Ako reagovať na negatívneho človeka?
Ahojte, neviem či už bola tu podobná diskusia nechodím sem moc často.
Na Vianoce budem mať 40 manžel má 46 rokov.
Problém je že manžel je strašne negatívny. Nie nebol taký predtým. Je to rokmi čoraz horšie.
Robí na smeny, stále má reči keď ide do práce že ide do hlupákova lebo normálny ľudia nerobia na smeny ale len ráno. Poviem mu nech si teda nájde prácu len ráno. Nenájde si on je pohodlný ostať tam kde je ale blbé reči bude mať.
Máme veľký prerobený dom keď niečo treba spraviť povie že bývame v chlieve že stále niečo robiť. Ale veď to je normálne keď človek býva v dome nie. Ako je dobry spraví si čo mu poviem no sám od seba moc sa nehrnie do roboty.
Tak ho ťahám, len na všetko má blbé reči.
Teraz že mu je zima keď niečo robíme v záhrade, ja mu poviem treba sa hýbať robiť a hneď ti bude teplo. On spomalene ako slimák a len sa sťažuje.
Je strašné veľa takýchto veci a činnosti pri čom je negatívny. Lenže zle mi to padne počúvať ho. On z ničoho sa neteší nič mu nerobí radosť. Stále len nadávať a sprosté reči mať na všetko.
Poraďte ako žiť s takýmto človekom vo vyššom veku?
Ja už niekedy nevládzem úplne ma vycicieva z energie.
Bol taký aj pred tým? Alebo sa to zhoršuje postupom času? Môže strácať zmysel života, nič ho nebaví... Vidí, že mladší už nebude... Možno fakt úprimný rozhovor o Tom ako sa cíti a navrhnúť mu, že to má riešenie v podobe psychoterapie alebo cautchingu... Kde by mohol nájsť svoje nové smerovanie. Inak veľmi pomáha šport , pohyb, ale na to sa nedá asi ukecat..musí to vychádzať z jeho vnútornej motivácie. Držím palce.
Nemá depresie alebo iný psychický problém?
Chapem.skus mu to vsetko takto povedat.ze preco si nevazi to, co mate.dom,pracu, rodinu.co by robil keby ste sa tlacili v garzonke, ako mnohi ludia, alebo mali vaznu diagnozu....a ptm...potom si kup bluetooth sluchatka, pusti si hudbu a usmievaj sa na cely svet aj za neho...lebo, uprimne, chlap sa uz v tom nezmeni
píšeš, že nebol taký predtým. Možno andropauza? Skús sa s ním normálne porozprávať, prečo ho tak všetko štve. Ináč, čo ho baví, poteší, vyvolá úsmev na tvári? Nejaké pozitívum?
A ty len ticho sedíš a počúvaš?
Však mu povedz, Miso lezies mi na nervy s tými tvojimi rečami
Čo tu pistis ako malé decko? Nájdi si inú prácu a nie tu furt pištis
Nie nebol takýto, aj to ma napadlo či to není vekom že stratí chuť do života. Stále spomína na obdobie keď ešte žil u rodičov ako mu tam bolo dobre že sa nemusel o nič starať sa, mal dobrú prácu celú výplatu na seba šporil.
My sme spolu 13 rokov a 10 rokov čo sme si kúpili dom. Zo začiatku bol nadšený z toho že sa odsťahoval a má svoju rodinu, no časom to nadšenie ubúdalo keď videl že okolo domu je stále dáka robota a stále treba peniaze vrazat či do domu alebo do deti.
Ostal frustrovaný aj z toho že z účtu mu ubúdajú peniaze a nie pribúdajú. Ja som trpezlivá až moc stále mu vysvetľujem že to je normálne že treba x veci platiť veď nič není zadarmo. Že treba si kúpiť deťom veci do škôlky a školy, treba jesť nakúpiť potraviny. Potom on začne že radšej bude hladný a nejesť ale ostanú mu peniaze. Prácu si menil nemá zlú len čo som si všimla on ťažko znáša zmeny a má problém sa prispôsobiť.
Aj to mu hovorím x krát že máme kde bývať máme 2 detičky zdravé nič nám nechýba, z je veľa ľudí čo sú na tom oveľa horšie. Aby si vážil čo máme. Ale nie on povie že iny ho nezaujímaju.
Radosť má radosť z deti ako rastie. Koníček nemá žiadny dá sa povedať. Vo voľnom čase predsedi pred tv. Ja sa snažím ho vytiahnuť von na výlet na prechádzku no musí sa premáhať aby išiel. On je skôr taký samotár že doma len sedieť a dajte mi všetci pokoj.
Nebol takýto, neviem či sa len pretvaroval roky alebo bol úplne iný.
Deti nezoberie von ani na ihrisko, stráni sa ľudí.
Ja už fakt som bezradná čo s ním.
V jeho pripade to vidim na kombinaciu roznych faktorov.
1. Frustracia z prace,
2. Frustracia zo sameho seba, obvinovanie inych zo svojej vlastnej mizerie
3. Frustracia z iluzie, ze vsetci okolo sa maju lepsie ako on.
Do tohto koktejlu si pricitajme, ze absentuje aktivita na "odreagovanie" (napr futbal s kamaratmi) a mame tu jedinca, ktory ma zadelaano na problem. Uplne rozumiem, ze zivot s takymto jedincom je za trest.
Co robit? Je to dlhodoby projekt, ktory vyzaduje vela malych krokov, ktore budu vies k znizeniu jeho dlhodobej frustracie.
Lakomec..nebude jesť aby mu ostali peniaze??
Úbožiak ten tvoj muž, prepac ale je to tak, nezniesla by som takého chlapa, čo šomre, nech ide k psychiatricke po dáke lieky lebo toto nieje normálne a trpieť to musí byť totálne na nervy, má rodinu treba výlety a podobne a nie názor, že nebudem jesť aby som ušetril úplný zgrlos, nikde nepôjdeme ušetríme nádherny názor, ako keby si si našla iného nečudovala by som sa, a potom sa ľudia čudujú prečo je nevera
Moze to byt sposobene unavou z prace.Ked som robil nocne,kolko x sa mi chcelo cez den spat.A cez volno nedostatok spanoku clovek nedoplni.
Tipol by som syndróm vyhorenia, možno ešte kombinovaný s krízou stredného veku. 46 rokov v súčasnosti ešte nie je taký vysoký vek. Hlavne mu to nezdôrazňuj, že je starý 🙃 Podľa toho, čo hovoríš smeruje, alebo už je v depresii. Mohla by mu pomôcť zmena prostredia, napríklad zmena práce. Alebo aj to, keby si našiel toho koníčka. Inak ho to bude postupne zvnútra zožierať a celej rodine to bude pomaly ničiť život. Ďalšia možnosť je riešiť to s odborníkom, ale to asi nebude ochotný. Hlavne si dávaj pozor na seba, depresie môžu byť nákazlivé.
Zobrala si si muža po 30, ktorý bol zvyknutý na mama hotel a celá výplata bola jeho. Začalo sa mu cniet za starým životom.
Porazilo by ma z neho. Podľa mňa depka, alebo porucha osobnosti, toto treba riešiť s psychológom ak by sa tam dal nejako dokopat. Správa sa ako starý uhundraný dedo.
Akože čo by robil s tými naškrečkovanými peniazmi na účte? Každý deň by okolo nich tancoval nejaký rituálny tanec alebo čo? Ak by zostal u rodičov, neoženil sa, nemal deti, škrečkoval peniaze tak čo? Raz by aj tak zomrel a jeho naškrečkované prachy by zdedil nejaký synovec z piateho kolena. To by bolo akože šťastie pre neho? Somár jeden, by som mu prehovorila do duše. Môj muž má 61, ženil sa ako 38 ročný, ale keby takéto bludy vypúšťal z huby, tak ho pošlem kade ľahšie.
Hovori že tešil by sa z toho a mal radosť ako peniaze pribúdajú. Ja toto nechápem lebo ja míňam. Na poplatky čo treba a na život. Aj si ušetrím mám stanovené koľko šetriť a koľko ostane na míňanie. Keď niečo chcem kúpiť alebo niekam ísť s deťmi výlet a podobne tak všetko hneď okomentuje že čo vymýšľam stále, že voľakedy rodičia vôbec sa nevenovali deťom nikam nechodili a bolo dobré.
Že len teraz sú moc akčné rodičia a stále vymýšľajú a idú s davom ako ovce. Keď mu poviem že ja robím podľa seba čo sa mne páči a pozdáva tak tiež šomre že moc vymýšľam. Že deti nepotrebujú výlety ani oslavy vraj by prežili aj bez toho.
Toto sú len jeho reči, samozrejme ja si deťom doprajem v rámci možností al často máme doma výmenu názorov s manželom. Nebadame sa len on nechápe mňa a ja nechápem jeho prečo ostal takýto.
Futbal s kamarátmi to unho nehrozí. On ani nemá kamarátov len v práci kolegov ani s nimi si neudrzuje kontakty. On je rád že si odrobi a ide domov nech má kľud od každého.
K psychológicke pre lieky nepôjde on nevidí že by mal problém. Podľa neho každý rozmýšľa zle len on vidí všetko správne.
Ja nehľadám nikoho nechcem sa rozvádzať, len neviem ako ďalej. Mňa x krát tak vytočí s jeho rečami tak mi vie sprotivit isté činnosti alebo znechutiť ma že neviem už čo mám robiť.
Ja mám svoje koníčky príklad rada chodím na výlety a trávim čas s deťmi. Len on na to že to sú zbytočne vyhodené peniaze. Alebo milujem svoje záhradu sadiť a pestovať, na to tiez zbytočne vyhodené peniaze za semienka planty a pod. Alebo rada čítam občas si kúpim knihu pre seba zase zbytočne rozhadzujem.
Keď chcem ísť do mesta s kamarátkami stretnúť sa zase čo vymýšľam že doma je najlepšie. Keď boli deti malé mal problém ich postrážiť a nechodila som sama nikam. Všade len s deťmi. Teraz ako sú väčšie tak ich aj postráži na pár hodín no musí to aj tak osomrat že stále len vymýšľam.
tak keď sa nechceš rozvádzať, tak si funguj podľa seba hundroša nechaj, nech si sedí doma na vajciach a hundre. Jeho vec. Nemal sa ženiť a plodiť deti, mohol zostať mamenke pri fertuche sedieť a peniaze počítať. Hadam si ho neznásilnila a násilím neodviedla k oltáru.
Preboha a to je ešte mjady,čo bude rozprávať,keď bude mať takých 60.....🤦
Rozprávala si sa s ním o tom, že ti to ubližuje?