Ktory vam velmi ublizil? Chcem velmi odpustit, ale vo svojom vnutri, nie len tak na oko. Pomohol by psycholog?
Zalezalo by na tom kto to bol a ako ublizil a hlavne ako sa potom zachoval. Ci olutoval. Nie kazdemu musime odpustat.
Nie kazdy to vie.. dokonca nie kazdy chape, ze tym skodi najma sebe. Ty si to aspon uvedomujes, tak si na dobrej ceste..
Opustiť nie je ľahké hlavne ak ti bolo veľmi ublížené nejde to z večera do rána, zabudnúť je už iný level
@natalia2007 treba si uvedomíte,že človek odpúšťa kôli sebe,nie druhým, uľaví sa ti
@stanulienkat Ak je autorka veriaca, tak vie, že odpustiť musí naozaj každému. Ale naozaj to nemusí cítiť cez emócie, stačí to vedomé rozhodnutie.
@maja22 pomôcť tomu druhému v akom zmysle? Zachraniť život alebo bežná pomoc? Pomáhať človeku, ktorý mi ublížil, a v podstate mu to ani nie je ľúto (a keby aj bolo), má aký zmysel? Osobne nechcem s tým človekom prichádzať do styku, nevyhľadávam ho, nie som v kontakte. Čiže v prvom rade sa ani nemám ako dozvedieť, že by pomoc potreboval, a v druhom rade by to ani nemal očakávať. Ale to neznamená, že k tomu človeku cítim nejakú nenávisť. A časom to odpustenie príde samo, kvôli mne.
@katica06 zabudnúť sa nedá
@maja22 a keď nieje veriaca? Co potom?
@markusrasford Keď nie je veriaca, neodpustenie inému zapadne v ďalších hriechoch voči Bohu, sebe a blížnemu... Nemusí sa tým trápiť, jedine, že by chcela odpustiť aj tak.
@maja22 porovnať odpustenie so životom ako takým je cez čiaru. Hovorí sa ze ani najväčšiemu nepriateľovi to neprajem. Tak dat odpustenie do priamej suvislosti s autonehodu je fakt silná káva
@markusrasford Silná káva je odpustiť človeku, ktorý ťa týral, bil, znásilňoval ako dieťa... To nie je ako odpustiť napr. neveru. A mnohí nedokážu ani to.
@maja2 mame iné hodnoty. Ale tu sa bavíme o odpustení a keď niekto bil, týral a znásilnil tak páchali trestný čin. Aspoň u mňa je odpustenie za iné hriechy nie za násilie. Tam sa baviť o odpustení nemá ani miesto.
@natalia2007 cas kazdu ranu zahoji.
@huxy Ale to znamena, ze to neodpustenie nie je nezvratitelne. A to je dobre. Nemas zatvrdnute srdce. Niekto ho ma. Taky priklad z literatury. Mozno si videla film Cervene vino. Otec neodpustil synovi a neveste a ked ho ta na kolenach prisla prosit, aby jej dal nieco pre hladne deti, otocil sa a odisiel. To je tvrde srdce. A skutocne neodpustenie.
@markusrasford To, ze clovek pyka vo vazeni, je jedna vec. Mat odpustene od obete je vec druha.
@maja22 ako ty dokážeš nakonspirovat. Od bežného odpustenia sme už vo väzení.
@markusrasford ty si spomenul trestny cin. Ja len reagujem.
@natalia2007 vsetko by zalezalo od okolností.. len tak hocikomu neodpustím
@maja22 reagoval som na tvoje týranie, bitku a znasilnenie to sú činy kde sa neodpustí a ja som ti napísal ze je to trestný čin. Keď ti niekto vyvedie " lumparnu" a je to na odpustenie tak ja sa o tom bavím nie o násilnom cine
@markusrasford Lenže nie je odpustenie ako odpustenie. Tu hovoríme o osobnom, ľudskom odpustení, nie o tom, čo máme právne zakotvené v trestnom zákone. Lebo trestný zákon neodpustí, ale človek ako osoba áno.
Dnes som videla v kníhkupectve knihu “Ako odpustiť aj neodpustiteľné”, tak možno by stala za pokus ☺️
Vypočuj si pieseň Môžme si už odpustiť... Si ešte veľmi sústredená na svoju bolesť. Skús sa zamerať na toho, kto ťa zranil. Vieš mať k nemu súcit, poľutovanie nad tou ľudskou úbohosťou - vedieť zraňovať, vieš mu to nejako ospravedlniť, že asi nevedel, nechcel, nemyslel to tak? Alebo sa k tomu postav myšlienkou: Takéto maličkosti ma nemôžu rozčúliť. Nemienim strácať svoj pokoj. Alebo skús mu zaželať niečo dobré. Priať, žehnať, veriaci pomodliť sa. Jedine láska ti pomôže odpustiť a zahojiť rany zo zranenia. Každú ranu treba prekryť veľkou láskou(náplasťou), aby sa zahojila. Ja sa o to snažím tiež. 😉
No neviem, keby si ,,chcela veľmi odpustiť,, aj napriek ublíženiu, tak jednoducho odpustíš...Keď nechceš, tak (zatiaľ) neodpúšťaj nič, veď nasilu (keď to tak úprimne necítiš) to aj tak nemá veľký význam, či?
Ja som sa za toho cloveka modlila, nech najde pokoj, aby neublizoval druhym. To mi pomohlo mu postupne odpustit.
@natalia2007 Daj si čas. Môžeš si to vysloviť nahlas, že človeku odpúšťaš a reálne to môže trvať ešte roky, že keď si na to spomenieš, tak ťa to zabolí. Odpustenie nie je v našich emóciách, ale v našom rozhodnutí. Ak si dokážeš predstaviť, že by ten človek potreboval pomoc a ty mu ju poskytneš, tak buď spokojná, tvoje odpustenie prišlo, ale nenúť sa do toho, aby si to pocítila aj emocionálne.