Ahojte,
Viem, že podobných tém je tu plno, ale predsa by som počula rada najmä názory žien, ktoré si tým prešli a majú reálnu, autentickú skúsenosť.
Som po rozchode pol roka, bývalému partnerovi som až po rozchode ( cca mesiac dozadu ) prišla na neveru, ktorá už bola počas nášho vzťahu a bohužiaľ ani neviem, koľko ich možno ešte bolo. Zistila som aj ďalšie aspekty, v ktorých mi klamal nejakým spôsobom a je mi z toho zle, vyslovene ťažko. Keď som sa to dozvedela, povracala som sa normálne, tak zle mi prišlo.
Po rozchode ma ešte občas motal ( poslal kvety, napísal správu, sleduje ma na sociálnych sieťach ), ale v nijakom kontakte už nie sme, nevoláme si, samozrejme ani nepíšeme, žijeme už v iných mestách a je minimálna šanca našťastie sa stretnúť a to ma veľmi upokojuje.
Problém však je, že stále a napriek všetkému naňho myslím a začínam sa dostávať do fázy, kedy z tých myšlienok prichádza úzkosť, zvláštna forma strachu a plač, lebo viem, že je to nesprávne a ja som hlupaňa, keď sa mi vracajú spomienky, myšlienky naňho. Vyslovene sa bojím tých myšlienok, pritom môj bežný život je fajn, mám svoje štúdium ( aktuálne sú prazdniny ), prácu, kamarátky, zoznámila som sa teraz s jedným príjemným chalanom od nás z fakulty, bola som už odvtedy na pár rande s inými mužmi ( viac menej nevyšli, ale nič zásadne zlé v tom nebolo ), ale akoby keď príde na tieto myšlienky, vyslovene ma chytá neopisateľný stav, to, že mi chýba aký bol vo vzťahu, myslím často na sex s ním a pritom sa za tie myšlienky neznášam.
Čo by ste mi poradili, ako sa ich definitívne zbaviť?
Čas a nerypat sa v minulosti, aj keď viem že zvedavosť je niekedy silnejšia...prip.nová práca, koníček
Bola si s tým človekom šťastná nezabudneš len tak, keď ti niekto ublíži veľmi ťa to trápi len čas pomôže presne tak musí ťa to prebolieť 😒ale život ide ďalej aj bez neho... Moja prvá láska má nechala pre moju naj vtedy kamarátku a proste podpásovka mne pomohlo že som im odpustila ale nezabudla... Naozaj chce to čas 😉
Už bolo lepšie po cca 3 mesiacoch, potom sa ešte chvíľu ozýval, to mnou zamávalo, teraz, keď som sa ešte dozvedela tie nechutné veci, zamávalo to mnou, hnevám sa veľmi na seba, i keď vo vzťahu s ním som bola šťastná, nechápem, že ešte mám v hlave myšlienky naňho...
Máš ho v hlave pretože tí nieje ľahostajný...
Poradim. Mne ked zomrel manzel pomohla mi fyzicka praca. Ta najlepsie odputa mydlienky. Je to sj psychologmi overene...
Mali sme vtedy 3 izb. byt vymalovany latexom, ktory sa dal umyvat
Pustila som sa do umyvania stien. Potom dalsie upratovanie. Skutocne mi to pomohlo ked som bola doma sama. Na ulici to bolo horsie. Stale som pocula piesen Bliz k Tebe Boze môj. Tu piesen hrala kapela ked sa potapal Titanik.... Videla som sa v duchu ako sa potapam a slzy sa mi rynuli po tvari.
Fyzicka praca bola liek.A cas, ktory zahojí rany na dusi, ale nie navzdy.
Musi to preboliet. Chce to cas. Kazda sme tym presla.