovor" Pane Jezisu Kriste, odovzdavam ti vsetky moje citove zranenia z minulosti a vsetko to co ma trapi, tazi a boli, aby si to Ty moj Pan a Spasitel pouzil a pretvoril na nieco dobre a zaroven Ta prosim, aby si mi pomohol uzdravit sa zo vsetkych zraneni duse a ved ma prosim cestou spasy" a pomodli sa za tym Litanie k Najsvatejsiemu Srdcu Jezisovmu.

Nevrtam sa v minulosti, som v tom stastna povaha, ktora neberie nic, co sa mi stalo ako nejaku krivdu. Rodicia robili, co mohli, ovplyvneni vtedajsimi casmi a svojou vychovou, chceli mi to najlepsie a neponizivali ma nikdy. Ze ta vychova bola ina, ako je dnes odporucane je viac ako jasne. Ale aby som sa v tom sturala a moje zlyhania pripisovala im? Ni isto nie.

@karolinakr 😀 tak teraz už to mám inak aj ja( dospelá, vyrovnaná pošlem s prehľadom do r.ti😀) ale ako dieťa som túžila po pomste, čo ma dosť zamestnávalo a jedného dňa mi to prišlo smiešne, že mám také myšlienky a prehodnotila som…Silu a energiu, som šetrila na horšie časy( lebo také mi boli predpovedané prognózy) a potom som si to všetko otočila, že vlastne tým ľuďom som vďačná, lebo naozaj smolu na pätách som mala dlho😀
A začala som byť za všetko vďačná nakoniec, prišlo mi, že som z ocele a na tých ľudí som myslela vlastne v dobrom a nech sa majú dobre😀 a nech idu do r.ti😂

@tykat a dobre si urobila. Odosobnila si sa, vieš oceniť samu seba, svoju snahu, kvality... Niekedy nás život naučí, tvrdá skúsenosť, roky, pretečený pohár. Ja by som dnes tvojej mame s úsmevom povedala: Mama, to je v poriadku, nemusia sa ti tie topánky páčiť, nikto ti nedrží "devinu" pri hlave, aby si si ich kúpila. Dôležité je, že sa páčia, mne, lebo JA ich budem nosiť 😉

@unicornlady áno, boli sme tak (a rôzne ináč) vychovávaní. Jediná, kto vie zmeniť svoju kvalitu života a prežívania si ty sama. Nepotrebuješ nikoho k tomu aby odobril tvoje kvality, hodnotu. Nevzťahuj si veci na seba. Nemôžeš predsa niesť na pleciach všetku krivdu a nespravodlivosť sveta. Na svete nás je 8 miliárd ľudí, nevyhovieš každému. Ani to od seba nechci👆 Pozri, minulosť nezmeníš, budúcnosť nepoznáš, tak treba byť-žiť tu a teraz. Dostala si tu tip na dobré knihy, aj ja pridám
https://www.martinus.sk/711539-vedomie-vlastnej...
a aj tip na návštevu psychológa.
Držím palce.
PS: Viem, že to vyzerá, že sa ti ľahko radí. Možno každá v diskusii si podobným prešla, tak vieme, že sa to dá 💪

To asi potrebujem. Ten pocit nádeje a psychickej opory. Lebo skôr poznám ľudí, čo vedia zhadzovať, pesimisticky reagovať. Potom sa ťažko niekam človek "ťahá" hore.

A až keď som si uvedomila, že som sama v takej r.ti a že ma zrejme nič dobré v živote nečaká, NASTAL zlom a som doteraz tichúčko😀 lebo mať zlobu v sebe pocity krivdy ma nikam neposúvali, len som si to stále privolávala a váľala sa v tom.. lebo čo som očákavala som normálne dostávala.. a potom som si povedala že kašlem už na to, ale aj tak sa nevzdám, veď nechcem nič nenormálne, len aby sa po mne všetci nevozili, nebili ma, neokrádali ma atd a bojovala som jak tiger za seba, ale len tak v sebe, rehotala som sa sama sebe, že kopec srandy toto všetko🙃 plakať už sa mi nedalo, to neviem stále a už nezostávalo nič iné, len sa s tým nejak popasovať😊

@unicornlady uzavri to v sebe.

@unicornlady este jedno dodam, neocakavaj od nikoho ziadnu podporu, ziadnu nadej. Ty sa stan sama sebe najlepsou oporou, podporou, kamoskou. Zacni sa hyckat, ty bud sama sebe dost, od nikoho ziadne prejavy uznania nepotrebujes, naco ti to je? Tu bud pre seba samu ta najdolezitejsia osoba, nauc sa byt dolezita a podstatna. Potom ta ziadna minulost trapit nebude, budes ju mat na haku.

@0silvia0 Ja vlastne asi ani neviem, ako to vyzerá- dať seba na 1. miesto.
Paradoxom je, že vždy som videla, ako sa mama nechávala od každého využívať, ako si nevážila samu seba. Snažila som sa tomu vyhnúť, a paradoxne som to robila aj ja (však aby ma mali radi atd..), des a hrôza. Nebývala som vždy akoby submisívna, ale zlý vzťah a následne zdrav.problémy sa asi postarali o to, že som nemala energiu na to, aby som si zastala seba a neustupovala.

@unicornlady jednoducho sa treba naucit povedat nie, ak ti nieco nevyhovuje. Tvoja hodnota nemoze zavisiet od toho, kto co o tebe povie, kto si co o tebe pomysli. Nemusis sa nikomu zavdacovat, nemas robit nieco preto, lebo sa to patri, lebo sa to od teba ocakava. Pomoct mozes vtedy, ked ty sama chces, ked to tebe samej vyhovuje.
Tvoja mama ti bola prikladom, ako nefungovat. Tak tak prosim nefunguj. Ludi, ktori sa nechaju vyuzivat, tych si aj tak nikto nevazi a nikto to neoceni ani pomoc nevrati. Nemusia ta mat vsetci radi, niekedy mozes byt pokojne aj sebecka a razne povedat nie, nemozem, nevyhovuje mi to. Ak sa opytaju preco, odpovies preto, lebo si sa tak rozhodla. Nikomu nemusis nic vysvetlovat.

Ja na zle nezabúdam a vraciam sa k tomu v mysli ale na druhej strane neviem sa dlho hnevať.. nemám v sebe už hnev a pocit krivdy ma navštívi len niekedy.. myslím že je dôležité si uznať sám pred sebou že sa ti ta krivda stala, že to bolo nespravodlivé a potom to pomyselne vypustiť.. jednoducho súcitiť aj ssma so sebou a podľa mňa to pomôže k tomu aby si v sebe pocit krivdy nedrzala..

@0silvia0 Niektoré vety si zapíšem, nech si to viem pripomenúť, keď budem na pochybách.

@unicornlady ❤️