Ako odpustiť ľuďom, ktorí nám ublíži?
Čo presne sa tým myslí že odpustiť. Ja dodnes neviem odpustiť otcovy že nás zamkýnal v izbach a nechal nám pri dverách kýble a na stole flašu s vodou aby sme vydržali do rána, tiež mám živé spomienky ako opľul mamu alebo ju ťahal pri hádkach za vlasy. Nemyslím si že je zlý človek, ale ja mu jednoducho odpustiť neviem. Radšej sa ho stránim Neviem odpustiť ani ex že sa na nás vykašlaľ, pritom on chcel rodinu o dosť viac ako ja. Som vďačná za zdravé dieťa, ale takto som si život nepredstavovala. Chodím si svetom smutná, neverím ľuďom, priam ich až neznášam, nedokážem mať normálny vzťah ani s kamarátkami, lebo sa bojím že mi ublížia. Som tým pádom sama na všetko.
Všade sa hovorí o terapiách, o tom že sa nemáme báť požiadať o pomoc .. ale ako? koho? Keby nemám dieťa asi vážne premýšľam nad samovraždou.
Ja neviem prečo píšeš, že otec nie je zlý človek a toto s vami vystrájal. Tak bol dobtý? Najlepšie je to prijať. Bol taký, mali sme zlé detstvo. Ja budem žiť inak. On nech si žije po svojom.
Aspoň u mňa je to tak, keď niekomu odpustím, kto mi ublížil, pocítim vo svojom vnútri taký pokoj, odľahčenie, príjemný pocit, radosť, spokojnosť…Pokiaľ nesieš vo svojom vnútri hnev, zlosť, tak šťastná nebudeš…
A šťastie musíš nájsť v sebe, nikto iný ťa šťastnou neurobí…
A netreba hneď ľuďom veriť, nemusíš hneď brať kamarátstva vážne, príde ti niekto do cesty, spoznávaj, uživaj spoznávanie. Veď nemusíš hneď rozprávať človeku svoje vnútorné záleźitosti. Choď len po povrchu, preberajte bežné témy. Keď sa dopredu bojíš, čo ak ma v budúcnosti sklame.
Nemusíš a nemáš odpúšťať, máš sa vysporiadať s minulosťou... na to by ti pomohla terapia
To nie je o ludoch, to je o tebe. Stanoviť si hranice kam ich pustiť ...a za ktoru hranicu nepojdu... Toto si treba uvedomit. Že vtedy ti neubliži nikto. Treba mať milovanych blizkch. Dieta, priatel, mama. To su tvoje istoty, zaklady k životu. Potom ak aj spoznas kamaratku, neboj sa ju pustit do života. Nema ti ako ublížiť. Nech by ti čokolvek povedala, lebo tie najvzácnejšie osoby v tvojom zivote ti vziať nemože. Daj si pravidlo. Osobne veci nepreberaj. Odpustenie otcovi, mne sa tiez všeličo postavali. Hodila som to za hlavu, život je krátky a ja ho chcem žiť a nie tahat stare problémy so sebou. Tazko je radit, niekto vidi len to zle. Ja sa tesim len z toho že slnko vyjde.
a načo potrebuješ odpúšťať? už tu bola spomenutá terapia, aby si prijala minulosť a žila ďalej, do budúcna spokojnejší život. a nerobila rovnaké chyby napríklad. mňa osobne by teda odpustenie vnútorne vôbec neuspokojilo, ako tu jedna poznamenala. neviem, čo by ma na tom malo uspokojiť. ak mi niekto opakovane alebo nepríjemne strpčoval v minulosti život, to je jeho sprostosť a blbá povaha. ja som si to odtrpela. čo získam tým, že odpustím? že on bude spokojný, lebo sa s ním znovu rozprávam, akoby sa nič nestalo? 🙂 no tak nie, takú nehrali 🙂
ty sa musíš zmieriť sama so sebou, s minulosťou a naučiť sa žiť život tak, aby si už nikdy nenaletela debilom.
Odkedy mam deti, duplom sa nechystam vo svojom vnutri odpustit mame ani jednemu cloveku, ktori mi zničili cele detstvo a dospievanie. Sama som sa musela dostat psychicky tam kde som ,nemam im preco odpúšťať, skôr iba viac a viac nechapem keď pozeram na svoje deti, ako mohli robit také zle veci dieťaťu. Pustit si niekoho do života je ťažké ale mne to neprekaza. Mam jednu kamosku od škôlky ,súrodencov a viac mi fakt netreba aj tak sa nestiham kazdemu venovat. Pre mna je najvacsim vnutornym pokojom to, ze nie som taka slabá aby som im odpustila, aj ked to mnohi hovoria opačne, že silný clovek odpúšťa, u mna to nie je tak. Pre mna by to znamenalo, ze som vlastne v pohode s tym, co mi robili , ze som znova tá slabšia, ktorá má niečo "prepáčiť" .To sa nestane. Nie pri týchto osobách.
@lonely66 Asi si pravdepodobne narážala na mňa🙂…Odpustenie znamená tiež zmierenie s minulosťou a ísť ďalej…A neznamená, že ak niekomu odpustí, tak sa s ním bude znovu rozprávať…Aj keď som odpustila, tak to neznamená, že sa bavím/rozprávam s osobou, ktorá mi ublížila…Krásny večer prajem…
Mne sa zdá tvoj spôsob stránit sa tvojho otca celkom dobrý. Odpustenie ti nejako extra pomôže? Ja by som to moc neanalyzovala a urobila za tým čiaru, jedine ak ta to veľmi ovplyvňuje v terajšom živote, tak tu terapiu a samostudium s knihami, ako sa dá zbaviť traumy. Čo sa týka muža, to treba akceptovať, nikoho k ničomu neprinútis, ale za to svoj život máš úplne v rukách. O akej budúcnosti snívaš? Ešte máš šancu si nejakú spraviť a postaviť sama. A pomáha aj vďačnosť za malé potešenia dňa. Ja som mala náročný den, ale som vďačná za kurz francúzštiny večer, lebo mňa hrozne baví sa učiť nové veci a to bol skvelý záver dňa, tak idem zalomit s dobrým pocitom a tou radosťou, že oddych a posteľ po 16h života bez prestávky 😄
Nedávno som čítala: odpustenie neznamená, dovoliť, aby vám znovu ublížili, ale oslobodiť seba samého. A je to tak. Mne veľmi blízka osoba veľmi ublížila, roky sme sa nebavili. Ja som to v sebe uzavrela- urobil to, viac mu to nedovolím, ale nedovolím aby ma to zozieralo, lebo tým nahrávam jemu. Vieš čo? Uľavilo sa mi a netrápi ma to už tak. Teraz nemám problém s ním hovoriť, nedovolím mu viac mi ublížiť a to že som sa cez to preniesla mu vzalo vietor z plachiet.
@nikoletta1712 a nedá sa zmieriť s minulosťou a zároveň neodpustiť?
Autoka, z toho, co si napisala, na mna posobis, ze mas toho v sebe vela nevyrieseneho a prerastlo ti to cez hlavu, myslim, ze odborna pomoc by bola na mieste - psychoterapia.
Mrzi ma, ake si mala detstvo a aj to, ze ti nevysiel vztah s otcom dietata, ale skus sa na tuto situaciu pozerat aj z druhej strany mince, a to, ze mas zdrave dieta a prave s nim mozes mat vztah ako s nikym a ono moze mat v tebe tu najdoveryhodnejsiu a najmilovanejsiu osobu v zivote. Prave mozno kvoli formovaniu tohto vasho vztahu by som sa viac usilovala si vysporiadat veci z minulosti, aby si tym bola co najmenej ovplyvnena a to nielen vo vztahu k tvojmu dietatu, ale aj k dalsim potencialnym kamaratskym, prip. partnerskemu vztahu… Mysli na to, ze minulost uz nezmenis, zaklad je ju prijat a zamerat sa na pritomnost a buducnost. Drzim palce, aby si mala stastnejsi zivot. 🙂
Preco by si mala niekomu nieco odpustit silou mocou, ked si o nom myslis svoje??? Ja si nemyslim od tvojho popisu, ze tvoj otec bol dobrý. Ved úplne nekompletné veci si popísala, co by aj na tej polícii s nim riesili, keby bol nahlásený a platil by pokutu, mal zápis a riesenice. Tak co aký dobrý bol.... a ze muz chcel rodinu a potom si šiel, lenze zial to je 60% manzelstiev......, iba to mensie percento zostane spolu.... ked sa s niekým beres alebo ides do vztahu, ty si príkazom mas byt vedomá, ze to moze skoncit z roznych dovodov. Smrt, zmena partnera, rozvod, atd. Takisto, ked más dieta. To, ze ho más, neznamená, ze zijes len prenho a ocakavas tak iba eňoňuňo. Preboha, ved aj to dieta sa ti moze v zivote pokazit na nepoznanie a ty s tym nic neurobis, neni kazdy doktor a vzorne decko, nie kazde dieta je iba zdrave a niektori rodicia aj preziju svoje deti....... ty co vlastne ocakavas od života? Znie mi to, ako výkony od vsetkých druhých a ked ti predvedú v živote zlo, tak je zle. Nejaký vlastný názor teba netankuje. Alebo ze život stojí na tvojich vlastných nohách......
Poriadne sa vyplakať a odpustiť aj sebe.. mam rada tieto myšlienky :
- Nekedy musia ľudia vyplakať všetky slzy, aby sa im v srdciach uvoľnilo miesto pre šťastie .... z filmu Forrest Gump
- Mať dar odpustenia, aby si mohla objaviť jeho liečivú a uzdravujúcu silu.
- Viera dokaze zazraky, ved preto je nádej.
Ty si za to nemohla, že otec bol takýto... môžeš pospomínať ako sa správali rodičia k nemu, akú mak vychovu... alebo mal diagnózu.... Minulosť nezmeníš...neospravedlňuj nikoho.... Ťažké detstvo sa snaž neprenasat do prítomnosti, potrebuješ terapie, psychiater....
@bluka2 Neviem…Vždy som odpustila, lebo ma to ťažilo a nechcela som žiť s “bolesťou” v srdci…
Odpustit neznanena zabudnut, alebo sa nasilu sttetavat s toxickymi ludmi ktori nam ublizovali a chcu dalej v tom pokracovat.Znamena to skor prijat a priznat si ze to.bolo zle, vy ste za to nemohla a nemate ziadnu vinu na spravani takychto ludi.
Nechajte ich ist a teste sa ze mate zdrave dieta, investujte tam lasku a pozornost a teste sa z kazdeho dalsieho dna. Odpustit znamena aj sebe a v tom ze budete svoj zivot zit pre seba tych na ktorym cam zalezi.to ze sa prestanete hnevat a trapit postupne a budete venovat pozornost pwknym a dobrym veciam ... A ich nechajte ich zivotu a tomu aby si znasali nasledky svojho konania ...
Odpustenie je dlhý a náročný proces. Tým,že niekoho nenávidíš, či mu nevieš odpustiť,skodis hlavne sama sebe. Tiež som to roky zažívala. Stavala som si v sebe múr,aby mi viac ta osoba neublizovala. No lenže ono to žiaľ nefunguje len na tu osobu. Postupne ten múr nepusti nikoho a žiaľ nepusti ani to dobre, čo sa nám niekto snaží dat. Proste sa to od toho pomyselneho múru odrazí. A nás to robí smutnymi, osamelymi atď. Mne pomohlo to,že som si uvedomila,že osoba ktorá mi ublizovala roky,to nerobila kvôli mne. Ona sama mala problém so sebou, ja som bola len ventil. Odpustila som. No nezabudla. Už som voči tej osobe necítila nenávisť,skôr lutost. V mojom vnútri sa ten múr pomaly začal rúcať a ja som pocítila nesmiernu úľavu a pokoj. Možno to je hlúposť, no keď niekomu nevieš odpustiť alebo ho dokonca nenávidíš, tak ta negatívna energia ta značne ovplyvňuje a vyžarujes ju aj navonok. Čo robil tvoj otec tebe a tvojej mamke je opovrhnutia hodne. Je mi ľúto,že si si tým v zivote musela prejsť. Prajem ti veľa síl, aby si nasla v sebe pokoj a vnútornú rovnovahu
@nikoletta1712 pochopiteľne, ty jediná si tu predo mnou písala o vnútornom pokoji po procese odpustenia. otázka znie, čo si odpustila? že manžel zabudol na kvety na narodeniny? alebo to, že ťa otec mlátil hlava-nehlava za každú hlúposť, keď si bola dieťa? čo z toho si odpustila tak, že ťa to naplnilo vnútorným pokojom?
ja mám pocit, že niektoré si mýlite dojmy s pojmami....
tak si dovolím vopchať tu vsuvku z jazykovedného ústavu, to nič v zlom, ale fakt si mýlite dojmy a pojmy:
odpustiť -sť/-i! dok. nemať za zlé, nehnevať sa, prepáčiť
zmieriť -i dok. spôsobiť, že niekto sa s niečím vyrovná
prijať -jme -jmú dok.
vziať na vedomie
čiže ešte raz: ak odpúšťate, tzn. prepáčite. ja by som neprepáčila. nech sa škvarí v pekle ten, čo ubližoval nevinným.
@lonely66 Manžela nemám a rodičov mám tých najlepších na svete, chvalabohu…Detstvo krásne…Som šťastná, že nič takéto “ odpúštať” nepotrebujem…Dobrú noc prajem…
@nikoletta1712 no... a toto vysvetľuje tvoju reakciu. podobne prajem dobrú noc.
a vážne ti neprajem, aby nastalo v tvojom živote také obdobie, aby si pochopila, prečo neodpúšťať.
@lonely66 Ďakujem🙏🏼🙂…
Odpustenie je velmi tazke, je to mozno aj jedna z najtazsich veci vobec. Ja ho chapem tak, ze je odvodene od slova pustit a presne tak to citim - ze sa tej krivdy uz prestanem drzat, nebudem si ju obracat v hlave, zivit v sebe hnev, proste ju uz pustim, necham to ist. Neznamena to, ze s danym clovekom musim byt najlepsia kamoska, len jednoducho uz prestanem tuzit po nejakej pomste alebo odcineni, pustim k sebe snahu o pochopenie.
Ale je to tazke. Ludia podla mna casto maju s tym problem prave preto, ze maju.pocit, ze ak to nechaju vnutorne ist, tak uz sa vinnikovi ozaj nic nestane, vyjde z toho uplne bez ujmy. Tak v sebe drzia ten hnev, aby bola aspon nejaka spravodlivost. Len ten hnev uz casom ozaj zacne skodit a nie vinnikovi, ale im.
Mne osobne odpustenie velkeho ublizenia trva roky a vacsinou ide ruka v ruke s nejakym uvedomenim vlastnej sily. Skratka ked uvidim, ze som vlastne dost silna na to, aby som to uniesla a ze som si tym nenechala nejako skazit zivot.
V tvojom pripade by som skusila ist k psychologovi. Bola by skoda, keby si do konca zivota chodila po svete smutna, zatrpknuta a s myslienkami na odchod. Psycholog ti moze pomoct najst tu tvoju silu. Ja som tiez isla, ked bolo zle a velmi mi to pomohlo.
Riešiš tieto otázky: Čo znamená odpustiť niekomu? Ako niekomu odpustiť? Prečo niekomu odpustiť? Cítiš, že ti bolo ublížené a hneváš sa na dotyčného. Ublíženie je ako vnútorná rana, ktorá stále hnisá a nevie sa zahojiť. Odpustenie by znamenalo aj zahojenie tej rany, že by si sa už vnútorne netrápila. Odpustenie znamená pre teba uzdravenie zo zranenia.
Prvou našou reakciou na ublíženie je však hnev, lebo máme pocit krivdy a nespravodlivosti, sklamania. Kričíme, plačeme, zúrime... Ako odpustiť? Ak sa podarí zmeniť naše myšlienky, zmeníme náš svet. Ak si uvedomíme, aké je úbohé od niekoho, že ubližuje, aký je neschopný konať dobro, ako nízko klesol, že je poľutovaniahodný úbožiak... možno začneš k nemu cítiť ľútosť - ako spomenula @tinatitti.
A ty si následne uvedomíš, aká si silná, žiješ a nevraciaš zlo zlým. Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Zrazili ťa k zemi, ale postavíš sa, znova a znova. Si silnejšia než on. On možno niečo nezvládol. Možno zraňoval, lebo bol sám zranený. Možno mal len také IQ. Ospravedlň ho. Ty si veľkorysá a šlachetná, kráľovná situácie. Môžeš sa rozhodnúť, či mu udelíš milosť a pustíš ho na slobodu, preč zo svojich myšlienok, alebo ho uväzníš vo svojich myšlienkach a budeš sa kvôli nemu trápiť ďalej.
Na odpustenie a uzdravenie treba veľa času a veľa lásky. Každú ranu treba prekryť väčšou náplasťou=láskou ako je rana samotná. ❤
tvoj otec za to nemôže, lebo je chorý. Mozes nieco vyčítať zdravemu človeku, ale chorý clovek nemoze za to, že je labilny, neuroticky, alebo ma prepinaky. Proste nemozes mu to zazlievat..Sam bol asi dost tyrany v detsve ked vam robil tie veci. Proste je chorý a treba ho tak vnímať.
Urcite to tu zaznelo, myslim si, ze to odpustenie je skor prijatie niecoho, co nezmenime, minulost. Ide o nas, aby nas nenavist a zle pocity neparalizovali a nenicili v zivote. Je to tazke, ale vela veci nezmenime. Ak sa chces pohnut, mala by si to mat v sebe spracovane. Je to smutne, co pises, ale ludia nie su vsetci zli. Skus verit viac ludom a najma sebe..
Prosím, napíš mi súkromné.
Ja nerozumiem tejto časti:
“Všade sa hovorí o terapiách, o tom že sa nemáme báť požiadať o pomoc .. ale ako? koho?“
Veď normalne otvoris google a natukas tam terapia alebo psychológ, vyberieš si podľa uváženia, zavolás a objednas sa. Držím palce, verím ze nájdeš pokoj na duši 🙂
To čo ti robil otec je strašné. A nie, odpúšťať naozaj nikomu nemusíš. To je môj názor.