Ako oznámiť 6 ročnému dieťaťu, že odchádzate od jej ocina?

Myslela som, že keď sa to stane... Keď nadíde moment, že sa odstahujem a časom sa niekto objaví. Vlastne už to ako sa odsťahovať, ako jej to vysvetliť.. trávi veľa času s otcom.

neviem ci len pre mna je cudne, za niekto cerstvo riesi rozchod a uz aj noveho partnera...asi som jedina, ktora by si po rozchode potrebovala vsetko v hlave dat dohromady, venovat sa dietatu

autorka: u vás je inak všetko v pohode? alebo máte nedorozumenia, hádate sa, je tam napätie?

@birika ja mám v hlave všetko v poriadku, pretože to vo mne dozrievalo dlho. A nového partnera nemám, iba premýšľam aké by to bolo, nechcem byť sama do smrti.

@panelacikova áno je všetko v poriadku doma, akurát, že mne ten vzťah nedáva to, čo by som od partnera chcela. Jednoducho ma to nenapĺňa.

@birika a nie je to čerstvé, rozchod sme riešili veľa rokov, ale až teraz je to definitívne.

je to vas problem, ja som len napisala svoj nazor, ze novy partner by bolo to posledne co by som riesila...urcite ovela, ovela neskor

Ty sa planujes stahovat bez dcery?

@h_petra s ňou samozrejme. Ale bez otca.

ak máš s partnerom korektný vzťah, tak jej to povedzte spolu.
určite jej nespomínaj nového frajera, to až keď bude aktuálne.

Ja úplne rozumiem že myslíš už aj na to že časom bude nový partner, tiež na to často myslím, my mame momentálne s mužom veľkú krízu už xy krát, dve deti takze v hlave riešim čosi podobne , nevedela by som ako to povedať deťom, ale asi spolu , na rovinu ale tak aby to bolo pre dieťa prijateľné a samozrejme to bude chcieť veľa času aby si zvykli všetci , treba vysvetlit že tým že sa rozídete sa nič nemení , stále bude mat mamu aj otca len už nebudú spolu bývať, bude to ťažké , ale často čítam aj počúvam že niekedy je to pre deti vykúpenie a to najlepšie čo môžete pre nich urobit , deti cítia keď vzťah nefunguje , keď sa rodičia neľúbia , ešte hlavne keď sa hádajú alebo sú na seba zlý , aký príklad si potom do života vezmu zo vzťahov? No len to zle čo videli doma, je lepšie ísť od seba , niekedy aj pre deti, veľa báb už písalo že ako sa aj deťom uľavilo keď šli od seba, zrazu mama nebola smutná, ale veselá, zrazu tato mal na nich cas keď neboli spolu každý deň,čo inokedy otec len len mobil a počítač a futbal, hádam to tak bude aj u vás, 6r dieťa je už dosť rozumne aby to pochopilo, musí vidieť že mama nie je stastna alebo že rodičia sa spolu nesmejú a nebozkavaju či neobjimaju, ja mám 2,5rocneho a neviem ako by som to jemu povedala , v jeho veku by to nechápal , no ja musím čakať ma zmiernenie korony, vrátiť sa po materskej do práce , mat svoj plat až potom môžem riešiť rozvod

ak je doma všetko v poriadku a nemáš naozaj vážny dôvod, nerob to. Ak je tam vážny problém, tak ok. Nemyslím to zle..... len mám už za sebou veľa životných skúseností. Aj takéto. Aj osobne ako dieťa, aj osobne ako matka. Ak je to iba preto, že Vás (alebo Teba) vzťah nenapĺňa, nerob to.

@ewka0012
@alexandrasemanova ďakujem aj ja za normálne odpovede.

@ewka0012 ja už mám prácu po materskej, ale môj plat nestačí na samostatné bývanie. Chcem k tomu aj ďalší príjem. Ale je to ťažké. Ty to dáš sama? Finančne?

@alexandrasemanova len ako tak mám žiť? Cítim sa úplne sama. Partner sa stará finančne, toto nemusím riešiť, ale nedá sa s ním tráviť spoločný čas a ani ho nelubim. O dcéru ma záujem. Hlavne teraz keď máme obaja Home Office tak sa s ňou hra v čase keď ja pracujem. Potom sa meníme. Takže nie sme spolu ani veľmi ako rodina. Dcéra nás má oddelene. A dá sa povedať, že nás spolu ani nechce. Ona sama sa chce s nami hrať bud s ním alebo so mnou. Každý s ňou máme iné aktivity.

Ja si myslím že by som to dala finančne , keby mi aspoň čosi prispieva na deti, s kľudom by som mala na nájom 1-2izboveho bytu ci obecného bytu a samozrejme na ostatne, zarobím cca 800€ , rodičia deťom často prispejú na niečo alebo kúpia vi zaplatia, museli by sme to dať nejako

rozumiem tým pocitom, naozaj. Ak by si chcela, spokojne si môžeme napísať súkromne. Nechcem niektoré moje osobne prežité veci písať na stenu.
alexandra.semanova7@gmail.com

autorka: niečo podobné som mala aj ja. už sme od seba psychicky 4,5 (vtedy som mu oznámila, že s ním už nechcem žiť), reálne-fyzicky 3,5 roka (čo sme s dcérou odišli), vtedy mala 7 rokov. lenže ja som ju celý ten rok pripravovala na to, že budeme bývať len my dve, ona sa na to tešila. lenže u nás bolo napätie, boli tam problémy dlhodobo, on bol a zostal nevyzretý a mamičkin. plus ďalšie iné veci... čiže to napätie bolo cítiť, takže dcéra sa aj celkom tešila, že budeme samé. medzičasom som sa vydala, spočiatku bola protivná na nového muža, ale to je dlhá história, nie preto, žeby jej chýbal otec, ale preto, že od vlastného otca mala debilnú výchovu, že len ona a len ona je dôležitá, nikto iný :( ako "starne", zlepšuje sa to, ale to asi nebude váš problém.
finančne som to dala len tak-tak, lebo som investovala do starého bytu a ten som ešte dala aj prerobiť. ja som však mala už prostriedky, celý život som robila a peniaze sa zhodnocovali postupne na predchádzajúcich nehnuteľnostiach. máme malý bytík, ale je útulný a je môj 🙂 ja som spokojná, dcéra si zvykla. s otcom komunikuje celkom normálne, ako jej vyhovuje (tam ide o to, že v mnohých veciach má už ona zrelejší pohľad na život, než on...).
ako dieťa bude rásť, postupne bude chápať veľa vecí zrejme. neviem, akú máš dcéru vyspelú psychicky, ale ja som sa s mojou vždy rozprávala ako so seberovnou. neklamala som, nevymýšľala som si, veci som sa snažila vysvetľovať primerane veku, ale pravdivo. pozeráme spolu seriály, filmy, komédie, veľa pochytí aj odtiaľ, ako ide život, čo sa stať môže, čo sa nemusí, atď.... áno, je to ťažké, ide do puberty a ex (jej otec) s tým nič nerobí tak, ako nič nerobil prvých 6-7 rokov, čiže výchova žiadna.... prispieva, občas s ňou strávi čas (blbosťami a hlúposťami naplnený) a potom mi ju "vráti". ale neublíži a finančne podporí, čo je treba, čo je teda super.... ale je tu ešte jedna vec, neviem, ako ďaleko plánuješ ísť, my sme od seba 2 ulice, čiže asi 2 minútky peši, čo je tiež výhoda, ak sa niečo stalo v minulosti s malou napríklad. alebo teraz, keby šla k nemu už ako 11-ročná, tak v pohodičke zájde sama. keby mala chodiť cez celé mesto, o ničom. čiže je veľa aspektov, ktoré je fajn vopred si premyslieť.
čo sa týka nového partnera, ja ťa odsudzovať nejdem. ja v čase odsťahovania som sa už poznala s manželom. dcéru sme postupne "kúskovali", aby si zvykala. a zvykla si. bývame však oddelene, čo sme sa obaja zhodli, že bude najlepšie z dvoch dôvodov. mám čas na dcéru a máme obaja malé domácnosti. museli by sme ich predať a kúpiť jednu veľkú, čo je zas komplikácia v prípade úmrtia a dedenia, preto sme to nechali proste tak, ako to je (lebo aj on má decká, dospelé, ale má)...
čiže zariaď sa ako chceš, ak by však nový partner "prišiel" veľmi zavčasu, daj tomu čas, dcéra bude potrebovať teba a nový človek by to narúšal. plus ak má výborný vzťah s otcom, môže to podstatne horšie znášať, moja to brala fakt v pohodičke, až som bola prekvapená.
držím palce.

Zameraj sa iba na jednu vec a to na tu, ako pripraviť dieťa nato, že budete bývať vy dve. Nového partnera zatiaľ nemáš takže vôbec nieje dobre a vhodné pripravovať sa nato ako to povieš dcére a vôbec by som jej tym nemotala hlavu.. Keď to časom príde, tak to príde, určite sa vyhnite nejakému rýchlemu spolužitiu s novým partnerom, ale myslím, že keď to bude aktuálne, veci sa budú diať samé, netreba sa zaoberať niečím, čo zatiaľ nieje.. Podľa mňa 6r už nieje taky malý vek, aby sa to nedalo vysvetliť, neviem teda ako s dcérou komunikujete, ja si zakladám natom, aby som mala veľmi dôverný a úprimný vzťah a hlavne hovorím veci tak ako sú, samozrejme primerane k jeho veku. Keby som bola v tvojej situácii (syn ma 7r) urobila by som to asi tak, že by sme si sadli všetci traja a začnali sa rozprávať s dieťaťom, že budeme bývať zvlášť - tak nejako jej vysvetlite že dcera bude s tebou a tato bude bývať inde. Určite by som počas rozhovoru povedala ako ju obaja lubite a ako bude s tatom môcť byť kedykoľvek kedy sa bude dať atď.. Riešila by som to ale až vtedy, keď budete na 100% vy dvaja dohodnutí že idete od seba a budeš vedieť že budeš mať nato bývať sama s dcérou. Teda vtedy, keď to už bude reálne.. Dovtedy by som dieťaťu ja osobne asi nemotala hlavu.