Ako sa s tým vyrovnať? Celý život som len každým odstrkovana, nikto ma nenávidí, dokonca ani vlastná mater, nikdy som nemala žiadne kamarátky, kamarátov. Môj život je jedno veľké trapenie
Ako si na tom so sebavedomím ?
@tanyan
@riesska123 ja sa nemám rada. A celý život len počúvam z každej strany od každého že som nula, že nič nedokážem tak to na sebavedomí zanechá stopy
Ale aky je dôvod? maš nejaku vadu, konfliktnu povahu, v čom to väzi? a uprimne..
Mama čo ti najviac vytyka? Prečo sa kamaratky s tebou nechceli hrať?
Je niečo, čo možeš na sebe zmeniť alebo už si sa snažila 1000x i tak ta odstrkuju?
a ako sa to odstrkovanie prejavuje?
Ldbo dovod to nejaky musi mat
Inak verim ti..Maš nejakeho psychologa, s kt.by si to mohla prebrat a isť na par sedení?
Treba zacat sama na sebe pracovat. Ist na kozmetiku, do kadernictva, kupit si nejake nove oblecenie. To potesi a aj ti doda sebavedomie. A potom pozvat napr. kolegynu na kavu...zivot sa sklada z malickosti a pri tych treba aj zacat....
@karolinakr ja som odjakživa bola taká tichá, nespolocenska, nikdy som nemala kamarátov. Na základnej má šikanovali, robili si posmešky z môjho výzoru, že vyzerám ako 🦍 dokonca moja mama sa mi vysmievala.
@karolinakr ale zato som bola taká že som veľa pomáhala druhým
ja som bola taka ista..rovnako sikana v detstve pre vyzor, neustale som sa chcela kazdemu zavdacit zapacit len nech ma maju radi, pisala som za druhych ulohy, pomahala som kazdemu na ukor seba a svojho zdravia castokrat..az sa raz jedna kamaratka ku mne uplne hnusne zachovala vtedy som si povedala a dost!..zacala som sa viac starat o seba, viac hovorit " NIE!, nedvihat telefony neodpovedat...nepchat sa kazdemu do zadku len aby si ma vsimli, aby aj mna zavolali von, aby ma prijali a akceptovali..a odvtedy to krasne islo..mam kamaratky sice nie vela ale mam..ludia ku mne zmenili postoj, uz mi nevolaju len ked nieco potrebuju..fakt ked zacnes od seba a venovat sa sebe, inveestovat do seba aby si ty bola hlavne spokojna, zacnu ta inak vnimat..mam to odskusane
ono to mozne znie ako kliše ale je to tak..cim viac som pomahala druhym a v podstate to doslo do takej miery ze som sa az nechala vyuzivat tym to bolo horsie, snazila som sa pomahat a robit to co chceli druhí len aby som sa im zapacila ale aj tak som bola stale nemehlo co nevie urobit nic poriadne..nepriebojna, žiadna krasavica, bohvie či tá si raz aj najd nejakeho..ak hej tak ten bude isto bud slepy alebo retardovany..toto som pocuvala cele svoje teenegerske roky, a smutne ze aj od najblizsich....s tymto som dospievala..
@amy2807 ja som zase bola taká že som spolužiakom rozdávala školské pomôcky, ako perá, zošity, výkresy, desiaty a ja sama som v škole nič nejedla. Keď som aj mala desiatu a chcela som sa najesť tak ich reči boli že nežer, čo zeries...
poradim ti jednu knihu Heinz Peter Rőhr - Nedostatočmy pocit vlastnej hodnoty
Tam krasne opisuje, ako ludia nahaňaju svoj pocit dostatočnosti od workoholizmu az po zavislosti
A tam krasne na začiatku každej kapitoly začina - Že sme dostatoční, sami v sebe. Nepotrebujeme nikoho súhlas
Uvidiš, otvori ti to trochu oči.Je to v češtine
@karolinakr ďakujem , idem sa na ňu pozrieť
Si úžasná a dokážeš veľa. Ja ti verím a veľmi ti držím palce. Máš dobré srdiečko a to je najvzácnejšie.
Pricina je prave v tom, ze mama ti neprejavovala lasku. Ty si si v dosledku toho osvojila nazor, ze si ju ani nezasluzis a od toho sa uz odvija vsetko ostatne.
Taketo odmietnutie od vlastnej mamy je jednou z najbolestivejsich veci, ake sa cloveku mozu na svete stat. Ovplyvni to cely dalsi zivot a vsetky vztahy v nom. Da sa to ale upravit, urcite by som isla za psychologom. Mama ti z nejakeho dovodu viac dat nedokazala, ale u mnohych inych mas este sancu a moze to byt ovela lepsie.
Neviem ti uplne poradit, ale skus mat rada sama seba, bud rada soma so sebou, ked mas rada kavu, urob si rano kavu a vypi ju s radostou, tes sa novy den, z kazdeho pokroku, z veci, ktore sa ti podarili pocas dna. Alebo si pusti nejaku dobru hudbu, precitaj knihy, aj o teme, ktora ta trapi... chod na prechadzku atd... toho co mozes spravit je vela a tie pocity radost pridu... ja si tiez hovorim vela x, ze nikto ma nema rad, ze som komplikovana a ze mam malo priatelov. Ale napr ja som aj rada sama... ale mam aj rodinu a deti. A tie ma potrebuju.
Hlavu hore . Nádych , výdych . Choď k zrkadlu a povedz si som úžasná , som dobrá , viem velá veci , dokážem veľa. Ostatný sú nuly každý hovorí to ako vníma seba . .ostatný vedia že su nuly a aby tými nulami neboli snažia sa to hodiť na druhých . Časom príde aj ten super kamarát nemusí to byť žena . Kamarát môže byť aj chlap .nájdi svoju cestu a na nej sa už ukážu ty čo stoja byť nazvaný kamarátmi. .. keby si bola nula nepomahaš iným .si super človek no nesmieš sa upnuť na to zle
@bloger ďakujem, je to od teba milé
@marianarem ona má nemala nikdy rada, ja som to proste cítila. Ona upresnostnovala iné deti predomnou. Keď som jej to povedala,tak jej reakcia bola že nie som normálna a sa mám dať liečiť. Vlastne nič som od nej nepocuvala len toto
@marianarem a nikdy som nebola ani u psychológa ani psychiatra, ani u školského
@ema22270 ja som ani nespomenula že mám priateľa a ročného syna. Viem že malý ma potrebuje. Ale ja už poslednú dobu nevládzem žiť, z ničoho sa neviem tešiť, ani z jeho úspechov. A mám jednu jedinú kamarátku, ale vyzerá to tak že aj kamarátstvo s ňou skončilo.
@mariska1989 mám 32 rokov a celý život som nič nepocuvala len že zo mňa nič nebude, že som neschopná, lajdacka a také podobné veci, od vlastnej mamy. Pred pár rokmi som sa chcela kvôli nej predávkovať liekmi, ale bohužiaľ nevyšlo. Ja som bola taká že som nikomu nechcela zle, chcela som ľuďom pomáhať, aj ked sa niektorí ku mne správali fakt hnusne. Ale ja som bola taká málo asertivna, a to som taká ostala doteraz
No tak skus ist teraz. Naozaj sa s tym da pohnut, hoci nie je to uplne lahke a ani rychle, ale da sa to. Oplati sa to kvoli zvysku zivota a kvoli pripadnym tvojim detom.
Ty moja zlatá, Ty si poklad. A Tvoj priateľ aj Tvoje dieťa majú obrovské šťastie, že Ťa majú. Ty sa ráno usmej na seba v zrkadle a nakresli si na zrkadlo rúžom smajlíka, aby sa na Teba stále usmievalo a srdiečkovú medailu ❤ za celoživotný výkon. 🙂 A nezabudni samu seba vyobjímať, lebo si skvelá. Tá asertivita sa dá naučiť. Myslím si, že materstvo Ti dá veľa lekcií do života. Budeš bojovnejšia, lebo budeš chrániť svoje dieťa.👍
Tuto ti dam link na ipčko vyrozpravat sa a nech ta navigujú, kam ďalej
@marianarem ja tam nechcem ísť kvôli tomu že sa tam pod vplyvom emócií asi rozplačem a to nechcem
Pises dalej, ze mas 32 rokov, to je presne taky vek, kedy sa to vsetko na teba zosype po 30. Ja som totak tiez mala okolo 30, ze vtedy to na mna dolahlo, ze som nedostatocna, ze nemam rodinu, ktora by ma mala rada, ze s nikym nevychadzam, ale s nimi sa neda vyjst, ked je tam alkohol a ine veci. Najdi si terapeuta ulavi sa ti...uvidis 🙂
Na začiatok stačí, ak sa budeš mať rada ty! To je dobrý štart do ďalšieho života.