Ako sa naučiť byť asertívny?
Zeny/muzi radte.
Ako sa naucit byt asertivny, ak to clovek nema v sebe?
Uvediem priklady situacii, kedy sa to ziadalo a ja som bola pasivna a potom na seba nasrata.
1. Taxik - taxikar mal otvorene obe okna, v aute bol riadny prievan a ja som nepovedala,nech zavrie okna, aj ked mi to maximalne vadilo, lebo som videla,ze ma blbu naladu a nechcela som sa hadat.
2. V robote mam vzdy najhorsi rozvrh,kvoli kolegyniam, ktore neustale chodia za vedenim, ak nue su spokojne. Uci sa v 2 budovach. Naposledy som mala kazdu hodinu v inej budove 4x v tyzdni, kvoli tomu,ze k9legyna povedala,ze nebude lietat hore dole. Ja dom bola nasrata,ale neozvala som sa.
3. Vzdy cakam na kamosku, ked sa dohodneme von na urcity cas aj 15minut, kym pride na miesto. A ked som raz meskala ja 5 minut,tak na mna vybehla,ze ci neviwm prist vcas atd...
A m9hla by som pokracovat...
Pripadam si ako taky fackovavi panak a vobec sa neviem sama za seba postavit. Co s tym????
@marcellka32 otvorim..a nevychadza zvuk.
1. Môžte prosím zatvoriť okno, veľmi na mňa fúka, ďakujem
3. Nehnevaj sa, ale musíš vždy meškať? Nepáči sa mi, že ťa musím čakať zakaždým 15 minút
Ostatne podľa situácie, ísť za vedením
@marcellka32 ale rozumuies,ze mne to prostr nejde. Ja mam z toho zly pocit,ked sa mam ozvat,ze niekto sa bude kvoli mne zle citit,co je uplne blbe. .
@marcellka32 nazvem to,mam blok,ze radsje si to odtrpim. No a toto chcem zmenit,len neviem ako. Lebo co chcem povedat,to mam na jazyku. Len ako to dat von?
prečo by sa mal šofér taxíka cítiť zle keď ho požiadaš, aby zavrel okno? ty si platiaci zákazník a on ti má výjsť v ústrety
Raz to v tebe rupne, niekomu poriadne vynadáš, chudák si to zlizne aj za všetkých, pri ktorých si mlčala a potom už to pôjde 😅 ale nie, teraz vážne, tiež som totálny people pleaser a veľmi s týmto bojujem, život ma nejak naučil, treba sa proste raz prekonať a tie ústa otvoriť a každý ďalší krát to pôjde ľahšie, vždy sa to dá komunikovať slušne… hlavne si treba uvedomiť, že ty napr. nad situáciou s rozvrhmi rozmýšľaš celé dni, pre človeka, s ktorým to riešiš je to 5 minútová záležitosť, ktorú hneď ako odídeš z kancelárie pustí z hlavy a nebude kvôli tomu nespať, predstav si seba na druhej strane, ako by si to zobrala ty, či sa cítiš zle, keď ťa niekto poprosí aby si zavrela okno…
Trenuj si tie situacie nahlas doma a ked uz pride realita, tak to zo seba vychrl.
Trenovat, trenovat, trenovat... Idealne sa vystavovat nekomfortnym situaciam cielene.
Treba si uvedomiť, že tým, že sa ozveš, nevzniká konflikt. Taxikár sa na teba nenahnevá, ani vedenie v škole, keďže tvoje námietky by boli oprávnené. A čo sa tej drzane - tvojej kamošky, týka, začala by som sa smiať, že "No to snáď žartuješ?! Ty meškáš v jednom kuse a MNE ideš niečo vyčítať?!" Proste treba len zvoliť tie správne slová.
Musíš nájsť príčinu toho, prečo sa bojíš ozvať. Tu mi len tak na prvú napadne výchova, nejaké traumy z detstva, nedoriešené veci z detstva. Keď pochopíš prečo sa bojíš ozvať, dá sa s tým ďalej pracovať. Ja odporúčam psychológa/terapeuta.
Sorry a to je problém povedať slušne taxikárov, aj keď je možno nasraný, že či by mohol aspoň jedno okno zavrieť?
Prečo.sa hneď hádať a takéto scenáre si predstavovať?
A prečo nejdeš za vedením školy aj ty?
Keď ti vadí čakať na kamarátku, tak nečakaj🙂
Ono je to jak s vraždou.. Prvý krát sa človek dlho odhodláva. Ale druhý krát je človek majster sveta 🙂
Hlavne neviem čo chceš dosiahnuť. Ja som prakticky ako ty. A radšej, než byť sebecké hovädo (resp ako to ty nazývas - asertivny) 🙂
Máš nejaký blog a rada by si sa ho zbavila. Preto môžeš pouvažovať nad tým, čo ho spôsobuje.
Jednak, prečo sa cítiš byt zodpovedná za pocity druhých ľudí? Každý si zodpovedá za svoje vlastne prežívanie, moc a kontrolu by inak dal do ruky druhým. V detstve však často počujeme obviňovanie zo strany rodičov, pozri aká som nahnevaná, smutná, to je preto, lebo ty si niečo spravila, povedala a pride sebaobvinovanie.
Ďalšia vec je vystúpiť z komfortnej zóny. Otvorit to, čo sa deje v tebe vnutri, vyjadriť to, podeliť sa o to s druhým. Riskujes reakcie okolia. Nevies sa s nimi vysporiadať? Nechceš “zranovat”, aby si ty sama nebola zranená, bojis sa hnevu, kriku, nepríjemných pocitov v sebe? To je strach pred ktorym unikas.
Vyjadriť, čo ti prekáža sa da aj veľmi slušne, nemusí to byt teda zákonite niečo neprijemne. Začala by som tým, ze budes pomenovavat objektívnu skutočnosť, to, čo vidíš bez odsudzovania, zveličovania, napádania druhej strany. Ak to nedokážeš ešte povedať nahlas, trénuje aspoň v mysli. Napr. Teraz sú v aute otvorene dve okna. Každý týždeň mám po sebe 4 hodiny v inej budove. Prišla si o 15 minút neskôr ako sme sa dohodli.
Druha vec, povieš o co ziadas ty, co by pomohlo tebe bez toho, aby si druheho z niečoho vinila. Napr. chcela by som, aby tu bol menší prievan; aby ste ten rozvrh upravili a ja som takýchto hodín mala menej; aby si najbližšie prišla načas.
Otvoriť ústa vtedy keď si to situácia žiada