Ja som z toho uz na nervy. Uz tri mesiace sa motam na tom istom mieste. Mame spolu dieta, nechal ma on. Mam prejdene snad vsetky weby ako zachranit vztach, chodim na terapiu, facebook som deaktivovala snad tisic krat - aby som si dala pokoj a znova aktivovala, aby som sa pozrela, čo dava zdielat. Dava blbe citaty - o laske, priatelstve..najskor nieco v zmysle, ak ta niekto nenavidi, nechate ho ist, za dva dni...ak niekoho lubis a povies mu to, lubis ho navzdy...ja som sa tie dva mesiace prosila, prosila...nedokazem ho dostat z hlavy. S dcerkou sa stretava, komunikuje v stýle: vstala, jedla...ak chcem komunikovat ohladom jej pocitov ako to preziva ako to zvladat, vobec nereaguje. Veci mame nevypovedane. Ja furt dufam. Mam nastudovane kopu dalsich webov co robit po rozchode...nic mi nepomaha....ja viem, ze jedine je nocontact ale ako sa netrhat pri kazdom pipnuti telefonu, ci to nie je on? Ako to vypnut? Ako si pomoct sama sebe este? Najradsej by som odisla na pusty ostrov aby ma tam dakto vysadil, bez moznosti navratu aspon na 3 mesiace....ja velmi chcem aby uz presiel cas, byt nad vecou...
@bublinka1426 ale ja to viem. Ja vsetko viem. Len proste mi uz z toho viru myslienok nie je dobre.
takze si mu dala dovod na rozchod? kedze tie citaty...
ziaden chlap neznasa ak sa muzena vtiera a dobiedza... zacni zit .. prestan ho prenasledovat ignoruj ho a komunikuj s nm rovnako ako on s tebou ... uvidis ako sa zmeni ked bude vediet ,ze ta uz nema v hrsti ako doteraz.. ale osobne by som v tom pokracovala,,az kym by som sa z neho nevyliecila a nenasla si niekoho ,kto ta nebude chciet vidiet smutnu a na dne ale niekoho kto ta urobi stastnou a na dno nenecha spadnut
Reálne sa pozrieť na vec a povedať si "je koniec".Nemať žiadne dúfania, plány v rodinu, prestať sa mu vnucovať, vyplakávať a začni sa venovať sebe a dcére. Váž si samu seba a ukáž mu, že žiť a usmievať sa ide aj bez neho. Stanov si pravidlá návštevy a výživné s dcérou, nepúštaj ho do bytu, buť stručná a nič nerieš. On vás opustil, nechaj mu priestor žiť ako chce. ..a ty si tiež nájdi ten svoj...nikoho neprinútiš mať vzťah alebo ho uzavrieť lebo to chceš ty. Nestojíš mu za žiadnu diskusiu, za žiadny pokus ...proste si pre neho nič, takže vyrozprávať sa nahlas koľko budeš potrebovať a uzavri to v sebe. Ono to prebolí a budeš sa môcť nadýchnuť len sa nemoc v kruhu nadejí, nič tam nie je ..
Planovat si cinnosti. Aj ked popri malom dietatku sa to asi neda.
Dovol si spominat napr. hodinu denne, vyhrad si na to cas, vtedy ked dieta spi. Ty si spominaj, nechaj myslienky plynut, ked potrebujes oplakat ich, oplac ich.... ale ked prejde ta hodina (doslova si ju budickom na mobile meraj) tak dost bolo smutenia, idem na dalsiu cinnost. Napriklad na nakup alebo na prechadzku s dietatom.
Vela sa prechadzaj - neviem ake mas dieta velke, ale daj ho do kocika, a vela sa prechadzaj, aby si bola fyzicky ukonana a chcelo sa ti v noci spat.
Potrebujes niekoho, kto by ta vypocula pomohol ti prezit smutok. Ak nikoho nablizku nemas - kup si zapisnik, hocijaky zosit a pis si svoje myslienky. Zase si stanov na to nejaky cas - mozno miesto toho spominania mozes rovno si tie myslienky zapisovat. Pomaha to upratat si ich, zbavit sa ich.
Niekedy ked ta nechce ten druhy vypocut - odporuca sa - napis mu vsetko co mas na srdci listom. Ten list mu ani nemusis poslat, podstatne je, dostat to vsetko zo seba von, neuzamknut to v sebe. Ten list potom mozes roztrhat alebo spalit. Mozes mu taky list napisat kazdy den, proste to zo seba vsetko postupne dostat prec, kazdu krivdu, co citis... Niekedy je to proste aj taka neurcita boloest, panika, uzkoost, ze nie si anischopna to formulovat, ale ked sa prinutis pisat list, tak to zrazu ide a ked to das zo seba von, ulavi sa ti. Ze dobre som to napisala, dobre som to sformulovala...
Ak by sa ti dalo, tak aj doma napriklad cvic, najdi si nejaky kanal o cviceni a cvic, alebo kym je dieta hore, tak spolu tancujte, spievajte trebars tanecky na detske pesnicky... alebo spievaj dietatu, citaj nahlas knihy... dietatko bude mat z toho uzitok, aj ty.
Neviem ake velke je dieta, ale napriklad aj take veci ako malovanie, kreslenie, hranie sa s plastelinou alebo s cestom, varenie spolu... Vsetky take senzoricke veci. Kludne napriklad aj si urobte vanu s penou a kupte spolu s dietatom, podla toho ako je velke... to bude na to v dobrom spominat, ze mamca sa spolu kupala, vezmite si hracky do vane, ako na kupku...
Lebo vlastne akakolvek cinost co vam trosku radosti prinesie, ako su tanecky, spievanie, senzoricke veci - tak to je dobre pre teba aj dieta.
dievcata, ja to vsetko viem. Viem, co mam robit ale to nedokazem.
@jumama dakujem ti, tento navod si tlacim....
Keď ta nechal s dieťaťom tak tam niečo bolo neviem či z tvojej či z jeho strany možno obe strany .,tak pod dalej proste máš dieťa ktoré ta potrebuje muži sú a aj budú .A keby sa hocico udialo a chlap odíde už ho nevezmem naspäť proste rozchod treba predýchať ,nechať si čas,zamerať sa na dieťa a ísť dalej
Skusi si davat iba malicke ulohy, napr. dnes si daj ulohu ze si kupis zosit na ten dennik. A bud stastna, za to, ze si to dokazala. Pochval samu seba, ze uz len tym, ze si si kupila ten zosit, zacinas sa uzdravovat. Ze je to nesmierne tazke, ale ze toto je prvy krocik.
Taketo malilinke ulohy si iba davaj, slpnitelne, za ktore mozes samu seba ocenit.
Odporuca sa pisat si aj dennik vdaky - napr ze vzdy vecer tam zapises 3 veci, za ktore si v ten den vdacna. (Mozete siich s dietatom pri zaspavani povedat - tak pomozes dietatu. A ved takyto dennik aj dietatu, mozes aj jemu precitat radostne spomienky...) Aj ked sa mozno tazko hladaju, ale je to akoby iba postupne presmerovanie pohladu. Preorientovanie sa z tych pocitov zmatku na nieco ine pomalicky. Vsimanie si, ze je tam pocas dna aj nieco radostne a pekne. Napr. som vdacna, ze napriek nadchovemu obdobiu som zdrava. Som vdacna, ze sa mojmu dietatu dnes podarilo toto... Som vdacna, ze dietatu chutil obed...
Ked si taky dennik pises pravidelne, tak ked si ho spatne precitas, akoby zrazu vidis malicke okamziky stastia cez den, postupne sa viac na ne budes vediet preorientovavat a sustredit.
A potom este posledna rada: Tu je ake fazy smutok zo straty vacsinou ma: https://www.preventivne.sk/dusevne-zdravie/na-c.... Tak moze ta to upokojit, ze aj vsetky pocity, co mas, vsetok ten chaos a tak, su opravnene. Proste si v takej faze smutenia a zmierovania sa zo stratou. Ziadna faza smutenia sa neda preskocit. Iba ak by si v niektorej faze otalala prilis dlho, ze to naozaj sama nezvladas, tak skus toho psychologa, mozn aj liekovu pomoc si pytaj - to staci aj u obvodnej lekarky, vysvetlit jej stav, pricnu, ona ti bud sama moze nieco predpisat, alebo ta poslat dalej k odbornikom... Proste ked citis bolest a zmatok, tak su to opravnene a realne pocity v takejto situacii ako si. Treba tu bolest postupne rozpustat a zmatok pomalinky vytlacat. Ale naozaj si dopriat cas odsmutit to.
@jumama akurat som mu napisala list. Ale, zistila som,ze sa citim o dost lepsie, pretoze som "s nim" prezdielala svoje pocity a mam ho akoby spat pri sebe, co je velmi klamlive. Preto, budem tie listy pisat sebe
Príď ku nám, nemáme tu net a aj cesta na prechádzky sa nájde
@jumama ďakujem
@sashka22 kde ste?
prečo ťa nechal?
Prestaň ho sledovať, načo čítaš co zdieľa? Potrebuješ to vedieť.
Až taky dokonalý nebude, keď ta nechal aj s dieťaťom..
Začni žiť, robiť veci ktoré si nerobila a už vôbec sa ho nepýtaj na jeho pocity.
Nevtieraj sa mu.
Ukáž mu, hoci ty sa tak zatiaľ necítiš, že si s. Tým v pohode.
Že vieš žiť aj bez neho.
Na samote pri VK
Venuj sa dcére, usporiadaj si to ako sa budú stretávať. Toto nerobí muž, ktorý ťa ľúbi, že opustí rodinu s malým dieťaťom. A tie jeho citáty, akože jedine to len vypovedá o tom aký je to chuj. Nesleduj ho, lebo ho nikdy nedas preč z hlavy.
Teraz má kamoška fázu, že potrebuje pokoj, tak sem zvykne zavítať aj so svojím dieťaťom, ja mám tiež deti, ona oddychuje, ja robím a decká sa zabávajú samé 🙂 ideal
Klameš samu seba a chovaš sa jak zmyslov zbavená pubertiačka
@gerber58 ale ja to predsa viem
nechces teda konecne napisat, preco ta nechal?
@falbala132 a preco to je podstatne? Ja potrebujem riesit seba a svoje stavy a nie dovod rozchodu.
Tiez uz 2 mesiace a znova sa citim na dne, myslela som, ze uz konecne zacnem dychat, ale znova uzkosti aj trapenie... sprava sa ku mne ako keby sme sa ani nepoznali (a neprezili vyse 11 rokov v spolocnej domacnosti), ani neviem, co boli viac
@cdt A ste v kontatke? Ci vobec? Aj ja som uz mala lepsie obdobie...a tento tyzden je des. A mozno aj preto, lebo ide vikend a uprsany. To sme vacsinou boli spolu
Nekontaktuj ho, nesleduj, zaplň si život aktivitami a zrazu zistíš, že ťa vôbec nezaujíma. Keď na teba príde taká chvíľa musíš si zakázať na neho myslieť.
Nie, nie sme, pretoze on to ma v sebe uzavrete a ja som pre neho len zbytocna pritaz😞
@cdt ale to ti povedal? 11 rokov? A je s niekym inym? Ci vobec nic o nom nevies? A ako to zvladas ho nekontaktovat a nesledovat?
Úprimne, čo ti dáva, že ho sleduješ? Načo?
Odišiel, nechce ta..
Proste to spracuj, nemá o teba zsujem.. To sa ideš trápiť pre človeka, ktorý ťa nechce??
Ide víkend, upršaný.. Ôk, vezmi seba dieťa choďte na víkend pobyt, zbiera zážitky, niečo rob.. Vypustí ho z hlavy.
dôvod rozchodu je dôležitý, nech je akýkoľvek
CAS ako na vsetko :/ mozno psycholog nejaky terapeut.
ale CAS je najlepsi liecitel.
🍀