Ako prekonať tento strach?
Ahojte mám problém už dlhšie s neviem ako ho riešiť. Vždy keď som s nejakým človekom s ktorým sa až tak dobre nepoznám alebo proste ešte som není pri ňom taká otvorená a sama sebou tak mám strašný blok keď chcem niečo povedať. Musím presviedčať sama seba že je vpohode keď toto s toto poviem keď sa toto opýtam a nakoniec sa presviedčam tak dlho že nič z toho nepoviem a neskôr toho krížne ľutujem. Keď potom spätne nad situáciou premýšľam hovorím si čo všetko som mohla povedať a že by to vôbec nebolo divné ani odveci ale keď už dôjde na moment kedy toho človeka opät stretnem začína to isté proste sa neviem prinútiť k tomu niečo povedať alebo sa niečo spýtať pretože mám neskutočný blok a môj mozog mi stále neustále dookola hovorí čo by sa mohlo zle stat keby toto poviem čo by si one dotyčný človek myslel. Máte to tak ešte niekto ? Či som v tomto úplne sama. Potrebovala by som nejaké cenné rady ako sa toho zbaviť alebo to aspoň zmierniť.
Radulkova má pravdu. Rob veci kvôli sebe, ak sa chceš pýtať, pýtaj sa, ak sa chceš s niekým rozprávať, rozprávaj sa. Je to ľudské a je to v pohode, nie je na tom nič divné.
Myslím, že ty tomu venuješ viac pozornosti ako potencionálna druhá strana. Napríklad ja si teda vôbec nepamätám čo sa ma kto pýtal, alebo o čom rozprával, pokiaľ ide o bežnú komunikáciu čo sa týka práce alebo aj súkromia. A rovnako ani nemám šajnu čo som vravela napríklad ráno pri kávovare kolegyni, ktorú poznám týždeň.
Skús sa doma občas rozprávať sama so sebou...fakt to pomáha, normálne nahlas si hovor svoje myšlienky, plány, rozoberaj problémy...Tvoj mozog si na to navykne a nebudeš mať problém hovoriť aj s cudzími ľuďmi. V mladosti som bola taká tiež, ťažko sa mi rozprávalo s niekym iným, no teraz s tým nemám problém. Hlavne treba byť pri rozhovoroch úprimný, na nič sa nehrať, byť sám sebou a potom to už ide samo...
Začni sa prekonávať ale v malom. Po krokoch. Vystavuj sa situáciám s cudzím človekom a raz sa pokús byť odvážna. Zvyšok rozhovoru sa nemusí podariť ale ten jeden pokus si uvedom a zapamätaj možno aj zapíš. A na druhý den zas. A potom už skúsiš dve vety povedať odvážnejšie. Musíš to vnímať rozumom a nehovoriť automaticky. To nacvičovanie je ťažké, ale potom je to furt ľahšie. Ja sa chcem takto naučiť asertivite. Radím ti tu ale nechce sa mi do toho. Je to podobne náročné. Skúsim aj ja teda.
Mala som kolegu, robil čašníka. Ukecany, veselý, sranda s nim bola aj robit vedel.
Bola to taká minitiristicka dedina s hotelmi, penzión mi. Aj jeho rodicia vlastnili penzión so zopar izbami, mali v ponuke aj raňajky, takú malinku restiku.
Po práci sme sedeli viacerí kolegovia pri pohári vína a pytala som da ho, prečo vlastne robí tu v hoteli, ked maju aj jeho rodicia penzión.
A on povedal, ze tom je omnoho viac hostí a on sa potreboval rozpoznávať - zbaviť sa koktania zo strachu pri kontakte s inymi ľuďmi.
Najskôr som myslela, ze si to mna robi prdel. Extrovert ukecany vtipný a toto povie? A tiez mi hovoril, že mal strach hovorit s inymi ľuďmi a preto tiez koktail. Šéf hotela sedeli s nami a potvrdil to, keď som fakt veriť nechcela. Ze to ma aj teraz obcas - ale už len veľmi zriedka, a niekedy pri zoznamovanie sa so zenou, ked sa mu páči 🙂
On to teda zvládol perfektne, tymbze sa presne tomuto svojmu strachu postavil.
Držím ti palce veľmi 🙂
@svetlonos ďakujem ❤️
rado sa stalo 🙂
Nie každý človek má ten dar byť výrečný komunikatívny otvorený hneď po zoznameni.Mame strach aby sme nepovedali niečo čo je nevhodné alebo ako bude reagovať na nás druhá strana čo si o nás pomyslí .aby sme sa nestrapnili a podobne .Je to zvláštny pocit ako by sme boli zablokovaní .Naozaj treba skúsiť rozprávať sa sama so sebou nahlas doma skúsit krátke vety a opakovať znova a znova. Po malých krocikoch to pôjde len treba troška odvahy a skúšať prajem veľa šťastia 😊
psycholog, uz davno si tam mala byt. Moj tip je, ze mas nejaku socialnu fobiu.
na toto podľa mňa funguje len prekonať sa, jeden krát, potom zase a zase.. tvoj mozog si zvykne na to, že nehrozí žiadne nebezpečenstvo, a už potom nebudeš taká nervozna. ide o to prenastaviť neuronové dráhy.. ako keď má niekto sociálnu fobiu, vtedy pomáha keď chodí čo najviac medzí ľudí a zase si len mozog uvedomí že aha je to v poriadku. proste vystavovať sa tomu, čoho sa bojíme 🙂