Zdravím. Neviem ani čo robiť zrejme sa potrebujem vyrozprávať alebo od niekoho trochu nakopnúť či postrčiť na správny smer.
Začnem tým že som v detstve bola psychiky týraná..neviem ako inak to nazvať. ( Teraz už bývam nejakú dobu s priateľom)Od mojich 8 rokov sa moja rodina začala rozpadať. Obaja rodičia sa začali vyfarbovať. Mama si začala aférku s chlapom ktorý bol bezdomovec a bol to nejaký rodinný známy. Prichilili sme ho k nám domov a začal s nami bývať . Lenže potom to začalo mama sa dala dokopy s ním.
Ku mne sa začala správať úplne inak . ( Mala som 8) Začala mi nadávať, obviňovala ma že ja som iba na príťaž a že kebyže niesom tak by mala ľahší život . V škole ma začali šikanovať lebo každý sa dozvedel čo máme doma . Ja som ostala s otcom lenže ten sa prichilil k alkoholu a gemblovaniu. Bola som teda nútená ísť k mame a jej priateľovi. Čím som bola staršia tým to bolo horšie . Moja mama ma ponižovala, stále mi nadávala. Jeden deň bola na mňa pohode a druhý deň ma vyhadzovala z domu . Minimálne raz za mesiac ma vyhodila z domu ..potom to bolo o tom že som chodila od otca k mame a tak dookola . Nemala som pocit že mám domov že niekam patrím. . Moja mama bola na mňa hnusná aj pred rodinou, nadávala mi že som ku..že som špina , že som nič . Nie sebavedomie v podstate neexistovalo . Každý kto si ma ubránil tak za to zaplatil . Moja mama ešte začala robiť problémy aj tým ľuďom čo mi chceli pomôcť ...len aby som ostala sama . Fyzicky ma napádala ( nôž pod krkom, chcela ma obliať vriacou vodou, vyhrážala sa mi že ma postele alebo donúti k samovražde) nikto mi neveril to čo sa dialo lebo moja mama veľmi dobre manipuluje a pretvaruje sa . Neviem ako si napraviť sebavedomie a sebe lásku. Nemám ani moc kamarátov. Myslíte že aj terapeut by bola dobrá voľba? Budem rada za každý názor či komentár
toto je tazky udel, teda, urcite terapiu, idealne regresnu...co sa tyka tvojho sebavedomia, praca na sebe - v zmysle, robit co ta bavi, budovat a udrziavat zdrave vztahy s (normalnymi) ludmi, nebyt ale k nikomu nezdravo priputana, ci uz hmotne alebo emocne, v tomto zmysle mozes mat tazke nasledky z detstva...neviem ako si na tom so skolou/pracou, samostanym byvanim, ale toto je klucove...kolko mas rokov?
@mabenn idem mať 19 , škola ma čaká posledný ročník na strednej a čo sa týka práce tak aj tú mám . Bývam s priateľom.
vyzera, ze momentalne mas situaciu kludnejsiu s priatelom, hoci nepises detaily...traumy nas v podstate sprevadzaju celym zivotom, len sa otupuju, ale treba si uvedomit, ze vobec nie je podstatne, odkial clovek vysiel, ale kam dosiel...este je to prilis skoro na to, aby si to mala spracovane, bude to trvat minimalne roky...pre teba je ale dolezity tvoj zivot, to co ty dosiahnes...to ako zili a ziju tvoji rodicia neovplyvnis, je to bohuzial ich volba
Určite terapeut. Poradí, nasmeruje a najlepšie pomôže ako sa s tým všetkým vysporiadať. Držím palce
dievca moje zlate....mne je to tak luto 😢 ...dospela si pri rychlo
je uzasne, ze si tie veci vsetky uvedomujes a chces s tym nieco robit. urcite ako pisali vyssie psychoterapeut. citat knihy- (napr.Gabor Mate - Moudrost traumatu.)
skus aj pisanie. mozno len sukromne neskor verejne- blog mozno. skoda, ze pises anonymne. alebo aj dobre, ze anonymne. uplne tomu rozumiem....
a plac, ak sa Ti bude dat. vela. tento krat to uz budu slzy, ktore hoja❤
@jurly joj no čo sa týka písania tak to robím už od 13 😅 mám viac ako 4 denníky, básne , príbehy , vlastná hudba . Vždy som sa snažila nejak odreagovať a nejak to zo seba dostať keďže nikto nepočúval čo hovorím . Rozmýšľala som že by som toto doniesla aj terapeutovi kebyže začnem k nejakému chodiť .
skvele !!!! daj sem ukazku, necakaj na terapeuta.
Určite psychoterapeut.